(Ne)sloboda slobodných mamičiek

(Ne)sloboda slobodných mamičiek
9.4.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Ešte pred pár rokmi nebolo v dedine väčšej hanby ako „prespaná dievka“ s deckom na krku. Rodinná tragédia! V súčasnosti sa verejnosť k tejto otázke vyjadruje tolerantne a akceptujúco.

V mestách určite. O svojom materstve rozhoduje predovšetkým žena. Odhodlanie plniť úlohu slobodnej mamičky má stúpajúcu tendenciu. Prečo? Vychovať a postarať sa o dieťa dá predsa zabrať aj dvom rodičom. Ako teda chutí (ne)sloboda slobodným mamičkám? Kto sú slobodné matky? Ženy s nemilosrdným osudom, ohrdnuté milenky alebo emancipované feministky? Opakované životné príbehy ponúkajú odpoveď v podobe niekoľkých základných typov. Výpočet, pravda, nie je úplný, ani jediný možný.

Typ klasický: Vanda (30)

„Rozčarovanie a bolesť v srdci mi otvorili oči“

Nastúpila som do firmy ako sekretárka a bezhranične som podľahla šarmu mladého, slobodného šéfa. Nezadal mi najmenší dôvod pochybovať o jeho skutočnej láske. Dva roky som sa vznášala v oblakoch, pokiaľ... Pokiaľ som neplánovane neotehotnela. Len čo som prehovorila o našej spoločnej budúcnosti, už začal hľadať výhovorky, prečo nie svadba, prečo nie dieťa... Obrovské rozčarovanie a bolesť v srdci mi otvorili oči. Čo ďalej? Svadba? Keď nie, tak nie. Prežijem to! Potrat? Nie, to by som neprežila! V kútiku duše som tajne verila, že nežný a bezbranný pohľad nášho dieťatka ho obmäkčí, že prehodnotí svoje odmietavé rozhodnutie a zostane s nami. Zázrak sa nekonal. Aj keď... Živou spomienkou na muža, ktorého som veľmi milovala, je môj sedemročný syn. Pozná svojho otca, stretávajú sa len „sviatočne“. Platí na chlapca, to áno, ale plnohodnotnú rodinu si založil inde.

Typ naivný: Eliška (26)

„Chcela som si ho udržať za každú cenu“

Po piatich rokoch chodenia s partnerom sme si prestávali rozumieť. Pokojne uprednostnil futbal s kamarátmi, ako by šiel so mnou do kina. Vybral sa s partiou na lyžovačku, nič mi neoznámil, bez slova sa vytratil. Dával mi stále viacej pocítiť, že ho obmedzujem a brzdím v „rozlete“. Každý máme svoje chyby, uznávam. Milan nebol romantik, ani džentlmen podľa predpisov, ale bol pracovitý, vedel v domácnosti všetko opraviť a  vedel sa ma pred každým zastať. Ľúbila som ho, chcela som si ho udržať za každú cenu. Vysadila som antikoncepciu v presvedčení, že prípadné tehotenstvo „zaberie“ a donúti ho k činu, totiž konečne ma požiada o ruku. Dnes sama nad sebou krútim hlavou, ako som mohla byť taká hlúpa. Moje tehotenstvo skutočne zapôsobilo, ako inak, opačným účinkom. Vraj sa necíti pripravený na rodinný život a tým pádom máme dôvod na rozchod! Bola to poriadna facka! O preplakaných nociach je zbytočné hovoriť. Už som za vodou. Mám prekrásnu, zdravú dvojročnú dcérku, hoci pravda je taká, že nie vždy je jednoduché byť mamou aj otcom zároveň.

Typ nevďačný: Denisa (28)

„Pán je ženatý“

Prváčka na vysokej škole sa zaľúbi do svojho vyučujúceho. Ten jej vrúcne city opätuje. Láska intenzívna, láska vášnivá, s jednou malou chybičkou. Pán je ženatý! Nie, nejde o obsah z románu pre ženy. To ja som bola tá „šťastná“ dievčina užívajúca si so ženáčom, zatiaľ čo manželka ho doma vyčkávala s teplou večerou. Dlho som z  bezmocnosti a nerozhodnosti stála na druhej koľaji. Strašne som si želala, nech sa niečo stane. Nech sa rozvedie, nech sa od nej odsťahuje, nech prestanem byť „iba“ milenkou. Stalo sa! S mojím viditeľne rastúcim bruškom musel s farbou von. Žena ho vyhodila aj s kufrom. Tešila som sa! Prenajali sme si byt, začali sme spolu žiť. Škandál v škole po mesiaci prestal byť škandálom, len nám dvom to akosi prestalo klapať. Láska sa unavila, zoslabla, vyprchala. Ukázalo sa, že pán profesor na prahu päťdesiatky neznáša plač malých detí a domáce práce sú preňho čisto ženskou záležitosťou. Vrátil sa k žene do teplých papúč a k teplej večeri. Alimenty na dcérku platí poctivo, ten byt nám nakoniec kúpil, ale nikdy nezabudne pripomenúť, čo všetko v živote pre mňa riskoval, ako sa o nás postaral, a ešte som taká nevďačná! Blá, blá, blá...

Typ hrdinský: Dominika (23)

„Nepoviem mu nič, dieťa bude iba moje!“

Podozrenie, že môj milý to ťahá s dvomi ženami, sa potvrdilo, keď mi oznámil, že sa bude ženiť. Musí sa! Prijala som to hrdinsky, akože chápem, že dieťa potrebuje otca, nech sú spolu šťastní.. Nebolo o čom diskutovať, iba ak o jeho morálnej hnilobe. Ublížil mi, ublížil! Smútok sa zmenil na chaos, keď som po troch mesiacoch zistila, že som tehotná! S chlapom, ktorý sa na mňa vykašľal a čaká dieťa s inou! Čo robiť? Ako sa zachovať? Vyhľadať ho? Povedať mu to vôbec? Nie! Nepoviem mu nič, dieťa bude iba moje! Ani jedným okom nezahliadne môj drahý poklad. Postarám sa oň, vychovám si ho, ako najlepšie budem vedieť, dám mu všetko na svete! Bude môj, iba môj! Dokážem to a budem na seba, aj dieťa hrdá!

Typ feministický: Valéria (33)

Chcelo by to kvalitný biologický materiál“

Po viacerých neúspešných pokusoch spolužitia s mužmi v jednej domácnosti som dospela k názoru, že tento spôsob existencie nie je pre mňa prijateľný. Načo si znepríjemňovať život nekonečnými hádkami o „veľké veci“? Nesprávne vytlačená zubná pasta, večne špinavé umývadlo, voľne pohodené ponožky alebo neznesiteľné chrápanie? Pokojne odídem na druhý svet v stave „slobodná“. Nie však bezdetná! V tridsiatke mi biologické hodiny zatikali „silou orloja“. Prišiel ten správny čas! Ani klonovanie, ani umelé oplodnenie neprichádzali do úvahy. Pochopila som, že nič iné, ako „kvalitný biologický materiál“ nepomôže! Nádherne stavané telo, primeraný intelekt a zvlášť cudzia štátna príslušnosť zohrali významnú rolu pri výbere nevyhnutného „samca“. Po „plodnej“ dovolenke za hranicami som dotyčného nikdy viacej nevidela, ani on po mne evidentne nepátral. Z pobytu v očarujúcom prostredí antickej kultúry som si priviezla ten najvzácnejší suvenír. Čuduj sa svete, nikto nám k radostným chvíľkam s dcérkou nechýba.

Typ moderný: Petra (31)

„Manžel sa v mojich predstavách šťastného života nikdy nevyskytoval“

Vždy som túžila po voľnom partnerskom vzťahu dvoch slobodných bytostí, keď má každý vlastné súkromie a zázemie. Manžel sa v mojich predstavách šťastného života nikdy nevyskytoval. Dieťa áno. Dokončila som školu, zamestnala som sa v reklamnej agentúre, podarilo sa mi našetriť na byt. Chýbalo mi bábo. Nie muž. Nemám nič proti opačnému pohlaviu, naopak, som zástankyňou dobrého sexu, poznala som viacerých partnerov. Rada sa zabavím, rada si užijem, ale po sobášnom liste nebažím. Otca dieťatka som si dlho starostlivo vyberala. Žiadny vyplašený zajac! Štyridsiatnik, slušne spoločensky postavený, majetný, rozvedený, tri deti. Je veľkorysý a slobodomyseľný. Vyhovuje mi, že nás dennodenne neotravuje, že nie sme zo seba frustrovaní. Som spokojnou slobodnou mamou, lebo takto som to vždy chcela.

Ako chutí (ne)sloboda slobodným mamičkám?

Príchuť sladká:

  • Mama formuje dieťa k obrazu svojmu, dvojkoľajná výchova nehrozí.
  • Partnerské hádky neexistujú, bezkonfliktné prostredie dieťaťu prospieva.
  • Varenie je vecou vlastného rozhodnutia – kedy, čo, koľko.
  • Žiadna zbytočná kritika.
  • Žiadna prehnaná kontrola.
  • Žiadne rozhádzané oblečenie po byte.
  • Bezproblémové udržiavanie hygieny v kúpeľni.
  • Sladký spánok bez chrápania.
  • Žiadny víkendový stres. Spanie do obeda, výlet na celý deň, upratovanie – všetko podľa slobodnej voľby.
  • Lepšie sama v raji, ako s chlapom v pekle!

Príchuť trpká:

  • Možnosť podeliť sa s partnerom o radosti aj starosti chýba.
  • Deti postrádajú vzor správania muža, otca.
  • Na schúlenie sa do bezpečnej mužskej náruče treba zabudnúť.
  • Absencia pravidelného sexu!
  • Dieťa ťažko chápe, prečo nemá otca ako väčšina jeho rovesníkov.
  • Opravy v byte, kosenie trávy, údržba auta – kde sú zlaté mužské ruky?
  • Jeden plat je menej ako dva.
  • Jedinečnosť rodinnej atmosféry na výletoch, pri športovaní je nenapodobiteľná.
  • Pomoc priateľov, známych, ba ani rodiny otca nenahradí.
  • Zle s čertom, bez čerta ešte horšie!

Môže vás zaujímať:

Sama na materstvo
Rozvod áno, alebo nie?