VÝŽIVNÉ NA DIEŤA - všetko, čo potrebujete vedieť
Kedy vzniká a zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu, aká je výška výživného a ďalšie užitočné informácie sa dočítate v nasledujúcom článku.
Veľa mamičiek sa ocitne v situácii, keď ostanú samy s dieťaťom. Ich finančná situácia vzhľadom na potreby dieťaťa nie je ľahká a tak ich začne zaujímať, aké má druhý rodič vyživovacie povinnosti voči svojmu dieťaťu.
VZNIK A ZÁNIK vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu
Podľa zákona o rodine si musia rodičia plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu od jeho narodenia. Túto povinnosť si plnia rodičia k svojim vlastným a k osvojeným deťom najčastejšie v naturálnej forme (zabezpečenie bývania, stravy...). Vyživovacia povinnosť trvá do momentu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, nie je určená vekom dieťaťa.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že vyživovacia povinnosť voči ich deťom skončí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Pritom dieťa, ktoré študuje na vysokej škole dennou formou, je taktiež považované za dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Netreba si to však mýliť so situáciou, keď dieťa popri práci externe študuje alebo študuje v poradí druhú či tretiu vysokú školu, a zároveň je už schopné samo sa živiť. Každý prípad je nutné posudzovať samostatne, nedá sa paušalizovať.
Sú situácie, keď dieťa z objektívnych dôvodov nie je schopné samo sa živiť (napríklad je zdravotne znevýhodnené, stane sa z neho nečakane invalid a pod.). V takomto prípade môže trvať vyživovacia povinnosť neobmedzený čas. Rovnako je možné, že vyživovacia povinnosť v uvedenom alebo podobnom prípade rodičom voči dieťaťu znovu vznikne.
Výživné sa neprizná, pokiaľ bude v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí pri maloletom dieťati. Ide napríklad o situáciu, keď sa plnoletému dieťaťu nechce pracovať a zároveň sa už ani nepripravuje na povolanie štúdiom.
Vyživovacia povinnosť zaniká okrem schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť aj uzavretím manželstva dieťaťa alebo smrťou jednej z osôb (dieťa, rodič).
VÝŠKA výživného
Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Obaja musia prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa by malo mať rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia. Ak jeden z rodičov dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd mu určí výživné aj v prípade, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti.
Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, môžu sa spolu dohodnúť na výške výživného pre dieťa. Ak sa tak nestane, súd určí alebo upraví rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu.
Ak rodičia majú striedavú osobnú starostlivosť, súd prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Môže nastať aj situácia, keď súd pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčí.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. V prípade, že rodičia žijú spolu, prihliada sa aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
SLOBODNÉ MAMY – na čo máte nárok?
MINIMÁLNE výživné
Minimálny rozsah výživného každého rodiča je určený vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Životné minimum sa určí vždy k 1. júlu daného roka. Od 1. 7. 2021 do 30. 6. 2022 je suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vo výške 99,56 €. Minimálne výživné je na obdobie od 1. 7. 2021 do 30. 6. 2022 určené v sume 29,87 €.
Výška výživného nevychádza z platu rodiča. Výška príjmu totiž nie je jediným rozhodujúcim kritériom pri určení výživného. Súd však prihliadne na to, ak by sa jeden z rodičov vzdal lepšej práce z dôvodu neplatenia vyššieho výživného, prípadne by sa nechal preradiť na nižšiu pozíciu z tohto dôvodu.
Určenie vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa (dieťa, ktoré nedovŕšilo 18 rokov) môže súd začať konanie aj bez návrhu. Výživné plnoletých detí určí alebo upraví súd len na návrh.
Pokiaľ sa zmenia potreby dieťaťa alebo schopnosti, možnosti či majetkové pomery rodiča, je možné zmeniť výšku výživného. Zmena výšky výživného môže nastať buď podaním návrhu na súd alebo v prípade potreby aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že sumu výživného je možné z objektívnych dôvodov v prípade potreby zmeniť.
DOKLADANIE PRÍJMOV rodičov
Obaja rodičia sú povinní predložiť súdu svoje príjmy. Nielen príjmy zo zamestnania, ale aj iné príjmy (príjmy z podnikania, SZČO, príjmy z prenájmu, výhry a pod.). Súd prihliada aj na situáciu, keď má rodič ako majiteľ firmy ,,na papieri“ minimálnu mzdu, ale prosperujúci biznis či vlastní niekoľko nehnuteľností. Taktiež sa prihliada aj na fyzické a psychické schopnosti rodiča. Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výdavky, ktoré nie sú pre rodiča nevyhnutné, súd neberie do úvahy.
Pokiaľ si rodič nesplní povinnosť doloženia príjmov, súd predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu rodiča je dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Pokiaľ to majetkové pomery rodiča dovoľujú, súd môže určiť okrem povinnosti platiť výživné na dieťa aj povinnosť tvorby úspor pre dieťa. Určená suma sa poukazuje na osobitný účet maloletého dieťaťa. Tento účet zriadi pre dieťa rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa musí mať rodič súhlas súdu.
Môžem výživné získať SPÄTNE?
Výživné na maloleté dieťa je možné určiť aj spätne, najviac 3 roky odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné na plnoleté dieťa je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
MÔŽEM PRACOVAŤ a PODNIKAŤ počas materskej a rodičovskej dovolenky?
Kde nájdete formuláre na výživné?
Formuláre na návrhy týkajúce sa výživného si môžete stiahnuť na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v časti výživné.
Vedeli ste?
Okrem výživného na dieťa ukladá zákon o rodine aj vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými a vyživovaciu povinnosť medzi manželmi.