Na vlastnej koži: Rodila som DOMA
Ako je to naozaj, keď sa žena rozhodne rodiť doma?
Internet je plný krásnych dojímavých fotopríbehov, kde sa bábätká rodia v domácom prostredí a užívajú si teplo maminej náruče. Vždy z toho vyžaruje nesmierna pokora a pohoda. Ale ako je to naozaj, keď sa žena rozhodne rodiť doma?
Nie všetky mamičky sú ochotné na túto tému rozprávať. Niektoré k tomu majú osobné dôvody, iné si chcú uchrániť svoje šťastie alebo sa boja odsúdenia.
Barbora (34) sa rozhodla porozprávať, ako sa narodila jej druhorodená dcérka. Doma, v známom prostredí, za prítomnosti najbližších. Nebol to však plán.
Nádherné fotografie: MAMA porodila šieste dieťa za asistencie piatich dcér
Domáci pôrod očami čitateľky
Čo ťa viedlo k tomu, aby si svoju druhorodenú dcéru porodila v domácom prostredí?
Nebolo to plánované rozhodnutie. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že sme vlastne do nemocnice nestihli prísť. V začiatkoch tehotenstva som chcela rodiť na Morave, nakoľko v Čechách sú podmienky pre prirodzený pôrod po sekcii priaznivejšie ako na Slovensku. U nás má väčšina pôrodníkov názor, že ak raz sekcia, už vždy sekcia. Cestovanie počas rozbehnutého pôrodu na Moravu z východného Slovenska by však trvalo dlho, na dlhšie sme nemohli odísť, doma sme mali staršiu dcérku. Tak som túto možnosť zamietla.
Našla som potom nemocnicu, kde s prirodzeným pôrodom po sekcii súhlasili – za určitých podmienok. No zrejme sa mojej dcérke tieto podmienky nepáčili, tak sa rozhodla prísť na svet doma.
Ako na to reagovala tvoja rodina a okolie?
Najviac to prežíval manžel, ktorý keď si uvedomil, že to do nemocnice nestihneme, zrazu nevedel, čo má robiť. Pár minút len tak bezradne chodil po kuchyni a po zmierení sa so situáciou sa len prizeral, čo sa deje. Upokojil sa až vtedy, keď malá začala plakať.
Mnohé z nás si to ani len nedokážu predstaviť... Mala si pri sebe dulu, pôrodnú asistentku? Absolvovala si predtým nejaký kurz, istila si sa pôrodníkom?
Aj keď som plánovala rodiť v nemocnici, na pôrod som sa pripravovala najlepšie, ako som vedela a chcela som ho zvládnuť sama aj v prostredí nemocnice. Nakoľko môj prvý pôrod bol sekcia, nemala som príliš predstavu o tom, ako prirodzený pôrod vyzerá.
Absolvovala som viaceré prednášky aj stretnutia s neonatologičkou, absolvovala som kurz hypnopôrodu, prečítala som viaceré knižky od pôrodníkov a pôrodných asistentiek, chodila som na kranio-sakrálnu terapiu. A mám aj skvelého gynekológa, ktorý mi vždy zodpovedal všetky moje otázky. Špeciálny gynekológ pre domáci pôrod však na Slovensku nie je. Veľmi málo je aj kvalifikovaných pôrodných asistentiek, ktoré majú dostatok praxe a licenciu. A nakoľko počet domácich pôrodov na Slovensku v posledných rokoch rastie, ženy zostávajú prakticky bez zdravotnej starostlivosti.
Otázka by ale nemala znieť, či majú alebo nemajú rodiť doma, ale ako zabezpečiť, aby boli domáce pôrody bezpečné.
Zo života: Prežila som hypnopôrod
Ako prebiehal tvoj pôrod doma?
V to ráno mi odišla hlienová zátka. Tá sa však môže uvoľniť aj niekoľko dní pred pôrodom. Môj termín bol až o pár dní, a celý deň sa v podstate nič nedialo, tak som bola úplne pokojná. Okolo 17. hod. prišli prvé nepravidelné kontrakcie, o 17.30 som volala manželovi, nech príde domov. Prišiel dosť rýchlo a značne nervózny sa ma začal vypytovať, či mám všetko zbalené a či má volať do nemocnice.
Dosť ma znepokojila jeho nervozita a kontrakcie jemne ustali, tak som mu povedala, že zrejme máme ešte čas. Mala som informácie, že po sekcii môže trvať pôrod ešte dlhšie ako bežný prirodzený pôrod, a ísť teda do nemocnice pol hodiny od začiatku kontrakcií mi prišlo skoro. Okolo ôsmej išiel manžel uspať staršiu dcérku, bol s ňou pol hodiny a zrazu sa všetko rýchlo rozbehlo. Praskla mi plodová voda a keď sa vrátil, o niekoľko minút sme už držali dcérku v náručí. Celý pôrod teda trval necelé 4 hodiny.
Určite to boli napäté, ale aj veľmi nezvyčajné chvíle. Čo si ocenila?
Jednoznačne pokoj v známom prostredí, že ma nikto neruší, nesnaží sa pôrod urýchľovať rôznymi zásahmi, môžem si zvoliť polohu, ktorá mi je príjemná, a nikto mi po pôrode nevzal dcérku na váženie a meranie, ktoré nie sú nevyhnutné.
Pôrod je rovnako intímny zážitok ako milovanie, pri ktorom dieťatko vzniká, a vtedy človek tiež nechce mať okolo seba ľudí, ktorí by ho rozptyľovali a hovorili mu kedy, ako a čo má robiť. A to by malo platiť aj pri pôrode, ak, samozrejme, prebieha bez komplikácií.
Sú aj nejaké mínusy?
Na Slovensku sa na ženy, ktoré porodili doma, pozerá ako na zločincov. Stretla som sa už s tým, že za nimi po pôrode prišli z polície aj sociálne pracovníčky. A ak žena po pôrode ide s dieťatkom do nemocnice a chce nechať vyšetriť seba aj dieťatko, často sa, žiaľ, stretáva s nepríjemným prístupom a poznámkami.
Ako to bolo v tvojom prípade?
My sme po pôrode išli do nemocnice. Dcérka bola v poriadku, ja som mala popôrodné zranenie, ktoré bolo potrebné zašiť. Ak by sme do nemocnice nešli, na Slovensku v čase môjho pôrodu čiastočne hradila prácu pôrodnej asistentky v domácom prostredí v tehotenstve a v šestonedelí len jedna súkromná zdravotná poisťovňa, ale opäť narážame na problém s veľmi malým počtom pôrodných asistentiek a ja ani nemám poistenie v tejto zdravotnej poisťovni, takže by sa o mňa a dieťatko nemal kto postarať.
Ako si riešila úradné veci ako napríklad rodný list?
U nás rodný list riešila nemocnica. Ak by však žena po domácom pôrode do nemocnice nešla, jeden z rodičov oznámi narodenie dieťatka matričnému úradu v obvode, v ktorom sa dieťatko narodilo.
Ak by si mala rodiť ešte raz, rozhodla by si sa opäť pre pôrod doma?
Želala by som si rodiť v pôrodnom dome v blízkosti nemocnice, no pôrodné domy na Slovensku nie sú. V mnohých krajinách táto možnosť je, prostredie je vľúdnejšie ako to chladné a neosobné v nemocniciach, sú tam pôrodné asistentky s dostatočnou praxou a v prípade potreby, ak by sa niečo skomplikovalo, sa rýchlo zabezpečí pomoc lekára. Takáto komplexná starostlivosť počas pôrodu na Slovensku však vôbec neexistuje.
Prečo by som už nechcela rodiť s epidurálkou...
Na čo je potrebné sa pripraviť, ak sa žena rozhodne rodiť doma?
V prvom rade je potrebné dôverovať svojmu telu a dieťatku. Príroda to zariadila tak, že žena dokáže porodiť bez cudzej pomoci. Ženy si často volia domáci pôrod po zlom zážitku s nemocničným pôrodom.
Musia sa však pripraviť na to, že ak nastanú doma komplikácie či už počas alebo po pôrode, a je potrebné sa presunúť do nemocnice, stretnú sa s veľkou pravdepodobnosťou s nepríjemnými reakciami zdravotníkov. Ale to, že ženy nemajú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť počas domáceho pôrodu nie je ich chyba, ale chyba kompetentných orgánov, že tieto situácie neriešia.
Ako pôrod doma čo najlepšie zvládnuť?
Mne pomohla teoretická príprava o tom, ako má prebiehať. A presvedčenie, že to zvládnem. Moja prvá dcérka prišla na svet sekciou a nebol nám umožnený bonding na operačnej sále a rooming in (neustály pobyt dieťatka na izbe s mamou) bol možný až na tretí deň po pôrode. Táto separácia a nemožnosť starať sa o dcérku spôsobila aj ťažkosti s dojčením, chýbalo mi akési napojenie, naladenie sa na jej potreby, často sme prvé mesiace plakali obe spolu.
Ešte dlhé mesiace som mala zvláštny pocit prázdnoty. Preto som si veľmi želala priviesť na svet svoje druhé dieťatko sama, hnala ma obrovská túžba zažiť kontrakcie, bolesti som sa nebála. Veľmi som si želala držať svoje dieťatko ihneď po pôrode v náručí.
Dodnes to považujem za najsilnejší moment v mojom živote a som veľmi šťastná a vďačná, že som to mohla zažiť, a že všetko dobre dopadlo.