Mamy radia mamám: Dieťa zaspí iba pri dojčení, ako ho od toho odučiť?

Mamy radia mamám: Dieťa zaspí iba pri dojčení, ako ho od toho odučiť?
22.4.2017 v kategórii Mama, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Bábätká si rady a rýchlo privyknú na situácie, ktoré sú pre ne príjemné, pri ktorých sa cítia bezpečne a spokojne.

Keď je prsník prostriedkom na uspávanie

To je aj prípad Evinej dcérky, ktorá sa silou (príjemného) zvyku dožaduje maminho prsníka. Počas dňa si trošku „cucne“ a zaspí, vtedy to problémom nie je, no večer, napriek tomu, že malá na večeru dostane formulu, prsníka sa dožaduje aj preto, aby si aspoň „podudlala“, aj keď už mliečko netečie.

Inak očko nezažmúri a spánok je v nedohľadne. Hoci „dudlanie“ netrvá dlho, dievčatko v žiadnom prípade prsník nechce vymeniť za cumlík. Evu obľúbený rituál dcérky vyčerpáva, a preto hľadá rady a inšpirácie, ako si s týmto problémom poradiť. 

Ako odnaučiť dieťa od zaspávania na prsníku

Takto ste problém so zaspávanm dieťatka na prsníku vyriešili vy

Katka a Dášenka (17 mesiacov)  

Naša Dášenka najprv zaspávala hocijako a hocikde so mnou alebo s tatom. Keď mala asi tri mesiace, tak už sa jej to inak ako na prsníku nepodarilo. Keď som sa odtiahla, začala fňukať. Keďže ma to trochu trápilo, išla som sa poradiť s laktačnou poradkyňou.

Vysvetlila mi všetky možné prínosy a výhody takéhoto zaspávania pre bábätko, najmä z psychického hľadiska a z pohľadu budovania vzťahu medzi mamou a bábätkom. Najdôležitejšie, čo mi vtedy povedala: „Neboj sa, keď bude čas, naučí sa zaspávať aj sama.“

Tak som sa tým prestala zaoberať a neriešila som to. Nikdy sme so spaním nemali problém a čudovala som sa ostatným mamičkám, ktorým bábätká preplačú v postieľke celé hodiny. Milá Evka, v pol roku je dieťatko naozaj ešte malé, buď rada, že dnes ešte zaspí pri tebe.

Oceníš to onedlho, už o také dva-tri mesiace, keď začne prejavovať vlastnú vôľu, loziť, chodiť a byť na všetko zvedavé. Dojčenie a mamina blízkosť sú najlepším upokojujúcim prostriedkom. Ja to oceňujem až dodnes, keď potrebujem Dášenku dať spať či na výlete, u babky, na chate, v aute..., stačí, keď sa uložíme pod perinu, alebo len tak do náručia.

Napapá sa mliečka a po pár minútach sladko a spokojne zaspí. Po prvých narodeninách sa to postupne začne meniť, dnes sa Dášenka napapá, otočí, prípadne odgúľa do svojej postieľky a zaspí sama. Sú dni, keď sa sama uloží do postieľky, počká, až ju prikryjem, chytí bábiku a o chvíľu zaspinká, alebo ju ukladá tato.

Myslím si, že dôležité bolo, že k tomuto dospela sama a vie, že kedykoľvek potrebuje, zostanem pri nej, kým nezavrie očká. Teraz má Dášenka takmer rok a pol a ja čakám druhé bábätko.

Mliečko už nemáme, len také na symbolické cuckanie, ktoré však málokedy stačí na uspanie, tak trávime večer v posteli aj hodinu a niekedy sa to nezaobíde bez slzičiek.

Čo by som dnes dala za rýchle zaspávanie pri mliečku! Ale dúfam, že aj túto fázu prekonáme, tak ako sa už naučila sama papať, kakať a vyzúvať topánočky, tak príde aj ostatné presne vtedy, keď nastane správny čas.

Prečítajte si: Problémy s dojčením: prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami? 

Bábätko sa od zaspávania na prsníku odučí samo

Jana, Kiara Alexandra (9 mesiacov)  

Ahoj, Evka, si v úplne štandardnej situácii, v ktorej sa nachádza minimálne polovica mamičiek so svojimi malými ratolesťami. Začala si to riešiť v najvhodnejšom čase. Totiž od 6. mesiaca bábätko už nepotrebuje v noci papať a malo by celú noc prespať (nepíšeš, či malá celú noc prespí).

Preto je vhodné naučiť ho zaspávať samé. To znamená, odnaučiť ho od rôznych pomôcok na zaspávanie (dojčenie, cumlanie a dudlanie, hojdanie a podobne). Moja dcérka rovnako ako tvoja zaspávala iba na prsníku a pre zmenu som sa rozhodla, keď mala asi 7 a pol mesiaca.

Nebudeš veriť, ako rýchlo sa odučila od dudlania. Metóda spočíva v tom, že dieťatko pred spaním nakŕmiš, nadojčíš a do postieľky ho uložíš ešte v bdelom stave. Predtým sa spolu trochu pomaznajte, ja moju malú trošku ponosím, a keď si už tváričku do mňa zabára, uložím ju do postieľky – v našom prípade teraz už na bruško a ešte jej chvíľu hladkám chrbátik.

Po mojom odchode si dcérka niekedy pomrnčí, nanajvýš 10 minút a potom sama zaspí. Takýto úspech sme dosiahli už na druhý deň bez dojčenia. Ak dieťatko plače, ty sa k nemu na pár minút vráť ho upokojiť a potom zasa odíď.

Ono sa musí naučiť, že si pri ňom vtedy, keď ťa potrebuje, a keď precitne, dokáže sa potom upokojiť aj samo. A na záver: Mám kamarátku žijúcu v USA, keď jej synček dovŕšil 6. mesiac, sama pediatrička jej tento postup odporučila.

Mám taký dojem, že u nás sa o tomto vie pomerne málo a nemám ani vedomosť, že by dokonca pediater podal rodičom informáciu tohto typu.

Eva, Filipko (20 mesiacov) a dcéra Michalka (15 rokov) 

Som matkou dvoch detí s veľkým vekovým rozdielom. Pri čakaní Filipka som si povedala, že takú chybu ako pri Michalke už nespravím, ale okolnosti ma donútili urobiť tak, aby som vyhovela tomu malému stvoreniu.

Ani jedno ani druhé dieťa nám nevedelo zaspať samé. Vieš, čo by som za to dala, keby mi deti takto zaspávali? Pri Filipkovom uspávaní sme sa museli prechádzať alebo nosiť ho na rukách, potom uložiť do kočíka a niekedy ani to nepomohlo.

Či vonku pršalo alebo mrzlo, museli sme sa prechádzať, len aby náš pokladík zaspal. Večery boli ešte horšie, to sa nám doma koľkokrát ani nepodarilo ho uspať. A keď, tak po veľkom trápení.

Často sa stávalo, keď som ho chcela položiť, že sa prebral a uspávali sme ho odznova. Keď sme už boli s manželom v koncoch, tak sme sadli do auta a dali si okružnú jazdu. A to ešte dodám, že spánok malého trval cca pol hodiny.

Takto to prebiehalo denno-denne. Začalo sa to meniť až v 8. mesiaci, vtedy zaspal v postieľke sám, bez uspávania (to bolo radosti)! Teraz, keď si na to spomenieme, zasmejeme sa, ale vtedy nám do smiechu nebolo.

Ani nevieš, aká som rada, že drobec je konečne väčší a zaspáva sám. Preto si myslím, že v podstate máš veľké šťastie, ak tvoja dcérka takto zaspáva. Asi som ti veľmi nepomohla, ale chcela som ti povedať, že deti sú rôzne a jednému vyhovuje to a druhému ono.

Filipko bol dojčený 8 mesiacov, ale na prsníku nechcel byť ani o minútu dlhšie. Keď sa najedol (koľkokrát za 3-5 minút), hneď sa odtiahol. Držím palce, aby sa to zlepšilo. Vieš, keď máme jedno, chceli by sme to druhé, a naopak.

Prečítajte si: Niekoľko faktov o nočnom dojčení

Zaspávanie na prsníku nie je problém

Katarína s Miškom (3 a pol roka) a Vilkom (15 mes.) 

Ja si nemyslím, že uspávať na prsníku je problém. Asi ti neporadím, ako by si chcela. Ja mám dvoch synov, 3 a pol ročného Miška a 15-mesačného Vilka. Obaja mali problém so zaspávaním.

Starší Miško zo začiatku spinkal položením do postieľky, no neskôr už tak zaspať nechcel, začal veľmi plakať, a preto sme ho začali uspávať nosením. Koľkokrát sme ho dlhšie nosili ako spal, skutočne bol veľmi náročné dieťa!

Čo by som vtedy dala za to, aby zaspal na prsníku. No a potom sa narodil mladší syn Vilko a ten, rovnako ako tvoj drobček, zaspával a dodnes zaspáva na prsníku. Zatiaľ to neriešim, pretože zaspí do 5 minút a ja si to užívam.

Veľa som sa napočúvala, že je to nesprávne a ako zle som si ho naučila! Ja sa už nad takýmito poznámkami len pousmejem. Mne to takto vyhovuje, ja zase nechápem, ako niekto môže maličké dieťatko nechať vyplakať až do vyčerpania!

Raz som to skúsila pri staršom synovi, pretože som poslúchla takúto radu, a odvtedy by som to už nikdy viac neurobila. Hnevám sa na seba, že som to vlastne skúsila, a navyše vtedy ani nezaspal.

Nepíšeš, či chceš dcérku odstaviť, lebo ak nie, v tom prípade ju pokojne týmto spôsobom uspávaj. Ja sa pomaly chystám odstaviť syna a mám už pripravenú fit loptu, pomocníčku osvedčenú pri Miškovi, ak nebude môcť zaspať, chvíľočku ho pohojdám, zaspievam a hneď zaspinká.

Neboj sa toho, že si na to zvykne, staršieho som hojdávala asi do roka a pol a v pohode sa naučil spinkať. Dieťa potrebuje uspávať hladkaním, spievaním, rozprávaním zážitkov, ale zaspí aj bez toho, aby sa chcelo hojdať.

V roku a pol prvý syn už bol taký rozumný, že sme si ľahli (spočiatku chcel utiecť), ale tým, že som ho zaujala pesničkami, hladkaním...  (sama zistíš, čo dcéra uprednostňuje), zostal v posteli a pokojne zaspal.

Bez plaču, bez kriku. Takže moja rada znie: nehľadaj problém tam, kde nie je, a maličkú si užívaj, kým sa dá. Na staršom synovi vidím, ako čas rýchlo beží, pomaly začína byť naším parťákom, je veľmi rozumný a nám už iba ostávajú spomienky na ťažké obdobie, ktoré sme prežili.

Momentálne si užívam uspávanie mladšieho syna, najmä po tom, čo som zažila so starším, jeho uspávanie je pre mňa prechádzkou v ružovej záhrade (len keby sa v noci toľko nebudil). Nikdy sa nevráti čas, keď deti boli od nás tak veľmi závislé, preto kým sú maličké, treba si ich vychutnať. 

Prečítajte si: Technika dojčenia

Každé dieťa zaspáva inak

Gabriela, Júlia (3 roky) a Liliana (14 mesiacov) 

Podobný problém sme mali s našou prvou dcérkou. Odmalička bola náročné dieťa, prvé štyri mesiace mala detskú koliku, zaspávala len na rukách, aj to len v určitej polohe, keď mala bruško uvoľnené.

Po štyroch mesiacoch koliky odzneli, dcérku som dojčila a ani som si neuvedomila, že zaspí len na prsníku. Možno bol problém v tom, že každé zaplakanie som riešila priložením k prsníku, kde sa najviac upokojila.

Ale akosi mi to nevadilo, dcérku som dojčila do 14 mesiacov, vždy som bola s ňou a pri dojčení zaspala. Keď sme sa odučili od dojčenia, vyžadovala si moju prítomnosť aj naďalej, a tak sme do jej troch rokov zaspávali pri nej.

A to už nebolo veľmi pohodlné. Druhá dcérka však bola úplne iná. Keď bola napapaná, prsník odmietala, nechcela zaspať pri dojčení, avšak keď ju trápili zúbky alebo bruško, nevedeli sme ju upokojiť, bolo nám ľúto nechať ju len tak plakať.

Raz, keď mala asi 7 mesiacov, jej manžel dal do postieľky malý mäkký vankúšik. Nie pod hlavičku, len do postieľky. A naša dcérka začala vankúšik stískať, hrať sa s ním a tak aj zaspala. Takto zaspáva dodnes.

Vankúšiky som ušila dva, jeden vždy vyperiem a druhý má v postieľke. Teraz má dcérka 14 mesiacov, asi pred mesiacom som ju prestala dojčiť, ale zaspávanie sa nijako nezmenilo.

Skús ponúknuť dcérke malý vankúšik, plienku, (môžeš vyskúšať s vankúšikom, plienkou najskôr spať, aby nasiakla tvojou vôňou), alebo nejakú mäkkú bábiku... Verím, že spolu nájdete niečo, čo jej vytvorí rituál pred spaním, aby nemusela byť vždy pred spaním dojčená.

Janka, Lilianka (7,5 mesiaca) 

Nám sa podobný problém podarilo prekonať celkom rýchlo. Lilianku som dojčila skoro stále, lebo som nemala dosť mliečka, cez deň aj večer zaspávala pri dudlovaní (cumlík nechcela vôbec), a v noci sa veľmi často budila, takže skoro od začiatku spala pri mne a nie v postieľke, aj keď spaním sa to veľmi nedalo nezvať.

Postupne som sa začala obávať, čo bude, keď už nebudem mať viac mliečka alebo keď ju bude musieť uspať niekto iný ako ja. Skúsili sme ju uspávať na rukách, teda vlastne manžel, ja som veľmi úspešná nebola, ale ani to nebolo dobré riešenie, po čase síce zaspala (a manžel od únavy tiež J), ale často sa v noci budila a nakoniec aj tak skončila pri mne, v posteli.

Keď mala 5 mesiacov, rozhodli sme sa presťahovať postieľku do detskej izby (dovtedy spávala s nami v spálni). Večer sme ju tam položili a čakali sme. Nebolo to jednoduché, plakala pol hodiny, ale zaspala.

Takto to praktizujeme doteraz s tým, že sa to postupne zlepšilo. Musela si zvyknúť na postieľku – aj keď ešte stále cez deň spí buď na prechádzke v kočíku, alebo sa unaví pri hraní a zaspí na zemi, no večer zaspáva oveľa rýchlejšie, niekedy priam odkväcne.

Vďaka tomu, že som presvedčila manžela, že plač pri zaspávaní treba jednoducho prečkať a že postupne sa to bude zlepšovať, je nám odmenou celonočný spánok a ráno usmiate bábätko aj rodičia.

Jana Fialová, web managerka MAMA a ja:

„Urob z problému zaspávania dieťatka na prsníku výhodu“

Milá Eva,

môjho prvého syna som dojčila takmer dva roky, avšak prsník odmietal, a tak som od jeho 3. mesiaca mliečko zakaždým odsávala a malý ho dostával z fľašky. (Ako neskúsená prvorodička a novopečená mama som netušila, že aj toto sa dá preklenúť s pomocou laktačnej poradkyne, a tak som robila tak, ako som vedela.)

Syna som uspávala na rukách – nosenie, hojdanie..., chrbtica si zažila svoje. Druhý syn zaspával na prsníku a to som vnímala ako veľkú pomoc. Ja ti poradím len zmeniť uhol pohľadu. Z „problému“ urobiť výhodu a užívať si tieto vzájomné spoločné chvíle, pokým trvajú.

Nič nie je večné, dieťa sa vyvíja, dozrieva, dospieva... jedného dňa zaspí aj bez prsníka – a načo dovtedy stresovať jeho aj seba? Želám veľa, veľa spokojných zaspávaní, či už na prsníku alebo bez neho. Sú to krásne okamihy, ktoré si treba vychutnať!

Prečítajte si: 7 skutočných rád mamičiek: Ako „bezbolestne“ odstaviť bábo a prestať s dojčením?