7 skutočných rád mamičiek: Ako „bezbolestne“ odstaviť bábo?

Redakcia | 26. máj 2018
7 skutočných rád mamičiek: Ako „bezbolestne“ odstaviť bábo?

Čo robiť v prípade, že dieťatko „lipne“ na mamičkinom prsníku? Možno aj vás zaujíma, čo robiť, ak vás dieťatko v noci zobudí, aby si vyžiadalo prsník. Nie však od hladu, ale iba preto, aby si trošku „cuclo“ či potrebovalo na ňom zaspať?

Mnoho mamičiek sa borilo s takýmto problémom a neváhali sa podeliť o svoje skúsenosti.

Slávka, 2-ročný synček

Môj synček sa prakticky odstavil sám. V istom období som mu pri dojčení spievať. Takto sme to praktizovali približne počas dvoch mesiacov. Jedného večera som mu pri uspávaní začala spievať, ale prsník som mu už neponúkla. Syn sa prsníka dožadoval, načo som mu odpovedala, že mliečko vypil. Ale spievať som mu neprestala. Malý sa upokojil a zaspal. Samozrejme, že to nešlo vždy tak ľahko, vtedy som pridala na hlase alebo zmenila pesničku. Boli chvíle (najmä, keď bol veľmi rozrušený), že zaspal na prsníku. Ale aj vtedy som v speve pokračovala. Takto sme postupne prsník používali čoraz menej.

S dojčením sme prestali asi v 22 mesiacoch a dovtedy som syna dojčila hlavne cez deň. K odstaveniu mi pomohol aj nástup do práce, iný spôsob obliekania a trošku parfumu, keď už syn mliečko necítil a postupne si ho prestal pýtať.

Monika, 11-ročný Miško, 2,5-ročný Jurko a 7-mesačná Eva Lea

Zatiaľ som odstavovala len chlapcov a pri každom z nich to prebiehalo inak. Najstarší Michal prsník využíval len ako „uspávadlo“ v čase poobedného spánku a v noci. Navyše, už ani toho mliečka nebolo veľa, takže to bolo o to jednoduchšie. Dôležité bolo, aby sa nedostal v čase zaspávania k prsníku. Cez obed teda zaspával v kočíku – našťastie, vtedy si na dojčenie ani nespomenul.

Večer, pri ukladaní do postieľky, ma zastúpil manžel alebo moja mama. Pár slzičiek pri tom Miško stratil, najmä večer, ale býval taký unavený, že v priebehu dvoch týždňov bol bez prsníkov a o mesiac si už na ne ani nespomenul. Keď sme boli cez víkend napríklad u rodičov, išiel spať so svokrou, alebo svokrom. Hlavne, aby som tam nebola ja – lebo by ma začal vyzliekať.

S mladším Jurkom to bolo ťažšie. Chcela som ho dojčiť tak, ako staršieho Miška do 1,5 roka. Lenže Jurko ma tak často hrýzol, že po 13 mesiacoch som sa radikálne rozhodla pre odstavenie. Keďže som ešte stále mala dosť mlieka, požiadala som svoju gynekologičku o injekcie na zastavenie laktácie. Po 3 injekciách sa mi mliečko prestalo tvoriť.

Poobedné zaspávanie som u Jurka riešila rovnako ako u staršieho – spaním v kočíku, kde v pohode prespal aj 3 hodiny. Večer sme zmenili rituál ukladania do postieľky a dočasne sme ho nechali zaspávať v obývačke. Avšak jeho citová väzba k prsníku bola taká silná, že ani po niekoľkých týždňoch na prsník nezabudol a stále chcel „dudkať“. Vysvetlila som mu, že tam už žiadne mliečko nie je – čo, samozrejme, musel skúsiť. Tak sa ešte párkrát stávalo, že keď bolo škaredé počasie a nešli sme s kočíkom von, dovolila som mu pri zaspávaní chytiť sa bradavky a takto zaspal.

V odstavovaní nám pomohlo aj to, že sme ho presťahovali do detskej izby (kde spia len „veľkáči“ :o) a narodenie najmladšej dcérky. Ako to bude s jej odstavovaním – to uvidíme.

Čo sa týka nočného budenia, asi sa spočiatku veľkému plaču nevyhnete. Pretože drobček  je zrejme zvyknutý, že jeho plač vám signalizuje, že chce „prsník-cumlík“. Ak sa v noci zobudí, neberte hu, len ho pohladkajte a nechajte tak. Bude vedieť, že ste nablízku, ale prsník mu nedajte. Určite bude plakať (niekedy to je až taký „vydieračský“ plač), ale mám na Jurkovi overené, že cca do 5 minút zaspí. Keď sme chceli s týmto nočným budením skoncovať, trvalo to 3 dni a mali sme pokoj.

Elena, 5,5-ročný Samko a 2,5-ročný Miško:

Môjho prvého syna Samka som dojčila 25 mesiacov (z toho 11 mesiacov úplne). Od jeho 11-tich mesiacov sme začali s tuhou stravou a piť čaje z pohárika. Samko v noci spával so mnou od 9 mesiacov, cumlík odmietal a často sa stávalo, že vlastne ani mliečko neťahal, ale „brúsil“ si na mne svoje prerezávajúce sa zúbky. Bol na mňa veľmi naviazaný. Dlho som zvažovala, kedy a ako ho odstaviť.

Asi dva mesiace pred plánovaným dňom si Samko sám vybral v obchode obrázkovú fľašku s cumlíkom na mliečko a učil sa z nej piť, síce zatiaľ iba čaj (ešte stále som ho pritom normálne dojčila).

Až nadišiel osudný víkend. Išli sme celá rodina k babke a dedkovi na dedinu na chalupu. Poslednýkrát som Samka nadojčila a spolu s manželom sme odišli domov. Moja sestra sa obetovala, že ona s ním to odvykanie zvládne. Po prvýkrát v jeho 2-ročnom živote bol celý deň, teda presnejšie 2 dni a 2 noci bez maminy, ocka, a hlavne bez mamičkinho mliečka! Všetci sa mu venovali tak, že si na mňa ani nespomenul. Zatiaľ...

Len čo ma v nedeľu večer zbadal, s plačom mi strhával tričko a pýtal si „mama daj didi“. Odolala som jeho polhodinovému plaču, ten postupne ustúpil, najmä keď sme vytiahli nový plastový fúrik. Vopred sme ho pre neho kúpili, ako „bolestné“. Nasledovné 3 dni vždy večer trocha pofňukával, ale sama som očakávala, že odvykanie bude mať horší priebeh. Čo sa týka mňa, 3 dni som si po troške mlieko odsávala, obmedzila som príjem tekutín a Samka som odsťahovala na noc spať do postele k ockovi. V súčasnosti má Samko 5 a pol roka a denne vypije pol litra čistého nesladeného mlieka.

Druhého syna Miška som dojčila 2 roky (z toho 6 mesiacov výlučne). Od dojčenia som ho plánovala odstaviť tak isto ako staršieho syna. Moja sestra však ochorela a nebolo ho komu „odložiť“. Tak som sa rozhodla, že ho budem odúčať postupne v priebehu jedného mesiaca. Cez deň sme trávili viac času vonku, a keď si aj Miško pýtal papať, tak som sa to snažila zahovárať. Doma sme mali bábiku černoška, ktorej sa Miško neskutočne bál. Jedného dňa večer, keď si pýtal „aňam“, čo znamenalo, že chce nadojčiť, som mu povedala, že černoško všetko popapal a už nezostalo. Asi týždeň poplakával, hlavne v noci, ale postupne sa odnaučil.

Sú to teraz už 4 mesiace, zje všetky mliečne výrobky, ale mlieka ešte nevypil ani kvapku! Každé ráno sa ku mne túli, hladká ma a pýta si, síce už s úsmevom „mama daj aňam“. Myslím si, že Samko mal to odvykanie síce radikálnejšie, ale účinnejšie, a aj menej bolestivé ako Miško.

dojčenie, odstavovanie

Evka, Miško 3 a ¾ roka a Sofia 4 mesiace

Veľmi dobre viem, aké to je dojčiť väčšie dieťatko, lebo ja som môjho synčeka dojčila 28 mesiacov. Tiež bol zvyknutý „cucnúť“ si v noci – bolo to aj 10-krát za noc a cez deň podľa nálady. Môj prsník slúžil Miškovi ako univerzálny utišujúci prostriedok. A taktiež pri dojčení zaspával – cez deň aj v noci. Pravdupovediac, ku koncu som bola už dosť vyčerpaná, ale tiež mi dlhšie trvalo, kým som nabrala odvahu odstaviť ho. Tak som mu raz povedala, že dnes už mliečko nebude, lebo mamina už mliečko nemá a on je už veľký chlapec a nepotrebuje mamino mliečko – že bude piť chutné „zarábané“ mliečko z hrnčeka (umelé mlieko), ktoré sme mali kúpené.

Večer sa samozrejme dožadoval dojčenia, ale to isté som mu znova a znova opakovala a neustále som ho ubezpečovala, ako veľmi ho ľúbim. Dva dni veľmi plakal, pri zaspávaní som ho držala v náručí a rozprávala som mu rozprávky, zážitky z dňa, hocičo, len aby nemyslel na mliečko. Po dvoch dňoch zaspal po prvýkrát bez plaču – iba počúval moje rozprávanie a zaspinkal – vtedy som vedela, že to zvládneme. Pre mňa aj preňho to boli ťažké dva dni, ale stálo to zato, hoci zo začiatku sa budil aj 3-krát za noc – vždy plakal, ale postupne sa budil čoraz menej často a nakoniec prespal celú noc. Keď sa aj náhodou zobudil, dala som mu mliečko z hrnčeka (neskôr vodu) a rozprávala som mu niečo zaujímavé a spinkal ďalej.

Počas tých dní som sa mu snažila vynahradiť dojčenie častým objímaním a celkovo som sa mu viac venovala, len aby na dojčenie toľko nemyslel. Mne trvalo týždeň, kým sa mi prestalo tvoriť mlieko, dovtedy som ho musela odstriekavať.

Priznám sa, na druhý deň som mala krízu – myslela som, že to nezvládnem a že ho začnem opäť dojčiť, ale keď potom zaspal bez plaču, vydýchla som si a vedela som, že to bude dobré.

Mária, 2-ročný syn Danko

V prvom rade mamička musí zvážiť, prečo chce prestať dojčiť. Či ju to zaťažuje, alebo má iné dôvody. Keď som mala pochybnosti, malý to jednoducho vycítil a vynútil si svoje. Až keď som bola na 100 % presvedčená a  po dvoch rokoch dojčenia som sa rozhodla, že už stačilo, tak to išlo veľmi ľahko a naozaj bez slzičky.

Jedného večera som pripravila čajík do fľašky a do misky horčicu. Malý z postele vykrikoval „mú“ (to znamenalo signál – dojčiť). Potme som potrela prsník horčicou. Po ochutnaní ostal prekvapený a od toho večera je pokoj. Nahradili sme tento rituál nesladeným čajíkom alebo vodičkou. Už radšej neriskuje a ráno pije mliečko s „kakaukom“. Obom vám želám, nech to zvládnete bez slzičiek.

Erika, 2-ročný Oliver

Môj 18-mesačný syn dospel do takého štádia lipnutí na dojčení, že ma „obťažoval“ cez deň skoro každých 15 minút a v noci som ho dojčila niekedy až 8-krát.

Jedného dňa sme sa s manželom odhodlali a v priebehu 2 týždňov sme ho odstavili najprv od nočného dojčenia, a to tak, že sme si každý večer písali intervaly, kedy najskôr môže dostať mliečko. Ak sa zobudil skôr ako v stanovený čas, žiaľ, nedostal nič a často plakal aj hodinu v postieľke. Chodili sme k nemu každých 10 minút a ubezpečovali ho, že ho veľmi ľúbime a že to všetko je iba pre jeho dobro, aby sa mohol v noci dobre vyspinkať a nemusel tak často vstávať. Každý deň-dva sme ubrali jedno dojčenie a po dvoch týždňoch prespal celú noc.

Potom nasledovala tá ťažšia etapa. Odstaviť ho úplne. Skúsila som najprv prelepiť bradavky leukoplastom s vysvetlením, že „mama má bibi a nemôže dať mliečko“, ale keď Oli uvidel prsia a bradavky nie, začal takmer hystericky plakať a žiadne vysvetlenia nepomohli. Odhodlala som sa teda na drastickejší krok. Natrela som si bradavky mletým čiernym korením. Keď môj Oliver uvidel odhalený zdroj, neváhal, „peper – nepeper“, vrhol sa na mňa a vypil mliečko z prsníka do poslednej kvapky. Potom mi sladučko zaspal v náručí s korením okolo pusy... 

Povedala som si DOSŤ, nebudem trápiť svoje dieťa i seba. Po dohode s manželom sa na ďalší deň – v sobotu, chlapci zbalili a odišli na celý deň k babke. Večer som Olivera len pohladkala a hneď ho tatino bral spať. Na druhý deň som zasa hneď ráno odišla ja, večer sa zopakoval.

V pondelok ráno, keď manžel odišiel do práce, ku mne Oliver prišiel s úsmevom, vystískali sme sa, hodil očkom na zahalené prsia, potom sa otočil a išiel sa hrať. A bolo po probléme. Odporúčam všetkým maminkám takýto postup. Osvedčená veta: Zíde z očí, zíde z mysle totiž funguje na 100 %, vy si oddýchnete, oteckovia si konečne trošku užijú drobca a drobec zabudne bez stresu.

Michaela, Miško 6 rokov

Ja som dojčila svojho syna dva a pol roka a veru tiež viem, čo znamená lipnutie na prsníku, a hlavne v noci. Často sa budil, niekedy aj osemkrát, len si trochu cucol a spal ďalej. Keď mal dva roky, moja trpezlivosť skončila a rozhodli sme sa to riešiť radikálne. S manželom sme si vymenili miesta v posteli a keď sa malý zobudil a pýtal prsník, manžel sa mu prihováral, hladkal ho a učičíkal. Samozrejme, že to nebolo bez plaču, ale trvalo to možno desať minút a zaspal. Po niekoľkých hodinách sa zobudil znova, ale opäť zasiahol manžel. Druhú noc sa zobudil iba raz, ale keďže nič nedosiahol, odvtedy spával celú noc.

Postupne sme zrušili dojčenie na obed, potom ráno a nakoniec aj večer. Dá sa to vydržať, len mamička nesmie ustúpiť. A samozrejme jej musí pomôcť niekto iný. A ešte jedna rada: dojčenie by sa nemalo nahradiť pitím čaju alebo mlieka z fľaše. Dieťa by malo už vydržať spať celú noc.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: