Mama v DÁNSKU: V nemocnici, kde som rodila, boli počas roka len dve sekcie

Kristína Majerová | 5. september 2020
Mama v Dánsku
foto: rod.archív

Dánky sú presvedčené, že dieťa sa už v desiatich mesiacoch s mamou doma nudí a návrat do práce všetkým len prospeje.

Barbora Budzáková žije v Dánsku päť rokov. S priateľom Michalom má dcéru Viktoriu, píše skvelý a vtipný blog (www.barboramaviktoriu.sk) a rozhodla sa podeliť o svoje skúsenosti aj s nami. 
V Dánsku žijem šesť rokov a za ten čas hodnotím, že sa nám tu s priateľom, ktorý je Poliak, žije fajn. My si vždy hovoríme, že kým máme na konci mesiaca čo jesť, máme kde bývať a môžeme si občas aj zacestovať, tak je nám dobre. Ale inak sme typická mladá rodina, takže na kopu vecí nadávame a veľa iných si pochvaľujeme.

Rodila som v Dánsku

Nad Slovenskom som, úprimne, ani nerozmýšľala. Chodila som sem na predpôrodné vyšetrenia, kontroly, lekára tu mám už niekoľko rokov. Pracovala som, nemalo zmysel sa po tom všetkom zbaliť a ísť rodiť na Slovensko. Aj keď som počula, že som tu vraj rodila preto, aby Viktoria mala dánske občianstvo. Pravdou je, že ona má rôzne občianstva, ale ani jedno nie je dánske. To, že na Slovensku nežijem, neznamená, že zabudnem, odkiaľ pochádzam. 

Mama v Dánsku

Tehotenstvo, pôrod = trocha inak

Moje slovenské kamarátky by sa asi zbláznili, keby vedeli, ako tu funguje tehotenská starostlivosť a samotný priebeh pôrodu. Za celé tehotenstvo sa lekárska prehliadka absolvuje len 3-krát, aj to u všeobecného lekára, ktorý je pred pôrodom tak trochu gynekológom, aby sa z neho po pôrode mohol stať pediater. Meria tlak, pýta sa, ako sa máte a smeje sa, koľko ste pribrali.

Ku gynekológovi sa ide za celé tehotenstvo dvakrát – v 12. a 20. týždni, a aj to vždy k inému. Záleží, kto má v danom termíne službu. Lekár spraví dôkladný ultrazvuk, popočúva srdiečko. Žiadne vaginálne vyšetrenia, proste nič. Po 20. týždni sa chodí už len k pôrodnej asistentke. Samozrejme, teraz hovoríme o bezproblémovom tehotenstve.

Rozprávala sa so mnou, pýtala sa, ako sa cítim, poučila ma, čo mám jesť, skontrolovala ocikaný papierik a odmerala tlak. V polohe ležmo mi rukami dôkladne prehmatala bruško a na základe toho povedala, kde má dieťatko hlavu, koľko asi meria a koľko asi váži. Žiadne prístroje, ultrazvuky navyše.

Pokiaľ sa žena vyslovene nesťažuje, nikto jej neprikáže prísny pokojový režim. Podobne je to aj s kontrolami pred termínom pôrodu. Ja som prenášala, prvú kontrolu som mala týždeň pred termínom a ďalšiu až týždeň po termíne. Až keď bolo dvanásť dní po termíne, prvýkrát za celé tehotenstvo ma vaginálne vyšetrili. Dostala som balíček tabletiek na vyvolanie pôrodu a poslali ma domov. Čiže opäť žiadne pozorovanie, ani hospitalizácia. A dokonca aj po prvých kontrakciách treba najprv do nemocnice zavolať a väčšinou odporúčajú ostať doma čo najdlhšie.

Starodávne techniky na vyvolanie pôrodu

V tomto nechávajú veciam voľný priebeh. Sekcia sa žene robí, len keď je naozaj nevyhnutná. V mojom prípade jej predchádzal 12-hodinový prirodzený pôrod a tri hodiny otvorenie na desať centimetrov. Pôrodná asistentka, ktorá bola pri pôrode, skúšala rôzne, pre mňa až groteskné praktiky, ako pôrod popohnať. Keď mi šúchala uterákom o bedrá bola som presvedčená, že som sa vrátila v čase o sto rokov dozadu.

Až po tejto hraničnej dobe prirodzeného pôrodu, a následnom ťahaní bábätka vákuom, som skončila na sále s akútnou sekciou. Ale keby to tak nedopadlo, vlastne si nie som istá, či by vôbec gynekológ pri pôrode bol. A sekcia bola rozhodne až posledná možnosť. Výhodou je, že partner môže byť celý čas prítomný pri sekcii. Držal ma za ruku, kým sa Viktoria narodila, potom si ju priložil na hruď a bol s ňou, kým operácia neskončila. Prístup je tu veľmi ľudský. Po pôrode sa ide domov často aj na druhý deň, v prípade druhého pôrodu aj pár hodín po ňom. V nemocnici, kde som rodila, boli počas toho roka vykonané len dve sekcie. Je to tu teda skutočne tá posledná možnosťou.

Materská i rodičovská dovolenka v Dánsku

Materská dovolenka v Dánsku trvá 50 týždňov. Začína sa 4 týždne pred termínom. Po pôrode má matka nárok na 14 týždňov materskej dovolenky a otec 2 týždne – tie dva týždne môže využiť kedykoľvek počas matkiných 14 týždňov, je to čas, kedy sú doma s bábätkom obaja. Potom je nárok na 32 týždňov tzv. rodičovskej dovolenky – a tu už je len na vás, ako sa s partnerom dohodnete. Tých 32 týždňov môže byť doma mama alebo otec, deľba je na nich. Dokonca sa dajú aj „odložiť” a využiť neskôr, cca do 9. narodenín dieťaťa.

Ja som musela nastúpiť do práce skôr, aj keď len na polovičný úväzok, ten mi platil zamestnávateľ a zvyšné hodiny mi boli vyplácané z rodičovskej. Čiže na účet mi chodila rovnaká suma, ako keď som pracovala na plný úväzok. Väčšinu času na materskej som dostávala 100 % platu.

Rodičovský príspevok je už o niečo menší, stanovená je maximálna konkrétna suma za týždeň, na ktorú má matka nárok. Suma závisí od zmluvy so zamestnávateľom, a je inak stanovená pre zamestnancov, inak pre živnostníkov, študentky, či nezamestnaných. Ja ako zamestnaná som musela spĺňať nejaké podmienky – mať odpracovaný istý počet týždňov pred nástupom na materskú a počas nich stanovený počet hodín. Krásne na tom je, že na všetkom sa dá dohodnúť a všetko sa dá prispôsobiť.

Okrem toho chodí na účet matky štyrikrát do roka prídavok na dieťa. Treba tiež spĺňať rôzne podmienky, napr. dieťa aj matka musia žiť v Dánsku. Keď som rodila ja, podmienka bola aj žiť alebo mať odpracované v Dánsku minimálne 2 roky z posledných 10 rokov, teraz je to už 6 rokov. Ale keď matka požiadavky spĺňa, nemusí sa nikam hlásiť, nič vypĺňať, tie peniaze si ju, skrátka, nájdu. 

Mama v Dánsku

Mesiac po nástupe do práce som otehotnela. Nemohli ma vyhodiť

Zamestnávateľ je povinný držať miesto počas materskej dovolenky a žena nemôže dostať výpoveď, len preto, že otehotnela. Ani keď je ňou šialená Slovenka, ktorá mesiac po prijatí do práce zaklope šéfovi na dvere, že je tehotná. Zo zákona je potrebné zamestnávateľovi najneskôr tri mesiace vopred oznámiť, kedy je plánovaný termín pôrodu a kedy sa nastupuje na materskú. 

Dánky si vyberajú jasle pre deti relatívne skoro po pôrode, deti sú prihlásené tak do polroka. Z môjho okolia boli deti umiestnené v jasliach, keď mali 11 mesiacov. Do jaslí dali deti aj maminy, ktoré v tom čase boli nezamestnané, alebo si prácu len hľadali.  Tu je to však štandard. Na internete (keďže všetko sa vybavuje zásadne online, napr. aj uznanie otcovstva, ak nie ste zosobášení či meno dieťaťa) sa zadáva termín nástupu a rebríček troch želaných jaslí. Ak sa to stihne v termíne, tak je garancia, že dieťa miesto v jasliach dostane. Ak si však vyberiete jasle, o ktoré je veľký záujem, môže sa stať, že dostanete úplne iné jasle. Odmietnuť sa dá maximálne 2-krát, tretiu možnosť už človek musí prijať. Toto sa týka štátnych jaslí.

Samozrejme, sú tu aj súkromné jasle, ak všetko nevyjde podľa plánu. Napr. ako u nás, keď som nastupovala do práce, ďalšie tri mesiace mal byť na rodičovskej/otcovskej dovolenke partner Michal. Avšak dostal novú prácu, takže nemohol ostať s dcérou. Na mesiac priletela zachrániť situáciu moja mamina a potom bola Viktória v súkromných jasliach, kým sa dostala do štátnych.

Súkromné jasle sú vlastne len hracia miestnosť a je tam maximálne päť či šesť detí. Viktoria napríklad chodila len s dvoma deťmi, súrodencami. Ceny sú relatívne podobné. Za štátne jasle sa platí asi 500 eur, za súkromné 1 000 eur s tým, že tých 500 neskôr preplatia, takže v sume rozdiel nie je.  V súkromných jasliach sa napr. môže stať, že vychovávateľka je chorá a vtedy dieťa ostáva doma alebo ide do iných jaslí, čo je pre malého človiečika dosť stresujúce.

Dánky sú presvedčené, že dieťa sa s nimi doma nudí

Keď si predstavím, ako môjmu šéfovi oznamujem, že ostávam tri roky doma na materskej, tak si myslím, že by sa schuti zasmial. Neviem si to tu veľmi predstaviť, nesedí mi to ani na Dánky, väčšina z nich je presvedčená, že to dieťa sa už v desiatich mesiacoch s mamou doma nudí a jej návrat do práce všetkým v podstate len prospeje. 

Jasle so škôlkami zvyknú byť kombinované, aj Viktoria do takých chodí. Keď bude mať dva roky a deväť mesiacov, čo je významná méta – čas na presun do škôlky – pôjde v podstate len o dvere ďalej. Síce s novými učiteľmi, ale miesto, ihrisko, niektorí starší kamaráti, všetko už bude poznať. Rovnako je to so súrodencami, mladší bratia či sestry, ktorí idú do jasieľ, majú prednosť pred inými prihlásenými deťmi, ak už staršie dieťa do rovnakých jasieľ či škôlky chodí.

Jasle majú profil na Instagrame, tie obedy jej závidím

Viktóriine jasle sa od januára pridali medzi zariadenia, ktoré sú za zdravšie stravovanie, čo ja ako hrdá biomatka kvitujem. Nepreháňajú to, ale dávajú pozor na to, čo deti jedia. Naše jasle majú aj profil na instagrame, takže sledujem a Viktorii aj občas závidím jej obedy. Denne majú čerstvé ovocie, zeleninu, pečú si vlastný chlieb, raz do týždňa majú rybu.

Zo zvyškov zo včerajšieho obeda či olovrantu pečú chlieb alebo robia nátierky, omáčky. Dáni sú chlebíkoví, ich národné jedlo je obložený chlebík, takže dvakrát do týždňa zvyknú mať na obed či olovrant ražný chlieb s vajíčkom, paštétou, makrelou v paradajkovej omáčke. Keď majú deti narodeniny a rodičia chcú niečo priniesť, pobádajú ich, aby to bolo ovocie, zelenina, prípadne doma upečené pečivo, či humus.

Mama v Dánsku

Ja som toho názoru, že dieťa nie je kontajner ani malý dospelý, a nie je mi jedno, čo je, aj keď celá moja rodina sa chytá za hlavu, keď jej varím pšeno a cviklu. Hoci sa mi zdá, že takéto detské zdravé stravovanie je v Dánsku skôr rarita. Pamätám si, ako mi zdravotná sestra, ktorá k nám chodila na kontroly (po pôrode sa nechodí k pediatrovi, ale pár mesiacov chodí domov zdravotná sestra, ktorá dieťa meria, váži, kontroluje a matke dáva rady, tipy a návody) radila, aby som Viktorii v siedmych mesiacoch uvarila fašírky dochutené tak ako dospelým a takmer spadla zo stoličky, keď počula, že som jej ešte nedala mäso. Vraj mi ho potom bude odmietať. 

Dáni rodičovstvo naozaj až tak neprežívajú a neriešia

Počnúc tehotenstvom a minimom kontrol cez lekára, jasle, výchovu. Neviem, či je to dobre, či nie, v niečom im to kvitujem a občas si trhám vlasy od zlosti z ich prístupu, ale ako hovorí môj Michal: „Pozri, fungujú tak a žijú!“ Tiež sa mi zdá, že deti už odmala nabádajú k samostatnosti. Napríklad aj skorým nástupom do jaslí alebo presťahovaním bábätka do vlastnej izby. A ešte to, že deti na obedný spánok oblečú a nechajú na balkóne či pred domom spať v kočíku. Tak spávajú aj v jasliach.

S malými deťmi sa k lekárovi nechodí. Domáce návštevy má na starosti zdravotná sestra

Osobitná kapitola, ktorá „skúša“ moje nervy. Je to jeden z dôvodov, prečo plešatiem, pokiaľ ide o Dánov a ich uvoľnený prístup. S malým dieťaťom sa nechodí k pediatrovi. Od narodenia do nejakých asi 8 – 9 mesiacov ho kontroluje a meria zdravotná sestra, ktorá chodí na návštevy domov. Inak dieťa kontroluje a očkuje matkin všeobecný lekár, ku ktorému sa aj chodí na preventívnu prehliadku raz ročne. Keď je nejaký zdravotný problém, tiež ho rieši môj lekár.

 K pediatrovi sa však dieťa dostane, len ak ho tam pošle môj lekár a musí to byť už naozaj vážny problém (nie chrípka). My sme zatiaľ boli u pediatra dvakrát. Raz pri problémoch s hmotnosťou, kde sme skončili až na vyšetrení srdca. Paradoxom je, že tak ako benevolentne pristupujú k rôznym menším problémom, tak seriózne a zodpovedne riešia, ak sa naozaj niečo deje. Antibiotiká lekári predpisujú veľmi neradi. Zvyčajne sa odporúča panadol. My sa zásobíme na dovolenke u rodičov, v Poľsku a na Slovensku.
Sopeľ, či kašeľ nie sú choroba, s ktorou sa ostáva doma, takže od októbra do marca vyzerajú jasle skôr ako čakáreň u lekára.

Čo sa týka očkovania, nezachytila som nejaké pochybnosti zo strany mamičiek. Dánky očkujú veľmi poctivo a pravidelne, tak ako treba. Dieťa má nárok na bezplatnú zubnú starostlivosť do 18 rokov, čo je skvelé, lebo zubár v Dánsku stojí toľko, čo liečba jednej obličky.

V nemocnici je iba bežná pohotovosť, kde sa však nedá len tak prísť. Je potrebné najprv zavolať a nahlásiť problém. Operátor na linke rozhodne, či treba prísť osobne alebo ostať doma, alebo počkať na ordinačné hodiny svojho lekára, čo môže byť pokojne až po víkende.

Takže už sa mi stalo, že som stála pred dverami pohotovosti s Viktoriou na rukách, bradou som pridŕžala mobil a hystericky im vysvetľovala náš problém. Až potom ma pustili dnu, kde som si musela vziať číslo. Máme ale šťastie, že ľudia sú stále ľuďmi, pretože napriek tomu, že pred nami bolo pár pacientov, keď videli Viktoriu, prišli sme na rad hneď.

Súrodenec pre Viktoriu

Určite chceme, aby Viktoria mala súrodenca. Ale my by sme chceli aj psa, aj dom, aj nové auto a ešte ísť do Austrálie. Ja verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a v správny čas, takže súrodenec bude, keď bude ten čas. Ako hovorí môj otec, život si cestu nájde... 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: