Očami mamy: Ako som prežila cisársky rez

Očami mamy: Ako som prežila cisársky rez
10.1.2019 v kategórii Mama, autor čitateľka EVA/spracovala Dagmar Balúchová, foto: istockphoto.com

Milé tehuľky, mamky, čitateľky-čakateľky. Veľmi dlho som rozmýšľala, ako začať náš príbeh. Chcem vám toho veľmi veľa povedať... V prvom rade sú moje slová určené všetkým zvedavým tehuľkám, ktoré zaujíma priebeh cisárskeho rezu z pohľadu mamičky.

Paradoxne, ešte počas tehotenstva som o ňom nechcela ani len počuť. Dnes, s odstupom času, si myslím, že niekedy je lepšie, ak presne vieme, čo nás čaká... 

„Prečo cisársky rez?“

Túto otázku dostávam pravidelne, zakaždým v nej cítim miernu výčitku. Bola som pripravená rodiť prirodzene, ako to má príroda zariadené. Umožnené mi to ale nebolo. Teda, náš chlapček sa neotočil, aj keď sme dúfali, že sa ešte pochlapí, no bol to taký mravček-lenivček a nechcelo sa mu. Podvedome som to aj tušila, dennodenne som mu hladkala hlávku, ktorú som cítila nad pupkom. Milovala som tú okrúhlučkú hlavičku...

Keď sme prišli na predposlednú poradňu, výsledok bol jasný. Bábätko je KP (koncom panvovým) a keďže vychádzala aj vyššia hmotnosť, neodporučili mi to. V mnohých prípadoch je to však na tehuľke, ako sa rozhodne. Ak by som podpísala papier, že na moje vyžiadanie je pôrod vaginálny, umožnené by mi to bolo, no nemocnica by sa zbavila zodpovednosti pri možných komplikáciách. 

Doktor mi prízvukoval, že ak je dieťa otočené KP a k tomu je to chlapec, môže pri tlačení dôjsť ku ťažkostiam, ktoré môžu u chlapčeka viesť k neplodnosti. Neváhala som preto ani sekundu a som veľmi vďačná, že v súčasnosti je už technika a vzdelanie doktorov na takej úrovni, že vedia takéto detičky zachrániť. Kedysi to tak  nebolo. 

Stanovenie času a dátumu cisárskeho rezu

Na poslednej poradni nám oznámili dátum a čas cisárskeho rezu. Od strachu som nevedela vydať ani hlások, predsa len, je to operačný zákrok, doteraz som na nijakom nebola. Nehrala som sa na hrdinku, nebolo mi všetko jedno. No všetko zlé je na niečo dobré. Takto sme vedeli, kedy sa naša láska narodí a neprežívali sme stresy, či to stihneme do pôrodnice alebo nie.

Ak máte plánovaný cisársky rez, tak naplánujú zákrok minimálne o týždeň skôr pred oficiálnym termínom pôrodu, čoho sa ale netreba obávať, pretože bábätko je zrelé už od 36. týždňa tehotenstva. Takže aj cez tie obavy a poriadny strach ma hrialo pri srdci, že 3. októbra v ranných hodinách bude ten uzlíček medzi nami. 

Predoperačné vyšetrenia

Samozrejme, ako pri každom operačnom zákroku, aj pri cisárskom reze je potrebné absolvovať predoperačné vyšetrenia. Tie zahŕňajú EKG mamičky, ďalej absolvujete interné vyšetrenie a rozhovor s anestéziológom. S ním budete vypĺňať dotazník, ktorý zahŕňa otázky typu: Pijete kávu, alkohol? Užívali ste drogy? Máte alergie na lieky? 

Lekár sa vás tiež bude pýtať na prípadné komplikácie počas tehotenstva, netreba na nič zabudnúť. Mne toho vyskočilo počas tehotenstva celkom dosť: štítna žľaza, vysoké nevysvetliteľné leukocity, vazomotorická nádcha, opuchy nôh a ešte pár drobností, ale nebolo to nijakou komplikáciou, takže určite netreba mať obavy. 

Keďže vo väčšine prípadov sa pri cisárskom reze vykonáva spinálna anestézia, tak vám anesteziológ vysvetlí, kde sa injekcia na znecitlivenie pichá, poprípade vám tu ihlu aj ukáže. Neznášam ihly, bála som sa toho ako čert kríža. Ale úplne zbytočne.  Dávka, ktorú indikujú, je vám „ušitá“ na mieru podľa výšky a hmotnosti.

Hospitalizácia pri cisárskom reze

Zvyčajne vás hospitalizujú podvečer pred zákrokom. V niektorých nemocniciach je to možné aj ráno v deň zákroku, ale žena už od predošlého večera nemôže jesť ani piť, prípadne piť iba do polnoci. Keď prejdete úvodným rozhovorom so sestrou, idete sa ubytovať na svoju izbu. Hneď sa prezliekate do nočnej košele, hop-šup župan na seba a späť ku sestre. 

Tá vám zavedie do ruky kanylu, ktorou budete prijímať lieky od bolesti, minerály, glukózu. Všetky potrebné látky, aby vám i bábätku v brušku bolo lepšie. Po tomto úkone ma opäť začala chytať panika, pretože môj milovaný manžel musel odísť. Toto bolo pre mňa veľmi ťažké na psychiku. Nemohol byť pri mne ani na sále a tá predstava ma trochu desila... 

Následne som šla ku doktorke. Odporúčam veľa sa pýtať, aj keby to mali byť otázky, ktoré sa vám zdajú byť naivné. Upokojíte sa a pomôže vám to lepšie stráviť to, čo vás čaká. Ja som z vyšetrovne odchádzala na izbu so slovami, že ma nadránom, okolo 5:00 hod., zobudí službukonajúca sestra. Mala som rezervovanú jednolôžkovú izbu, ale nakoniec som bola nesmierne vďačná, že som bola na dvojlôžkovej. Mala som sa s kým porozprávať a odbúrať trochu stresu. 

Poslali ma ešte dvakrát na CTG (ozvy bábätka). Prvýkrát totiž drobček vyšetrenie prespal a tak boli ozvy slabšie, museli mi ho budiť (jemne mi potriasli bruchom). Vôbec sa neľakajte, ak prežijete to isté, je to úplne normálne a bábätku nič nie je, len jednoducho spinká. 

Úkony pred cisárskym rezom

Službukonajúca sestra ma zobudila presne, ako mi bolo povedané. Teda, vlastne ma nezobudila, lebo som nespala. V tom vodopáde  myšlienok sa nedalo... To už udalosti naberali rýchly spád. 

Absolvovala som klystír, ktorý je kvôli operačnému zákroku nevyhnutný (niektoré nemocnice vyžadujú aj holenie a odlakovanie nechtov). Samozrejme, že aj z toho som mala obavy, no bola to úplná pohoda a trvalo to len pár sekúnd. Keď mi sestrička povedala, že si mám ľahnúť, tak som sa jej v tom strese opýtala, či na brucho. Teraz mi to už príde naozaj smiešne. Takže z toho naozaj nemajte obavy. 

Po tomto úkone je potrebné, aby vás sestra zacievkovala (kvôli odtekaniu moču), to sa konalo okolo 6:00 hod. ráno. Cievkovanie bol pre mňa celkom šok, keďže som si nezisťovala dopredu nijaké podrobnosti. Nie je to nejako bolestivé, no nepríjemné a zvláštne áno. Po týchto úkonoch som si zbalila župan, vodu a v sprievode ošetrovateľa odkráčala na JIS-ku (jednotku intenzívnej starostlivosti). Pri operačnej sále bola miestnosť, kde som sa vyzliekla z košele a obliekla si nemocničný plášť. 

To som už zahliadla môjho milovaného manžela, ako sedí na lavičke v obavách aj očakávaní. Bola tam veľmi milá anestéziologička, ktorá mu odo mňa odovzdala pusu (samozrejme, iba slovne  a ubezpečovala ma, že všetko bude fajn. Bolo mi všelijako, no tejto doktorke som vďačná za veľa, bola mi na sále veľkou oporou, keďže manžel nemohol byť pri mne.

A je to tu! Pôrod!

Nastala očakávaná chvíľa. Sedela som na operačnom stole a čakala na celý tím lekárov, ktorý sa budú starať o mňa a o naše bábätko. Jeden z lekárov mi do chrbta pichol spinálku, tej som sa veľmi bála, ale bolo to bezbolestné. Možno mierny tlak, ale nič, čo by ste nevydržali. To už mi nohy začala zaplavovať horúčava, ešte som pozerala na lekára, ktorý mal môj zákrok na starosti, pokojne sedel na stoličke a čakal, kým injekcia zaúčinkuje. Bolo to do 5 minút. 

Pomohli mi ľahnúť si, rozpažila som ruky, aby mali ľahký prístup ku kanyle a mohli mi podávať potrebné lieky. Vnímala som všetko, no bolesť som necítila, skôr taký tlak. Do niekoľkých minút mi už anestéziologička vravela, že vidí hlavičku a následne sa spustil ohromný detský plač. 

Bol to nádherný pocit, zároveň plný obáv, či je všetko v poriadku. S malým okolo mňa prefrčali, vôbec som ho nevidela. Počas toho, ako ma čistili a zašívali, mi priniesli našu lásku. Dali mi ho síce iba ku hlave, ale ten pocit bol neopísateľný. Ten ukričaný uzlíček sa pri mojom dychu úplne upokojil a to som už vedela, že je to láska na celý život... 

Narodil sa o 7:57 hod. Hmotnosť mal 3 650 g a výšku 50 cm. Pre mňa dokonalé miery. 

cisársky rez

Na JIS-ke po pôrode

Nasledovalo prevezenie na jednotku intenzívnej starostlivosti. Tam som strávila 24 hodín,  napojená na prístroje (každú hodinu meranie tlaku) a niekoľkokrát mi urobili odber kvôli testom. Stále som cez kanylu dostávala lieky od bolesti a výživu. A stalo sa to, po čom som tak túžila. Priniesli mi moje bábätko a bol to krásny pocit. V takých chvíľach buďme na seba, dievčatá, veľmi hrdé. Ja som na seba bola. Zvládla som to, aj keď som si v mnohých chvíľach pripadala ako padavka, myslela som si totiž, že znesiem viac...

Po 24 hodinách od pôrodu

A nastalo ráno. Celú noc som nevedela zaspať, strašne som už chcela byť na izbe so svojím synčekom. Keď sa ráno vymenili služby, pomaly som sa pripravovala na to, že sa budem musieť postaviť. Pred týmto úkonom mi sestrička ešte natrela chrbát mentolovou vodičkou, to bolo celkom osviežujúce.

Prišiel čas na to, aby som sa postavila a premiestnila na izbu. Bolo to pre mňa ťažšie, ako som si myslela, podarilo sa to až na druhýkrát. Bez debaty, je to bolestivé, no treba to prekonať a nájsť si vlastný systém vstávania. Mne to chvíľu trvalo, ale najlepšie je začínať zboku. Budete mať pocit, že sa vám môžu roztrhať stehy, ale nemajte obavy, nestane sa to. Myslite celý čas na svoje dieťa, ktoré vás veľmi potrebuje.

Je úplná pravda, že jediné, čo pomôže, je rozchodiť to. Bude to zo začiatku ťažké, budú vás ťahať stehy a áno, bude to bolieť, ale každá jedna z vás je silná a určite v sebe nájdete viac sily, tá bude poháňať telo a donúti ho vstávať a kráčať.

Po príchode na izbu mi sestry dali chvíľu čas na oddych. Priniesli mi synčeka a ten pri mne sladko spinkal. Pamätám si, ako som mu vravela, ako veľmi ho ľúbim a pomedzi to mi hlavou vírilo, či sa vôbec oňho v tomto stave zvládnem postarať (určite to ako ja zvládnete). Keď vám bábätko vezmú na novorodenecké oddelenie, sestra  vám pomôže pri sprchovaní a po vytiahnutí cievky je potrebné ísť na toaletu. Každou hodinou sa pomaličky cítite lepšie a zvládate starostlivosť o seba i bábätko. 

Ani som sa nenazdala a šlo sa domov... 

Ak vás tiež čaká cisársky rez, mojím hlavným odporúčaním je vykašľať sa na všetky fóra na internete a čerpať iba z overených zdrojov. Každá tehuľka je iná, každá to prežívame úplne odlišne. Druhou radou je, aby ste sa rozprávali s vami blízkou osobou o vašich pocitoch, o aktuálnom prežívaní. Dodá vám to  silu, ak máte pocit, že sa vytráca.

Touto cestou sa chcem poďakovať Gabike aj Katke, že som to aj vďaka nim mohla všetko zvládnuť pomedzi slzy aj s úsmevom. Obrovská vďaka patrí i môjmu úžasnému manželovi Tomášovi, ktorý mi bol a stále aj je obrovskou oporou.

Eva

Máte aj svoj príbeh? Chcete sa vyrozprávať, poradiť, či inšpirovať ostatné ženy? Napíšte nám. story@orbisin.sk