Mama, odlož svoj mobil
Je vlastne úplne jedno, či je denný priemer hladkania vášho mobilného kamaráta 3 alebo 5 hodín denne. Pravda je taká, že je to VEĽA a dôsledkom tejto aktivity laicky povedané „dementnieme“ (a to aj v prípade, ak hráte 5 hodín denne obľúbené Slovo či Sudoku).
Predstavte si, že by vám lekárnik ponúkol tabletku, ktorá dokáže redukovať stres, výrazne zlepšuje spánok, pozitívne ovplyvňuje náladu aj vzťahy v domácnosti; celkovo zlepšuje kvalitu života vo všetkých smeroch. Chceli by ste ju? Samozrejme, že áno.
A čo ak vám poviem, že takýto liek existuje, ale nie vo forme liečiva?
Fotogaléria: Taký obyčajný deň MAMY
Na recepte máme nápis: Ihneď odložte svoj mobil
Ak sa na používanie mobilov a ich vplyv na zdravie pozrie veda, nie je to ani trochu veselé čítanie. Ich negatívny vplyv je dokázateľný: desivý, predvídateľný a zároveň až tragicky končiaci. Trochu ako stav matky Zeme.
Všetci vieme, že je na tom zle, ale je ľahšie privrieť obe oči a žiť ako doteraz. Je vlastne úplne jedno, či je denný priemer hladkania vášho mobilného kamaráta 3 alebo 5 hodín denne. Pravda je taká, že je to VEĽA a dôsledkom tejto aktivity laicky povedané „dementnieme“ (a to aj v prípade, ak hráte 5 hodín denne obľúbené Slovo či Sudoku).
Môžeme tu vo veľkom hovoriť o závislosti, ktorá zasiahla celú populáciu (a už sa ju tak veľmi ani nedarí liečiť). Predstavte si, že 40 % z nás by radšej bolo celý deň bez hlasu (je to potvrdená informácia) než bez mobilu.
Všade navôkol vidíme ľudí zahľadených do mobilu. Ľudí, ktorí nemajú čas sa stretnúť, pozorovať západy slnka či hviezdy. Ľudí, na ktorých priamo z ich mobilov vyskakujú úzkosť a depresia. Hľadiac do škatuľky a pátrajúc po dne fejsbuku si nevšimli, že im „niečo“ kradne komoditu, ktorá je najvzácnejšia: a tou je čas.
Kto nám kradne roky života
Úspešný český manažér, publicista a spisovateľ Tomáš Hajzler (ext. zdroj Tomáš Hajzler), ktorého životopis by ste mohli vyvesiť ako vzorový príklad úspešného človeka na LinkdIne v 21. storočí, sa v českých podmienkach rozhodol vyskúšať digital detox ako riešenie svojich problémov. Mal všetko – peniaze, kariéru, rodinu, svoj biznis až – a nedá sa povedať, že by to bolo zo dňa na deň – vyhorel. Vynašiel si nový a geniálny spôsob riešenia.
Povedal si, že si dá na niekoľko mesiacov pauzu od všetkých moderných výdobytkov – telefónu, emailu, televízie. Keď potreboval s niekým telefonovať, hľadal po Prahe telefónnu búdku. Keď chcel zistiť, kedy mu ide vlak, išiel na stanicu. Zrazu sa mu bežne stávalo, že na dohodnutom stretnutí sedel hodinu sám, pretože druhá strana ho jednoducho nemala ako kontaktovať o zmene plánov. Okrem mnohých pozitív, ktoré mu tento nezvyčajný experiment priniesol po psychickej stránke, predložil vede zaujímavú otázku.
Ako je možné, že nám tieto „zariadenia“ tak efektívne šetria čas a zároveň žijeme v dobe, keď „čas“ nikto nemá? Kam mizne, keď neblúdime po meste vďaka elektronickým mapám; keď už nečakáme v rade na stanici, potravinách či na očkovanie; keď nepotrebujeme ísť do jazykovej školy na učenie angličtiny, ale máme ju online s Newyorčanom.
Na túto otázku si každý najlepšie odpovie v prehľade najčastejšie používaných aplikácií v mobile, ktorá presne odzrkadľuje to, koľko prevzácnych hodín svojho života mohol človek prežiť zmysluplnejšie. A keď sme už pri tom čase, bežný Slovák „skroluje“ 4 – 5 hodín denne bez toho, aby si to uvedomoval.
Zmeny na mozgu a mobil
Argument s časom je pre mnohých užívateľov „dospeláckych hračičiek“ prislabý. Mnohým je šum a fuk, že zabijú pol dňa pred obrazovkami. Vďaka práčkam, sušičkám, umývačkám či upratovačkám aj tak nemajú nič lepšie na práci.
Na limitované používanie smartfónov však začínajú upozorňovať aj psychológovia, psychiatri, neurológovia a iní odborníci. Ak sa pozeráte do telefónu viac ako do očí iných ľudí, riskujete, že vaša myseľ takúto formu mentálneho zaťaženia nebude schopná dlhodobo spracovávať.
Do popredia sa dostáva nová diagnóza s názvom digitálna demencia. Takáto forma demencie sa prejavuje neschopnosťou rozhodovať, znížením všetkých mentálnych funkcií, sústredenia či straty schopnosti pamätať si niektoré dôležité detaily používané v bežnom živote. Len pre zaujímavosť, veda si tento fakt všimla, keď si v roku 2007 istá skupina juhokórejských vedcov prestala pamätať telefónne čísla a prístupové heslá po tom, ako používali mobilné zariadenia príliš intenzívne.
Ak si začnete všímať stratu schopnosti pamätať si telefónne čísla, dátumy narodenia alebo to, ako sa vynájdete v neznámom prostredí, dáte mi za pravdu, že váš mozog jednoducho nie je v stave, v ktorom býval kedysi (a nie je to iba tým, že starneme). Ak si k tomu pripočítame úzkosti, depresie, poruchy spánku a ďalšie neduhy, ktoré sú dnes už dokázateľne späté s nadmerným používaním mobilu, sami uznáte, že je načase zamyslieť sa nad hranicami v jeho používaní.
Ostaňte sociálny vo svete „sociálnych“ sietí
Čoraz viac ľudí potvrdzuje, že cíti veľký nepomer medzi informáciami ponúkanými v profile na sociálnych sieťach a realitou. Angličanka Katherine Ormerod (ext. zdroj Katrine Ormerod) napísala knihu o tom, ako nám sociálne siete ničia život. Spomína hlavne na deň, keď zapĺňala svoj „Instaprofil“ fotkami z jachty v oblečku od popredných svetových dizajnérov. Patrilo to k jej každodennej práci na štýl „Diabol nosí Pradu“. V skutočnosti však zarábala tak zle, že si od otca musela požičať aj na zubnú výplň u zubára.
V rovnakom období sa rozviedla a cítila sa psychicky veľmi zle. Podobný nepomer medzi realitou a „social“ statusom zažíva už takmer každý užívateľ sociálnych sietí (aj keď nie každý si tento rozpor aj uvedomuje). A keby aj. Je samozrejmé, že napríklad matka – prvorodička postne radšej beauty filtrom upravenú fotku s novorodencom ako fotografiu svojej utrápenej tváre v popôrodnej depresii. Pravda, zlyhanie, chyby či prešľapy sa jednoducho nezdieľajú.
Veľa ľudí nemá problém zdieľať svoje svadobné fotografie, ale málokto zverejní aj svoje rozvodové papiere. Otázkou teda je, čo nám to celé prináša? Aká je pridaná hodnota priateľstva, ktoré podrží iba vtedy, keď vám je dobre? Predkladá život, ako by sme si ho priali vidieť, ale určite to nie je realita.
Inteligencia sa vraj dedí po matke
Ako z toho von?
Jednou z možností, ako minimalizovať negatívne vplyvy moderných technológií na náš život, je digitálny detox. Podobne ako spomínaný Tomáš Hajzler existuje množstvo ľudí, ktorí vypínajú svoje zariadenia na kratší či dlhší čas. Niektorým vyhovuje zamknúť mobil do trezoru každú nedeľu, iný sa potrebujú „odstrihnúť od mobilov“ na oveľa dlhšie. Mimochodom, čoraz viac Číňanov posiela svojich tínedžerov do táborov na liečbu závislostí od mobilu.
Ak už spravíte prvý krok a uvedomíte si, že ste v tom (pretože, čo si budeme nahovárať, zle sme na tom všetci), nájdete si svoju cestu, ktorá vám najviac vyhovuje. Časom si však uvedomíte, že takáto prevencia či liečba závislosti je rovnaká, ako keď sa alkoholik spíja pod obraz boží 6 dní v týždni a v nedeľu zásadne (!) nepije. Ideálny stav, ku ktorému by sme mali dospieť, je vyrovnaný život, kde má všetko svoje miesto.
Osobná skúsenosť s mobilom
Nerada sa staviam do pozície vzorového príkladu, ale mňa osobne doviedla k digitálnemu minimalizmu nutnosť. Rozmach sociálnych sietí nastal v čase, keď som sa stala mamou troch detí (a rodičovstvo vzala až príliš vážne). V snahe o prežitie a záchranu všetkých mojich „voľnočasových záujmov“ dostal mobil jednoducho na frak.
Deň sa nedá natiahnuť a pri „jazde“ s tromi deťmi sa jednoducho nestíha aktívne reagovať na neustále pípanie správ v 20 komunikačných skupinách, sledovať lajky a oplakávať nelajky. V skratke, mobil a onlajn nadpráca s ním mi začala nesmierne prekážať. Dospela som do prvého bodu digitálneho minimalizmu a síce: uvedomila som si, že priestor sociálnych médií extrémne veľa berie, ale ponúka veľmi málo. Z telefónu som si vymazala aplikácie sociálnych sietí, prestala ich „kŕmiť svojimi novinkami“ a asi po roku som zistila, že sa nestalo vôbec nič.
Pýtali sme sa v KLUBE Mama a ja: V akom veku dať dieťaťu vlastný mobil?
Ak som naozaj cítila potrebu niečo zdieľať, urobila som tak naozaj výnimočne z počítača. Takúto cestu odporúča aj odborník na digitálny minimalizmus Cal Newport (ext. zdroj Cal Newport). Na začiatku je potrebné zaplniť svoj život tým, čím chcete žiť. A až potom hľadať čas na smartphone zábavky. Každopádne je dôležité, aby ste si našli vlastnú cestu „záchrany“ svojho mentálneho zdravia.
V roku 1895 svet spoznal a začal využívať RTG žiarenie. Nový objav využívali ľudia natoľko, že si röntgenovali nohy aj pri výrobe novej obuvi. Neskôr zverejnili aj jeho negatíva a používanie röntgenu dostalo jasne definované limity. Ja osobne si myslím, že spoločnosť nevyhnutne dospeje k limitovaniu používania digitálnych výdobytkov.
Dostali sme do rúk dar, ktorý má nezanedbateľné benefity, ale jeho užívanie by malo dostať jasné hranice. To, aké dosahy má na ľudské zdravie, sa pravdepodobne dozvieme už v priebehu nasledujúcich rokov. Dnes však odborníci zdôrazňujú predovšetkým prevenciu.
Stláčajte tlačidlo OFF čo najčastejšie a naučte sa opäť túlať mestom, čítať papierové knihy a hrať karty namiesto digitálnych hier...