Príbehy žien: Lezieš mi na nervy, zlatko!
„Po narodení dcérky mi postupne začalo všetko liezť na nervy. Pred materskou som mala rozbehnutú sľubnú kariéru a napriek tomu, že dcérku milujem celým svojím srdcom – byť celé dni len doma s malou a čakať, kedy príde manžel – frustrovalo ma to stále viac. Vadil mi náš byt, to, že mi muž nepomáha tak, ako by som si to predstavovala...
To, že sa láska ľahko zmení na nenávisť, je síce otrepané klišé, no často sa vo vzťahoch jedno odrazu zmení na druhé. Že vám to určite nehrozí? Pozor, spúšťačom problémov môžu byť aj maličkosti, ktoré vám na partnerovi prekážajú!
Toxický vzťah: Trpia v ňom všetci, vrátane detí
Nič nie je ideálne a búrky sa očakávajú
Pamätáte sa na skvelý film Vojna Roseovcov? V ňom manželka, ktorú perfektne zahrala Kathleen Turnerová, zo dňa na deň znenávidela svojho manžela, v podaní Michaela Douglasa.
Nemali problémy vo vzťahu, navonok vyzerali ideálne, žili v nádhernom dome, manžel zarábal dosť peňazí, miloval ju... a napriek tomu jej z ničoho nič začalo na ňom vadiť takmer všetko – ako jedol, ako sedel, čo pozeral v televízii, dokonca nezniesla ani jeho dotyk. Film to samozrejme doviedol do extrému, manželský pár na konci zomiera, pričom manžel sa ešte z posledných síl snaží chytiť milovanú ženu za ruku, no ona ju odtiahne...
Najčastejšie sa to stáva párom po narodení dieťaťa. Rola matky je v skutočnosti často odlišná od toho, ako si ju v duchu predstavujeme. Žena trávi oveľa viac času v domácnosti, začne si všímať veci, ktoré doteraz prehliadala, zameriava sa viac na nedostatky partnera. Ak však toto znechutenie včas nezačne riešiť, môže to viesť až k partnerskej kríze. Prečítajte si skúsenosti našich čitateliek.
Príbeh Júlie: Skoro sme sa rozišli pre neporiadok
„Keď sme sa po trojročnom vzťahu s Tomášom zobrali, poznala som jeho nedostatky a bola som presvedčená, že ich časom dokážem zmeniť,“ spomína na ich začiatky Júlia.
„Poriadok nepatril medzi Tomášove silné stránky, nikdy nevedel, čo kde má, oblečenie si po príchode domov vyzliekol a dal na jednu kopu, ani mu nenapadlo, že by ho mal dať do koša na špinavú bielizeň alebo odložiť do skrine. Nezabudnem na moju prvú návštevu v jeho prenajatom jednoizbovom byte. V kuchyni nemal jediné voľné miestečko. Všade bol špinavý riad – lyžičky, poháre, hrnčeky, taniere... Riad neumyl dovtedy, kým neminul čistý, odložený v linke. Vtedy som sa na tom pobavila a samozrejme, že som mu to tam upratala. Ja si na čistotu a poriadok dosť potrpím, a keď sme sa nasťahovali do spoločnej domácnosti, bola som tam hlavným šéfom ja. Tomáš sa po hádkach na túto tému chvíľu snažil vyhovieť mi, no po pár dňoch sa vždy vrátil k svojmu starému stereotypu. Akoby to mal zakódované v hlave. V ostatných otázkach sme si však rozumeli a toto som stále považovala za maličkosti.
Keď sa nám však narodil synček, ešte viac mi záležalo na čistote a poriadku v dome. Veď som tam bola s maličkým celé dni a pre bábätko som chcela vytvoriť to najlepšie a najčistejšie prostredie. Bola som unavená, vyčerpaná a každú neodloženú vec či neumytú šálku som odrazu začala vnímať ako útok na moju osobu zo strany Tomáša. Ako mi mohol niečo také urobiť? Veď vidí, že nič nestíham, je to také ťažké, udržiavať po sebe poriadok a občas pomôcť s upratovaním? Teraz si už uvedomujem, že som to vtedy doviedla do extrému. Stačilo, že si muž ráno vypil kávu a hrnček položil na drez, už som naňho agresívne vybehla s tým, nech si to okamžite umyje, lebo tým škodí nielen sebe, ale hlavne maličkému. Ja som to však tak naozaj cítila. Zrejme sa u mňa takýmto spôsobom prejavila popôrodná depresia.
Našťastie, po mesiaci každodenných hádok sme to vyriešili. Našli sme si paniu, ktorá nám raz do týždňa za pár eur poupratuje domácnosť. Konečne nemusím riešiť poriadok a čas, ktorý tým ušetrím, môžem stráviť s manželom a synom. Pokoj v rodine nám za tie peniaze určite stojí.“
Príbeh Denisy: Prekážalo mi na ňom skoro všetko
Po desiatich rokoch spolužitia sa niečo podobné stalo Denise so Stanom. Bola na materskej už piaty rok, starala sa o ich tri malé deti. Keď sa brali, obaja boli štíhli a sympatickí mladí ľudia. Denisa sa aj popri deťoch snažila udržať v dobrej kondícii, chodila doma upravená a často rozprávala o tom, že sa chce Stanovi stále páčiť. Stano však postupne pribral, keďže veľa času trávil v práci, nestíhal aktívne športovať a domov často chodil taký unavený, že si len ľahol na gauč a zaspal pri pozeraní televízie. „Akoby mu na sebe prestalo záležať,“ rozpráva Denisa.
„Nosil dokola tie isté rifle a tri tričká, neholil sa, vlasy mal už príliš dlhé. Kým som ho na to neupozornila, neoholil sa, a pritom dobre vedel, že neznášam, keď je zarastený. Musela som ho doslova vyhodiť k holičovi, lebo už vyzeral strašne. Keď mu nezáležalo na tom, ako vyzerá, mal sa o seba starať aspoň kvôli mne. Ako si mohol myslieť, že budem mať chuť na sex s ním, keď sa mi nepáči a neurobí nič pre to, aby to zmenil? Keď nereagoval na moje prosby, aby sa oholil, dal ostrihať, dokonca som ho zobrala na nákup nového oblečenia a on si napriek tomu zase obliekol svoje obľúbené tričko s rifľami, rozhodla som sa to vyriešiť po svojom. Nechcela som s ním viac spať. Keď začal večer pokúšať, odmietla som ho. Povedala som mu, že kým sa mi nevráti môj „starý“ Stano, ktorý ma priťahoval, s týmto mužom nechcem mať nič spoločné.
Viem, že som riskovala veľa, našťastie to po pár dňoch zabralo. Stano si konečne obliekol nové veci, sám od seba zašiel k holičovi. Cez víkend sme deti dali k starým rodičom a zašli sme dokonca do kina a na wellness. Dúfam, že pochopil, že to nerobí pre mňa, ale pre svoje dobro a že nám to bude fungovať aj naďalej.“
Muži by mali zdieľať domáce práce, nie nám s nimi pomáhať
Príbeh Martiny: Nezniesla som náš byt ani manžela
Podobnú skúsenosť má aj Martina. „Po narodení dcérky mi postupne začalo všetko liezť na nervy. Pred materskou som mala rozbehnutú sľubnú kariéru a napriek tomu, že dcérku milujem celým svojím srdcom – byť celé dni len doma s malou a čakať, kedy príde manžel – frustrovalo ma to stále viac. Vadil mi náš byt, to, že mi muž nepomáha tak, ako by som si to predstavovala... Závidela som mu, že sa môže v práci v pokoji najesť, ísť na záchod, zatiaľ čo ja nemám ani sekundu oddychu. Na veci, ktoré som však chcela robiť, mi neostával čas. A za to som v duchu vinila partnera. Keby sa viac snažil, mala by som viac času pre seba, aj na náš vzťah...
Po roku strávenom doma s dieťaťom som našťastie dostala výhodnú pracovnú ponuku a nezaváhala som ani na chvíľu. Dcérke sme našli skvelú opatrovateľku, sme s ňou spokojní, dcérka je šťastná a ja robím to, čo ma baví. Náš vzťah sa vrátil do normálu.“
Príbehy žien: Radšej zostanem sama, ako v chorom vzťahu
Ako s tým, že nám partneri začnú liezť na nervy zabojovať?
Takéto sú FAKTY:
1. Nezmeníte ho.
Ak je váš partner „bordelár“, nečakajte, že sa po narodení dieťaťa zmení ako mávnutím zázračného prútika. Ani večne pracujúci kariérista, ktorý trávi celé dni v práci, odrazu nezačne robiť len do štvrtej, aby mohol byť so svojou rodinou. Možno to bude fungovať pár týždňov, no po čase sa všetko vráti do starého stereotypu. Buďte pripravená na to, že zlozvyky, ktoré vám na ňom prekážajú, tu budú aj naďalej. To však neznamená, že sa s tým nepokúsite niečo urobiť.
2. Vážne sa porozprávajte.
Najčastejším problémom vzťahov je nedostatok komunikácie. Žena si myslí, že svojím správaním dáva dostatočne najavo, že jej partnerove zlozvyky prekážajú. Nie, takto to nefunguje! Náznaky môžu byť jasné pre vás, nie preňho. Povedzte mu z mosta doprosta, čo vám vadí, navrhnite riešenia, robte kompromisy, čokoľvek, najdôležitejšie je problémy pomenovať pravým menom. Pretože až keď viete, o čom sa bavíte, dokážete to riešiť.
3. Dajte si krátku prestávku!
Odrazu vám začalo všetko prekážať? Nemôžete zniesť partnera, svokrovcov, svojich rodičov, máte pocit, že nikto na svete vám nerozumie? Treba s tým čo najskôr niečo urobiť! Skúste si to zariadiť tak, aby ste mohli sama alebo s priateľkou, s ktorou si ešte rozumiete, vypadnúť z domu aspoň na víkend. Dieťa nechajte partnerovi, nech si ho naplno „užije“ a vy prídete na iné myšlienky. Naozaj sa pokúste užiť si voľné dni naplno, aj v role matky môžete „vyhorieť“ a občasné úniky môžu byť riešením. Po návrate z takéhoto víkendu sa budete cítiť ako iný človek. A zrazu uvidíte, že to, čo sa vám len pred pár dňami zdalo celkom neznesiteľné, je vlastne úplne v pohode.
Na začiatku každého vzťahu máme sklony vidieť partnera vždy v lepšom svetle a jeho slabšie stránky sa snažíme ospravedlniť alebo im neprikladať dôležitosť. Keď však nastúpi bežný život a ružové okuliare sa stratia, začínajú nám často práve tieto „drobnosti“ čím ďalej, tým viac prekážať.
Zaťažkávacím obdobím takmer každého vzťahu je narodenie dieťaťa
Zaužívaný chod rodiny sa náhle zmení. Začnú sa objavovať čoraz častejšie hádky, pre partnera často nepochopiteľné, veď nerobí nič iné ako bol dovtedy zvyknutý. Žena prežíva sklamanie a partnerovo správanie vníma ako ignoráciu a bezohľadnosť voči nej. Naproti tomu muž si nevie vysvetliť, prečo je partnerka stále nervózna a čo vlastne od neho chce.
Tri veci, ktoré ženy a muži nechcú počuť od svojich partnerov
Idem, riešim
Tieto tri príbehy však končia šťastne, pretože zúčastnení sa rozhodli problémy aktívne riešiť. Nečakali, až ten druhý pochopí, ako jeho správanie ubližuje, ale začali spolu hovoriť a hľadať riešenia, ktoré vyhovovali obom stranám. Ak sa problém nerieši, láska sa môže postupne meniť na nenávisť alebo ľahostajnosť, až sa vzťah dostane do bodu, odkiaľ sa už ťažko vracia späť.
Nebojte sa rozprávať s partnerom a pomenovať skutočný problém. Za výčitkou, napríklad pre neupratanú šálku, sa môže skrývať pocit samoty, nepochopenia alebo nedostatočného ocenenia. Je dôležité hľadať riešenia včas, kým je medzi partnermi ešte láska a záujem o dobrý vzťah. Ak sa to nedarí, neváhajte vyhľadať odborníka, ktorý vám môže pomôcť vzájomne sa pochopiť a nájsť riešenie prijateľné pre obe strany. Pretože len v rodine, kde je láska, vzájomná úcta a porozumenie, sa dieťa cíti šťastné a v bezpečí.