Čo sa skrýva za detskými snami?
Sigmund Freud povedal, že sen je kráľovskou cestou do nevedomia. Ak by sme to otočili smerom k deťom, môžeme povedať, že sen je cestou k srdcu dieťaťa.
Detské sny sú oveľa intenzívnejšie, ako sú sny dospelých ľudí. Ony do nich totiž často prenášajú udalosti predchádzajúceho dňa a zo zážitkov, ktoré prežili v ten deň. Bez odozvy nezostávajú ani vonkajšie podnety – ako sú televízia, pouličný ruch a tiež napínavé knihy – práve ony sa v snoch – najmä úzkostných – často prejavujú.
Tieto sny je potrebné brať veľmi vážne – najmä ak sa nám dieťa zobudí spotené a vydesené. Môže sa stať, že sa bude snažiť skrývať svoj strach za drzé správanie.
O čom sa sníva bábätkám?
Detské sny sú často odrazom duševnej tiesne dieťaťa
Ich odhalenie môže napomôcť rodičom zvládnuť problém, ktorý dieťa trápi. Preto je však potrebné počúvať a nechať dieťa porozprávať, čo sa mu v noci snívalo. Často zmätené rozprávanie dieťaťa o sne by sa nemalo zjednodušovať a odbiť vetou – to bol len sen.
Čo sa deje počas spánku?
Keď spíme, náš krvný obeh aj dýchanie zostáva v činnosti. Avšak mnoho telesných funkcií je utlmených. Nie však funkcie psychické. Práve snívanie potvrdzuje, že v spánku premýšľame, aj keď na inej úrovni ako v bdelom stave. Vzhľadom na to, že si svoje sny pamätáme, musia sa vytvárať spomienky aj v spánku. Hranica medzi spánkom a bdením je stanovená na ten okamih, kedy sa zúžia pupily, očné gule sa pohybujú smerom nahor, svalstvo uzavrie viečka a výrazne sa zníži príjem podnetov z vonkajšieho sveta.
Budí sa zo spánku s plačom: Ako riešiť nočné mory a námesačnosť u detí
Najčastejšie problémy, ktoré deti v spánku trápia
Nočné desy
Sú to nočné epizódy extrémneho desu a paniky, ktoré sú spojené s krikom a nepokojom a sú sprevádzané intenzívnymi telesnými príznakmi. Dochádza k nim obvykle počas prvej tretiny nočného spánku. Dieťa sa prebúdza s panickým krikom. Dosť často beží k dverám akoby so snahou uniknúť. Snaha ostatných o ovplyvnenie môže viesť k ešte intenzívnejšiemu strachu. Pri prebudení obvykle dieťa nemá žiadnu spomienku na des. Tento stav je blízky somnambulizmu – námesačníctvu.
Pre rozpoznanie nočných desov sú podstatné nasledovné rysy:
- epizódy sú opakované – jedna alebo viac – prebudenie zo spánku s panickým krikom, stav je charakterizovaný úzkosťou, nepokojom, vegetatívnou hyperaktivitou – rýchlym dýchaním, rozšírením zreníc, potením;
- tieto epizódy trvajú 1 – 10 minút a obvykle vznikajú počas prvej tretiny nočného spánku;
- dieťa zdanlivo nereaguje na snahy ostatných ovplyvniť nočný des, takmer vždy po nich nasleduje dezorientácia a stereotypné pohyby, ktoré trvajú niekoľko minút;
- spomienka na túto udalosť, ak vôbec nejaká je, je veľmi obmedzená;
- je tam neprítomnosť akejkoľvek telesnej poruchy.
Nočné mory – úzkostné sny
Nočná mora je sen naplnený úzkosťou a strachom s veľmi podrobnou spomienkou na obsah sna. Sen je veľmi živý a jeho obvyklou témou je ohrozenie života, bezpečnosti. Behom typickej epizódy sa objavujú vegetatívne príznaky, ale väčšinou sa neobjavuje ani krik, ani pohyby.
U detí sa nočné mory vzťahujú obvykle na špecifickú fázu emočného vývoja bez akéhokoľvek narušenia.
Z výskumov anglických vedcov vyplynulo, že nočné mory malo 19 % štvor až sedemročných detí, osem až desaťročných trápili nočné mory až v 69 %. A jedenásť až štrnásťročné deti ich mali len v 12 %.
Možno teda predpokladať, že desivé sny majú svoj význam najmä v predpubertálnom veku. A vyskytujú sa viac u chlapcov ako u dievčat. Veľmi blízko k sebe majú nočný des a námesačnosť.
Námesačnosť – somnambulizmus
Ide o stav porušeného vedomia, v ktorom sú kombinované fenomény spánku a bdelosti. Počas záchvatu dieťa vstane z postele, prechádza sa. Obvykle opustí svoju izbu a občas môže aj vyjsť z domu. Najčastejšie sa však vráti do svojej postele – buď samé alebo pod jemným vedením inej osoby. Pri prebudení si obvykle na udalosť nespomína. Rovnako ako nočný des sú obvyklejšie v detstve, čo poukazuje na úlohu vývinových faktorov.
Pomóc, moje dieťa je NÁMESAČNÉ!
Reč tela v spánku
Poznáme mnoho spánkových polôh, ktorým práve deti dávajú prednosť. Už asi trojmesačné dieťa začne v spánku zaujímať určitú polohu, ktorú si potom uchováva ako ideálnu polohu, v ktorej zaspáva a upokojí sa. V neskorších mesiacoch sa dieťa pred zaspávaním otáča sem a tam, kým nakoniec zaujme polohu, ktorá je pre neho najvhodnejšia.
Niektoré deti spávajú na kolenách s tvárou dole a ritkou vystrčenou hore – tzv. poloha sfingy. Iné deti si s obľubou líhajú do čela postele. Ako sa zistilo, deti majú v tejto polohe veľmi živé sny. Živé deti zriedka zostávajú ležať v polohe, v ktorej usínajú po celú noc.
7 praktických tipov pre denný spánok bábätka
Aké sú obľúbené polohy detí v spánku?
Plodová poloha
Deti sa stočia ako dieťa v lone a rukami a nohami si zakrývajú takmer celú prednú časť tela – rukami si často ukrývajú tvár. Deti, ktoré obľubujú túto polohu majú zvýšenú potrebu bezpečia a ochrany. Potrebujú silný citový vzťah – najmä k matke.
Staršie deti zaujímajú túto polohu už len zriedkavo. Ich najčastejšia poloha je tzv. poloplodová – až 75 % osôb v tejto polohe usína – praváci na pravej strane, ľaváci na ľavej strane. Tejto polohe dávajú prednosť najmä deti, ktoré sú pozitívne naladené a nemajú problémy vyrovnávať sa s nejakými psychickými problémami. Podľa rôznych pozorovaní sa zistilo, že deti, ktoré spávajú v tejto polohe, takmer vôbec netrápili úzkostné sny.
Poloha na bruchu
Deti, ktoré rady spávajú v tejto polohe, bývajú sebavedomé a veľmi dôkladné. Ak dieťaťu bránime zostať v tejto polohe, rozčúli sa a zobúdza sa úplne spotené. Deti často mávajú nočné mory, ak sa v noci otočia do inej – menej zvyčajnej polohy.
Kráľovská poloha
Ide o polohu spánku na chrbte. Deti spiace najmä v tejto polohe často hovoria zo spánku. Dobrou vlastnosťou týchto detí je, že im nemožno nahnať strach a zo všetkého si odnesú niečo pozitívne. Podľa výskumov sa zistilo, že v priebehu noci vystriedame dve alebo tri polohy.
Spánok bábätiek: Bábätko svoju potrebu spánku jasne signalizuje
Kedy sa deťom sníva?
Pláva po oblohe veľká loď, ktorá vezie sny všetkým deťom? Alebo ich prináša škriatok? Alebo prichádzajú z hlavy?
Sny sa deťom aj nám dospelým zdajú v tzv. REM fáze (ext. zdroj wiki). Rôznymi pokusmi sa zistilo, že ak sa ľuďom bráni v snení – teda ich opakovane niekto budí v REM fáze – sú v zvýšenej miere podráždení, úzkostliví a majú zníženú koncentráciu. Ak ich nasledujúcu noc nechali spať bez prerušenia, dohnali svoje stratené sny – miesto štyroch REM fáz ich mali sedem.
Deti krátko po zaspaní upadajú väčšinou do dvojhodinového tvrdého spánku, potom spánok začína byť menej pokojný a dieťa začína snívať.
- Ak rodičia prebúdzajú svoje dieťa v tejto fáze, dlhodobo mu škodia, pretože spôsobujú, že koncentrácia dieťaťa je na ďalší deň oslabená, je v zvýšenej miere podráždené, v škole nedáva pozor a má tendenciu reagovať úzkosťou a plačom.
- Ak sa deti na konci REM fázy prebudia samy, ohrozené nie sú – buď ihneď zaspia, alebo porozprávajú rodičom svoj sen, ktorý pred chvíľou prežívali.
- Ak dieťa prebudíme niekoľko minút po REM fáze, už si svoj sen nepamätá. Ale na zvlášť pôsobivé sny si dieťa dokáže spomenúť ešte hodinu po prebudení.
Vonkajšie podnety a sny
Sny – najmä desivé – bývajú často spojené s hlukom. Do sna zvonku prenikajú rany kladiva, rachot sekačky, či rev motora. V sne však zvuky dostávajú úplne iný význam. V mnohých prípadoch je hluk tiež bezprostrednou súčasťou nočnej mory. Zatvorené oči v spánku zabezpečujú, že podnety zvonku sú zdržané. Preto, ak matka rozsvieti, keď dieťa spí, môže sa stať, že tento svetelný podnet prenikne zatvorenými viečkami a tento slabý vnem ovplyvní sen a prejaví sa ako blesk alebo svetlomet auta. Na snové udalosti majú vonkajšie podnety malý vplyv. Inak je to s dotykovými podnetmi, tie dokážu na snový dej pôsobiť viac.
Bežné vonkajšie podnety dieťaťu neškodia. Rodičia nemusia byť ticho ako myšky, keď ich dieťatko spí. Televízia alebo rádio, ktoré hrá v primeranej hlasitosti, ruší spiace dieťa len veľmi málo. Do snov tieto zvuky vstupujú len ako kulisa – ak vôbec.
Malé deti málokedy robia rozdiel medzi bdením a snením. Pre nich je oboje životnou realitou. Až vo veku štyroch alebo piatich rokov sa naučia rozlišovať medzi skutočnosťou a tým, čo sa im snívalo. Práve preto je dôležité brať ohľad na to, čoho sa dieťa bojí a čo rozpráva.
Rady pre rodičov, ako si vypočuť sny svojich detí
- Sny svojich detí si nielen vypočujte, ale si ich aj poznačte. Môžete o nich neskôr premýšľať a tiež, ak sa vyskytnú aj neskôr, môžete porovnať životnú situáciu dieťaťa v minulosti a v súčasnosti, a možno vám to poskytne cenné „vodítko“.
- Deti rozprávajú o svojich snoch väčšinou v krátkych vetách alebo, naopak, ich prikrášľujú. Je na vás oddeliť zrno od pliev.
- Sny, ktoré sa vracajú alebo obsahovo nadväzujú na iné, sú veľmi dôležité.
- Nepoužívajme na vysvetlenie detských snov snár. Sny majú väčšinou úplne jednoduché vysvetlenie.
- Pri hľadaní významu sna ste odkázaní na výpoveď dieťaťa. Mali by ste si dať do súvislosti jeho rozprávanie o problémoch a príhodách z jeho života.
Aký môže byť význam niektorých symbolov z detských snov?
- Chodba – môže sa jednať o cestu z úzkosti k neznámemu cieľu. Môže sa jednať o nejakú psychickú tieseň, ktorá potrebuje nejaký ventil a pochopenie, aby dieťa našlo východisko z ťažkostí.
- Jaskyňa – ak v nej spiace dieťa býva a neodvažuje sa ísť von, môže to znamenať jeho samotu a nedostatok kontaktov v živote.
- Krádež – je signálom straty, ktorú by dieťa mohlo zažiť, ak by sme mu nepomohli. A strata znamená vždy veľkú bolesť.
- Okno – je spojené s domom – otvorením alebo uzavretím sa pred svetom.
- Peklo – zlé svedomie, pocit viny.
- Sladkosti – túžba po láske a starostlivosti. Ak sú horké, dieťa pociťuje vo svojom okolí nejakú disharmóniu a nesúlad.
Význam snov je však veľmi individuálny. Nie je možné sny vykladať podľa šablóny, vždy ich musíme vztiahnuť na konkrétne dieťa a konkrétnu situáciu, v ktorej sa nachádza. Tiež musíte pamätať na to, že význam sna je dôležitý pre vás ako rodičov. Deti ten význam poznať nemusia – najmä tie mladšie. Nemusia byť pripravené na realitu a vaša snaha vysvetliť im, čo ich sen znamená, ich len zmätie a zneistí.
Použitá literatúra: PhD., Fink, F.: Detské sny. Brno, Jota 1994