Ako "vychovávať" ľaváka?

Ako
20.7.2017 v kategórii Mama, autor Ing. Lenka Straková, foto: istockphoto.com

Ako správne vychovávať ľavákov? Čomu by sme sa mali vyhnúť? V nasledujúcich riadkoch nájdete užitočné informácie, aký prístup by ste mali zvoliť pokiaľ máte doma ľaváka.

Bude z neho ľavák?

Nesnažte sa ľaváka preučiť

Možno si teraz vravíte – o akom násilí tu chceme písať? Kto by dnes bil dieťa kvôli ľaváctvu, to možno tak pred sto rokmi... Ale o násilnom precvičovaní nehovoríme len vtedy, keď je počuť detský plač a svišťanie trstenice.

Úplne stačí vľúdne, avšak dôslednéVezmi si tú kocku do správnej ručičky“. Túto vetu by uvedomelý vychovávateľ nemal vôbec vypustiť z úst.

To, ktorá ruka je „správna“, vie dieťa najlepšie samé. Rovnako je aj prekonané odporúčanie dávať deťom hračky do pravej ruky.

Dieťa chce pudovo používať tú ruku, ktorá je obratnejšia, a pokiaľ matka trvalo nastavuje predmety do ruky menej šikovnej a najrôznejšími trikmi sa snaží zabrániť v používaní ruky dominantnej, je to pre dieťa frustrujúce.

Môže sa stať, že dieťa sa síce poslušne snaží používať pravú ruku, ale jeho ľavačka začne samovoľne rozvíjať iné činnosti a dieťa stráca schopnosť sústredenia.

Do psychologických poradní prichádzajú  s rôznymi ťažkosťami aj deti, ktoré píšu a jedia pravou rukou, a ich rodičia tvrdia, že „syn bol odjakživa pravák a nikdy sme ho nepreúčali“.

Pri spontánnych činnostiach sa ale ukazuje, že ide o ľavákov, ktorí boli „nenásilným“ spôsobom preučení už v ranom detstve. Práve nenápadný tlak pravoukej výchovy u nich zapríčinil poruchy, ktorých náprava býva často veľmi komplikovaná.

Niektorí odborníci dokonca zahŕňajú medzi nevhodné zásahy do rozvoja laterality taktiež v dobrom úmysle vyslovenú pripomienku „Ktorú ruku podávaš!?“

Pravoruký rodič samozrejme chápe túto vetu ako úplne nevinné pripomenutie základov slušného správania. Podľa logopéda a pedagóga Františka Syneka, ktorý sa problematikou ľavorukosti dlhodobo zaoberá, sa ale otázka podávania ruky zvyčajne rieši v situáciách, ktoré sú pre dieťa samé osebe náročné – vítanie vzácnej návštevy, lúčenie v detskej poradni a podobne.

Nečakané napomenutie za týchto podmienok vyvolá v dieťati zmätok a nemiestny pocit previnenia. Jedinou správnou reakciou dospelého v takejto situácii je bez komentára prijať ruku, ktorú dieťa podáva „od srdca“.

Prečítajte si: Máte doma ľaváka?

Násilné precvičovanie ľavákov môže na dieťati zanechať následky

Termín „násilné precvičovanie“ sa prestane zdať prehnaný, keď bližšie ozrejmíme následky, ktoré tento postup spôsobuje v mozgu dieťaťa.

František Synek vo svojej knihe „Záhady ľavorukosti“ píše: „U väčšiny prevychovaných vrodených ľavákov sa ľavá ruka postupne vzdáva svojho vedúceho postavenia, ale nedokáže potom byť ani dosť prospešným pomocníkom novodosadenej vedúcej pravej ruky, čo sa veľmi často prejavuje v malej obratnosti, najmä u jemných pohybových schopností."

Už mnoho odborníkov vyslovilo svoje presvedčenie, že s premenou pohybovej funkčnej asymetrie sa mení taktiež vnútorné usporiadanie osobnosti a že základné znaky temperamentu sa niekedy dokonca môžu zmeniť na znaky opačné.

Pri prevýchove nikdy nie je možné presne stanoviť hranicu, kedy je ešte nenásilná a neškodná a kedy už začína byť osobnosť dieťaťa vo svojej celistvosti ohrozená.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že lateralita nie je vec rúk. Je to záležitosť mozgu! A práve tam sa taktiež prejavujú škody, ktoré necitlivá výchova ľavákov pácha. Výskumy ukázali, že zmena vedúcej ruky ovplyvňuje ďalšie zmysly – predovšetkým zrak a sluch.

Nová dominantná ruka totiž na svoju stranu strháva taktiež vedenie týchto zmyslov – mení sa dominantné oko a ucho. Postupná premena sluchového aparátu býva sprevádzaná sluchovou nepozornosťou a nesústredenosťou. 

Zrak sa zmene v dominancii bráni a objavujú sa ťažkosti vo videní. Deti nezriedka začnú chvíľkami alebo dokonca natrvalo škúliť, môže sa objaviť tupozrakosť.

Takmer vo všetkých prípadoch, keď je precvičovaný vyhranený ľavák, sa taktiež objavia problémy s rečou, pretože rečové centrá bývajú v mozgu ľavákov väčšinou umiestnené na opačnej strane ako u jedincov s dominantnou pravou rukou.

Deti začnú zadrhávať alebo priam koktať, inokedy sa prejaví oneskorenie vo vývoji reči ako také. Problémy s rečou zasiahli aj štvorročného Paľka, o ktorom sme sa zmienili v prvej časti tohto článku:

Doteraz primerane hovoriaci chlapec, ktorý nebol, čo sa týka ľavorukosti, nijako výchovne usmerňovaný, musel po prisťahovaní babičky do spoločnej domácnosti používať pri jedle a kreslení pravú ruku.

Paľko postupne prestal komunikovať s okolím, neskôr sa pripojili problémy s pomočovaním. Rodičia potom „experiment“ rázne ukončili a babičke zakázali ďalšie ovplyvňovanie laterality dieťaťa.

Reč sa upravila, Paľkovi ale zostal veľmi silný odpor ku kresleniu a písaniu. Aj keď už mohol používať dominantnú ruku, nikdy viac si sám nekreslil.

Nerobte z ľaváka praváka

Ľaváci a písanie. Je to problém?

Od raného detstva sa ľaváci musia stretávať s prekážkami, ktoré na ne „nastražila“ pravoruká spoločnosť.

Kruté stretnutie s realitou krpec možno pocíti už krátko po svojich prvých narodeninách – napríklad keď pri raňajkách neuvidí svoj obľúbený obrázok na šálke, pretože motív je umiestnený tak, aby „vykúkal“ na dieťa držiace šálku v pravej ruke.

Neskôr zistí, že nemôže strihať vašimi nožničkami a nejako mu „nefunguje“ ani obyčajné strúhadlo. Skutočnú skúšku ohňom pre ľaváka predstavuje nástup do školy.

Písanie ľavou rukou je totiž ťažšie: Zatiaľ čo pravák pero ťahá, ľavák ho tlačí pred sebou. Pravák za perom vidí, čo práve napísal, ľavák si vzápätí písmená prikryje postupujúcou rukou. Výsledok?

Mnoho ľavákov (najmä tých dospelých, ktorí nemali v detstve dobré vedenie a navyše museli písať klasickým plniacim perom) sa svoj hendikep snaží zmierniť tzv. pazúrovým držaním.

To znamená, že ich zápästie je kŕčovito ohnuté do pravého uhla, aby ľavá ruka mohla pero ťahať za sebou, podobne ako to robia praváci. Je samozrejmé, že pri tejto technike písania dieťa ťažko dokáže písať predpísaným krasopisom a navyše sa veľmi rýchlo unaví.

Ako užiť ľaváka správne písať?

Predovšetkým je potrebné dieťa už od predškolského veku viesť k uvoľňovaniu ruky – ideálne je „čmárať“ a neskôr aj kresliť na veľké plochy, najlepšie zvislé. Na lavici v škole by potom ľavák mal mať zošit naklonený „z kopca“.

Je samozrejmé, že dieťa píšuce ľavou rukou musí sedieť na ľavej strane lavice, aby nemuselo zvádzať boj o priestor so svojím pravorukým spolužiakom.

Ľavoruké deti by mali tiež používať  špeciálny zošit, ktorý má vzory písmen vytlačené na pravej strane. Ďalšou podmienkou pre správny rozvoj techniky  písania sú vhodné pomôcky na písanie. Akonáhle vaše batoľa dorastie do veku, keď ho začne baviť kreslenie, investujte do hrubých trojhranných pasteliek.

Po nástupe do prvej triedy bude namieste prikúpiť ešte kvalitné pero pre ľavákov. Takéto perá bývajú špeciálne zahnuté, majú vytvrdený hrot a samozrejme sa nerozmazávajú. 

Aby dieťa videlo, čo píše, naučte ho držať pero o kúsok vyššie, ako je zvyčajne u pravákov. Vo veľkých papiernictvách sa dajú kúpiť aj násadky na ceruzky alebo ceruzky špeciálne tvarované. Existujú dokonca aj „ľavácke pravítka“, ktoré majú nulu vpravo.

Pokiaľ by ste mali predsa len problém v predajni tento tovar zohnať, pozrite sa na internet – dnes už funguje niekoľko on-line obchodov zameraných špeciálne na sortiment pre ľavákov.

Okrem písacích potrieb sa tam ponúkajú aj rôzne kuchynské a záhradkárske potreby, ale napríklad aj gitary alebo počítačové myši tvarované pre ľavú ruku. A aby sme nezabudli: Pre malých ľavákov tam predávajú šáločky s obrázkom na tej „správnej“ strane.

Aby ruka v škole poslúchala

Nerobme z písania strašiaka: Ako podporiť písanie už v predškolskom veku?