Bude z neho ľavák?

Bude z neho ľavák?
17.7.2017 v kategórii Mama, autor Ing. Lenka Straková, foto: istockphoto.com

Nie je vždy jednoduché spoznať, či je dieťa naozaj ľavák. Niekedy robia rodičia a často aj prarodičia predčasné závery.

Nerobte z ľaváka praváka

Aké typy ľavorukosti existujú?

Medzi deťmi môžeme rozlíšiť dva hlavné typy ľavákov:

Takzvaní „prirodzení ľaváci“ sa nijako nelíšia od iných detí, iba vykazujú jednoznačnú funkčnú prevahu motorických oblastí pravej polovici mozgu – laicky povedané, ich ľavá ruka je šikovnejšia ako pravá.

Tieto deti tiež zvyčajne mávajú nejakých ďalších ľavákov v rodine. Prirodzení ľaváci, pokiaľ nie sú násilne precvičovaní na pravákov, bývajú vo svojom ďalšom vývoji zdatní a úspešní.

Druhý typ ľavákov predstavujú deti menej obratné a šikovné s rozmanitými nerovnomernosťami vo vývoji duševných funkcií, u ktorých sa často potvrdí výskyt tzv. syndrómu ľahkých mozgových dysfunkcií (LMD).

Tu býva príčina dominancie ľavej ruky iná: Pôvodne prevažujúca ľavá mozgová hemisféra totiž nemôže práve pre drobné poškodenia prevziať svoju vedúcu úlohu.

Je narušená obratnosť pravej ruky a pre náročnejšie úlohy musí dieťa používať ruku ľavú. Pre tieto prípady zaviedol americký neuropsychológ Paul Satz termín „patologické ľaváctvo“.

Toto ľaváctvo nie je prirodzeným výrazom vedúcej hemisféry, práve naopak, následkom jej poškodenia. Je vlastne možné povedať, že takéto dieťa je pravák „precvičený“ na ľaváka.

U patologických ľavákov sa môžu objaviť aj typické príznaky precvičovania, ako sú funkčné poruchy reči, motoriky, vnímania, pozornosti a iné.

Pre úplnosť ešte dodajme, že existuje aj takzvané „ľaváctvo z nutnosti“, a to v prípade, ak človeku zostane len ľavá ruka potom, čo pravá ruka bola úplne vyradená (napríklad ochrnutím alebo amputáciou).

Takýmto „vynúteným“ ľavákom bol aj svetoznámy fotograf Josef Saudek, ktorý o pravú ruku prišiel na bojiskách prvej svetovej vojny a väčšinu svojich diel vytvoril ako jednoruký preučený ľavák.

Ako potvrdzuje i jeho príklad, v prípade vynúteného ľaváctva precvičovanie zvyčajne neprináša negatívne psychické dôsledky. Keď nie sú prítomné činnostné podnety z vyradenej pravej ruky, nedochádza ani k rušivým zásahom z ľavej mozgovej hemisféry.

Ako spoznám, že dieťa je ľavák?

Nie je vždy jednoduché spoznať, či je dieťa naozaj ľavák. Niekedy robia rodičia a často aj prarodičia predčasné závery.

Prejavy laterality sa totiž počas raného detstva vyvíjajú, dokonca sa môžu striedať obdobia preferencií jednej a druhej ruky.

Definitívna prevaha dominantnej strany sa ustaľuje mnohokrát až okolo štvrtého či piateho roku dieťaťa. Ďalším orieškom na rozlúštenie je fakt, že ľaváctvo (ale aj praváctvo) býva rozlične silné:

Odborníci hovoria o tzv. triedach laterality a podľa nich rozlišujú vyhranených ľavákov (pravákov), menej vyhranených ľavákov (pravákov) a taktiež jedincov s neurčenou lateralitou, u ktorej dominantnú stranu nie je možné určiť.

Tí potom jednoducho niektoré činnosti vykonávajú ako praváci a iné ako ľaváci.

Zaujímavým prípadom sú ambidextri – doslova by sa toto slovo dalo preložiť ako „ľudia, ktorí majú obe ruky pravé“ (z gréčtiny ambi – obe, dexter – pravý).

Odborníci sa zhodujú, že sú to vlastne rodení ľaváci s mimoriadnym pohybovým nadaním, ktorí si uhájili vedúce postavenie ľavej ruky, zároveň však dokázali už v detstve všetkým činnostiam naučiť aj ruku pravú, keď sa prispôsobovali pravorukému prostrediu. 

Najznámejším ambidextrom všetkých čias bol Leonardo da Vinci, medzi Čechmi vynikal pohybovou virtuozitou umelec Jiří Trnka. Jeho neuveriteľné majstrovstvo bolo povestné, rozprával o ňom aj Jan Werich:

„Pamätám sa, že raz večer som išiel za ním do ateliéru. Nečakal ma. Sedel na rebríku pred obrovským sklom, na ktoré sa maľovalo pozadie.

V každej ruke držal paličku, na konci mal pripevnené štetce. Na zemi stáli vedierka s farbami. Trnka maľoval oboma rukami súčasne, akoby hral na piane. Stál som medzi dverami a vyvaľoval oči...“

Je zaujímavé, že pravoruké dieťa sa ambidextrom v podstate nemôže stať. Akokoľvek by bolo pohybovo nadané a obratné, prečo by malo dokonale rozvíjať svoju ľavú ruku, aby zvládla to isté čo pravá?

Práve skutočnosť, že ľaváci majú motiváciu rozvíjať aj schopnosti druhej ruky, je možno dôvodom, prečo sa tak často presadzujú napríklad v športe.

Medzi najznámejších ľavorukých športovcov patria tenisti Martina Navrátilová, Ivan Lendl a Petr Korda, hokejista Roman Turek, futbalisti Petr Čech, Pelé či Maradona, alebo jazdec formuly 1 Ayrton Senna, ktorý tragicky zahynul.

Prečítajte si: Aby ruka v škole poslúchala

Domáci test laterality

Vráťme sa však k otázke určenia laterality dieťaťa. Najneskôr pred jeho nástupom do školy by ste už mali mať úplne jasno, ktorou rukou sa má naučiť písať. A ako dominantnú ruku čo najspoľahlivejšie určiť?

Môžete vyskúšať napríklad domáci orientačný test laterality, ktorý popisujeme v rámčeku. Ešte istejšie je ale dlhodobé pozorovanie vášho potomka, a to najmä pri činnostiach, u ktorých nikdy nepočul od rodičov pokyn:

„Skús to druhou rukou!“ Pozrite sa napríklad, ako drží hrebeň pri česaní vlasov, ktorou rukou hodí loptu, ako uchopí zmeták, keď chce zametať, alebo ktorú ruku strká do rukáva pri obliekaní až ako druhú.

Orientačné vyšetrenie laterality

Skúška navliekania

Dieťa prevlieka hrubú niť veľkým uškom ihly alebo korálikom. Dôležité nie je, ktorá ruka drží niť a ktorá ihlu. Sledujeme, ktorá ruka vedie pohyb (či už niť proti ihle alebo ihla proti niti), táto ruka je dominantná.

Skúška stavania kociek

Pred dieťa rozložíme na stole kocky, vyzveme ho, aby postavilo vežu. Ak stavia pravou rukou, sledujeme, ako kladie posledné kocky a ktorou rukou zachraňuje vežu, pokiaľ jej hrozí zrútenie. Môžeme povedať, že keď dieťa stavalo ľavou rukou, aj keď napríklad len v poslednej fáze, ide o ľavorukosť.

Skúška kreslením a písaním

Dieťaťu dáme papier a ceruzku tak, aby na ňu mohlo dosiahnuť rovnako ľavou aj pravou rukou. Vyzveme ho, aby na jednu polovicu papiera nakreslilo domček a podpísalo sa pod ním.

Pokreslenú časť výkresu potom zakryjeme. Požiadame dieťa, aby nakreslilo domček a podpísalo sa taktiež na druhú polovicu výkresu, a to opačnou rukou ako prvýkrát.

Pri hodnotení si všímame, ktorou rukou začalo dieťa kresliť: pravák začína pravou, ľavák – podporovaný  a správne vedený – začne ľavou rukou, ale precvičovaný, potláčaný ľavák sa núti sám vziať ceruzku do pravej ruky a začína kresliť pravou.

Obe kresby porovnáme. Hodnotíme pevnosť línií v kresbe a taktiež bohatstvo detailov.

Nerobme z písania strašiaka: Ako podporiť písanie už v predškolskom veku?

Máte doma ľaváka?