Máte doma ľaváka? TOTO sú fakty, ktoré by ste mali vedieť

Máte doma ľaváka? TOTO sú fakty, ktoré by ste mali vedieť
13.3.2019 v kategórii Dieťa, autor Ing. Lenka Straková, foto: istockphoto.com

„Do ktorej ruky zase berieš tú lyžičku?!“ kárala zakaždým babička svojho vnuka, štvorročného Paľka. Chlapček vždy len nešťastne prehodil príbor z ľavej ruky do pravej a pustil sa do jedla. Keby vtedy pred rokmi táto pani poznala fakty, ktoré o ľavorukosti vieme dnes, radšej by si namiesto napomínania zahryzla do jazyka.

Takmer všetci ľudia používajú prednostne jednu ruku, jedno oko, jedno ucho. Človek jednoducho tým „dominantným“ z párových orgánov vykoná danú úlohu lepšie, rýchlejšie a v neposlednom rade aj radšej. Lateralita nie je návyk ani zlozvyk, je to danosť. Pokiaľ práve vaše dieťa spontánne používa pri ťažkých úlohách ľavú ruku, bolo by veľkou chybou snažiť sa túto prirodzenosť zvrátiť.

Nerobte z ľaváka praváka
Prečítajte si tiež:

Nerobte z ľaváka praváka

Typy ľavorukosti

Medzi deťmi môžeme rozlíšiť dva hlavné typy ľavákov:

Takzvaní „prirodzení ľaváci“ sa nijako nelíšia od iných detí, iba vykazujú jednoznačnú funkčnú prevahu motorických oblastí pravej polovici mozgu – laicky povedané, ich ľavá ruka je šikovnejšia ako pravá. Prirodzení ľaváci, pokiaľ nie sú násilne precvičovaní na pravákov, bývajú vo svojom ďalšom vývoji zdatní a úspešní.

Druhý typ ľavákov predstavujú deti menej obratné a šikovné s rozmanitými nerovnomernosťami vo vývoji duševných funkcií, u ktorých sa často potvrdí výskyt tzv. syndrómu ľahkých mozgových dysfunkcií (LMD). Tu býva príčina dominancie ľavej ruky iná: Pôvodne prevažujúca ľavá mozgová hemisféra totiž nemôže práve pre drobné poškodenia prevziať svoju vedúcu úlohu. Je narušená obratnosť pravej ruky a pre náročnejšie úlohy musí dieťa používať ruku ľavú.

Pre úplnosť ešte dodajme, že existuje aj takzvané „ľaváctvo z nutnosti“, a to v prípade, ak človeku zostane len ľavá ruka potom, čo pravá ruka bola úplne vyradená (napríklad ochrnutím alebo amputáciou).

Bude z neho ľavák?
Prečítajte si tiež:

Bude z neho ľavák?

Takýmto „vynúteným“ ľavákom bol aj svetoznámy fotograf Josef Saudek, ktorý o pravú ruku prišiel na bojiskách prvej svetovej vojny a väčšinu svojich diel vytvoril ako jednoruký preučený ľavák. Ako potvrdzuje i jeho príklad, v prípade vynúteného ľaváctva precvičovanie zvyčajne neprináša negatívne psychické dôsledky. Keď nie sú prítomné činnostné podnety z vyradenej pravej ruky, nedochádza ani k rušivým zásahom z ľavej mozgovej hemisféry.

Je to naozaj ľavák?

Nie je vždy jednoduché spoznať, či je dieťa naozaj ľavák. Prejavy laterality sa totiž počas raného detstva vyvíjajú, dokonca sa môžu striedať obdobia preferencií jednej a druhej ruky. Definitívna prevaha dominantnej strany sa ustaľuje mnohokrát až okolo štvrtého či piateho roku dieťaťa.

Ľaváctvo (ale aj praváctvo) býva rozlične silné: Odborníci hovoria o tzv. triedach laterality a podľa nich rozlišujú vyhranených ľavákov (pravákov), menej vyhranených ľavákov (pravákov) a taktiež jedincov s neurčenou lateralitou, u ktorej dominantnú stranu nie je možné určiť. Tí potom jednoducho niektoré činnosti vykonávajú ako praváci a iné ako ľaváci.

Zaujímavým prípadom sú ambidextri – doslova by sa toto slovo dalo preložiť ako „ľudia, ktorí majú obe ruky pravé“ (z gréčtiny ambi – obe, dexter – pravý). Odborníci sa zhodujú, že sú to vlastne rodení ľaváci s mimoriadnym pohybovým nadaním, ktorí si uhájili vedúce postavenie ľavej ruky, zároveň však dokázali už v detstve všetkým činnostiam naučiť aj ruku pravú, keď sa prispôsobovali pravorukému prostrediu. 

Najznámejším ambidextrom všetkých čias bol Leonardo da Vinci. Je zaujímavé, že pravoruké dieťa sa ambidextrom v podstate nemôže stať. Akokoľvek by bolo pohybovo nadané a obratné, prečo by malo dokonale rozvíjať svoju ľavú ruku, aby zvládla to isté čo pravá? Práve skutočnosť, že ľaváci majú motiváciu rozvíjať aj schopnosti druhej ruky, je možno dôvodom, prečo sa tak často presadzujú napríklad v športe.

Medzi najznámejších ľavorukých športovcov patria tenisti Martina Navrátilová, Ivan Lendl a Petr Korda, hokejista Roman Turek, futbalisti Petr Čech, Pelé či Maradona, alebo jazdec formuly 1 Ayrton Senna, ktorý tragicky zahynul.

Domáci test laterality: Vyskúšajte ho

Najneskôr pred nástupom do školy by ste už mali mať úplne jasno, ktorou rukou sa má naučiť písať. A ako dominantnú ruku čo najspoľahlivejšie určiť? Najistejšie je dlhodobé pozorovanie vášho potomka, a to najmä pri činnostiach, u ktorých nikdy nepočul od rodičov pokyn: „Skús to druhou rukou!“

Pozrite sa napríklad, ako drží hrebeň pri česaní vlasov, ktorou rukou hodí loptu, ako uchopí zmeták, keď chce zametať, alebo ktorú ruku strká do rukáva pri obliekaní až ako druhú.

Orientačné vyšetrenie laterality

  • Skúška navliekania: Dieťa prevlieka hrubú niť veľkým uškom ihly alebo korálikom. Dôležité nie je, ktorá ruka drží niť a ktorá ihlu. Sledujeme, ktorá ruka vedie pohyb (či už niť proti ihle alebo ihla proti niti), táto ruka je dominantná.
  • Skúška stavania kociek: Pred dieťa rozložíme na stole kocky, vyzveme ho, aby postavilo vežu. Ak stavia pravou rukou, sledujeme, ako kladie posledné kocky a ktorou rukou zachraňuje vežu, pokiaľ jej hrozí zrútenie. Môžeme povedať, že keď dieťa stavalo ľavou rukou, aj keď napríklad len v poslednej fáze, ide o ľavorukosť.
  • Skúška kreslením a písaním: Dieťaťu dáme papier a ceruzku tak, aby na ňu mohlo dosiahnuť rovnako ľavou aj pravou rukou. Vyzveme ho, aby na jednu polovicu papiera nakreslilo domček a podpísalo sa pod ním. Pokreslenú časť výkresu potom zakryjeme. Požiadame dieťa, aby nakreslilo domček a podpísalo sa taktiež na druhú polovicu výkresu, a to opačnou rukou ako prvýkrát.

Pri hodnotení si všímame, ktorou rukou začalo dieťa kresliť: pravák začína pravou, ľavák – podporovaný  a správne vedený – začne ľavou rukou, ale precvičovaný, potláčaný ľavák sa núti sám vziať ceruzku do pravej ruky a začína kresliť pravou.

Obe kresby porovnáme. Hodnotíme pevnosť línií v kresbe a taktiež bohatstvo detailov.

lavák

Precvičovanie ľavákov je násilie

Kto by dnes bil dieťa kvôli ľaváctvu, to možno tak pred sto rokmi... Ale o násilnom precvičovaní nehovoríme len vtedy, keď je počuť detský plač a svišťanie trstenice. Úplne stačí vľúdne, avšak dôsledné „Vezmi si tú kocku do správnej ručičky“. Túto vetu by uvedomelý vychovávateľ nemal vôbec vypustiť z úst.

To, ktorá ruka je „správna“, vie dieťa najlepšie samé. Rovnako je aj prekonané odporúčanie dávať deťom hračky do pravej ruky. Dieťa chce pudovo používať tú ruku, ktorá je obratnejšia, a pokiaľ matka trvalo nastavuje predmety do ruky menej šikovnej a najrôznejšími trikmi sa snaží zabrániť v používaní ruky dominantnej, je to pre dieťa frustrujúce.

Môže sa stať, že dieťa sa síce poslušne snaží používať pravú ruku, ale jeho ľavačka začne samovoľne rozvíjať iné činnosti a dieťa stráca schopnosť sústredenia. Do psychologických poradní prichádzajú  s rôznymi ťažkosťami aj deti, ktoré píšu a jedia pravou rukou, a ich rodičia tvrdia, že „syn bol odjakživa pravák a nikdy sme ho nepreúčali“.

Pri spontánnych činnostiach sa ale ukazuje, že ide o ľavákov, ktorí boli „nenásilným“ spôsobom preučení už v ranom detstve. Práve nenápadný tlak pravoukej výchovy u nich zapríčinil poruchy, ktorých náprava býva často veľmi komplikovaná.

Nevhodné zásahy do rozvoja laterality, alebo Kedy si radšej „zahryznúť“ do jazyka?

„Ktorú ruku podávaš!?“ Pravoruký rodič samozrejme chápe túto vetu ako úplne nevinné pripomenutie základov slušného správania. Podľa logopéda a pedagóga Františka Syneka, ktorý sa problematikou ľavorukosti dlhodobo zaoberá, sa ale otázka podávania ruky zvyčajne rieši v situáciách, ktoré sú pre dieťa samé osebe náročné – vítanie vzácnej návštevy, lúčenie v detskej poradni a podobne.

Nečakané napomenutie za týchto podmienok vyvolá v dieťati zmätok a nemiestny pocit previnenia. Jedinou správnou reakciou dospelého v takejto situácii je bez komentára prijať ruku, ktorú dieťa podáva „od srdca“.

Lateralita nie je vec rúk. Je to záležitosť mozgu!

A práve tam sa taktiež prejavujú škody, ktoré necitlivá výchova ľavákov pácha. Výskumy ukázali, že zmena vedúcej ruky ovplyvňuje ďalšie zmysly – predovšetkým zrak a sluch. Nová dominantná ruka totiž na svoju stranu strháva taktiež vedenie týchto zmyslov – mení sa dominantné oko a ucho. Postupná premena sluchového aparátu býva sprevádzaná sluchovou nepozornosťou a nesústredenosťou.  Zrak sa zmene v dominancii bráni a objavujú sa ťažkosti vo videní. Deti nezriedka začnú chvíľkami alebo dokonca natrvalo škúliť, môže sa objaviť tupozrakosť.

Takmer vo všetkých prípadoch, keď je precvičovaný vyhranený ľavák, sa taktiež objavia problémy s rečou, pretože rečové centrá bývajú v mozgu ľavákov väčšinou umiestnené na opačnej strane ako u jedincov s dominantnou pravou rukou. Deti začnú zadrhávať alebo priam koktať, inokedy sa prejaví oneskorenie vo vývoji reči ako také.

Písanie – kameň úrazu pre ľavákov

Skutočnú skúšku ohňom pre ľaváka predstavuje nástup do školy. Písanie ľavou rukou je totiž ťažšie: Zatiaľ čo pravák pero ťahá, ľavák ho tlačí pred sebou. Pravák za perom vidí, čo práve napísal, ľavák si vzápätí písmená prikryje postupujúcou rukou. Výsledok?

Mnoho ľavákov (najmä tých dospelých, ktorí nemali v detstve dobré vedenie a navyše museli písať klasickým plniacim perom) sa svoj hendikep snaží zmierniť tzv. pazúrovým držaním. To znamená, že ich zápästie je kŕčovito ohnuté do pravého uhla, aby ľavá ruka mohla pero ťahať za sebou, podobne ako to robia praváci. Je samozrejmé, že pri tejto technike písania dieťa ťažko dokáže písať predpísaným krasopisom a navyše sa veľmi rýchlo unaví.

Ako takémuto držaniu predísť? Už od predškolského veku dieťa viesť k uvoľňovaniu ruky – ideálne je „čmárať“ a neskôr aj kresliť na veľké plochy, najlepšie zvislé. Na lavici v škole by potom ľavák mal mať zošit naklonený „z kopca“. Je samozrejmé, že dieťa píšuce ľavou rukou musí sedieť na ľavej strane lavice, aby nemuselo zvádzať boj o priestor so svojím pravorukým spolužiakom.

Ľavoruké deti by mali tiež používať  špeciálny zošit, ktorý má vzory písmen vytlačené na pravej strane. Ďalšou podmienkou pre správny rozvoj techniky  písania sú vhodné pomôcky na písanie. Akonáhle vaše batoľa dorastie do veku, keď ho začne baviť kreslenie, investujte do hrubých trojhranných pasteliek. Po nástupe do prvej triedy bude namieste prikúpiť ešte kvalitné pero pre ľavákov. Takéto perá bývajú špeciálne zahnuté, majú vytvrdený hrot a samozrejme sa nerozmazávajú. 

Aby dieťa videlo, čo píše, naučte ho držať pero o kúsok vyššie, ako je zvyčajne u pravákov. Vo veľkých papiernictvách sa dajú kúpiť aj násadky na ceruzky alebo ceruzky špeciálne tvarované. Existujú dokonca aj „ľavácke pravítka“, ktoré majú nulu vpravo. Pokiaľ by ste mali predsa len problém v predajni tento tovar zohnať, pozrite sa na internet – dnes už funguje niekoľko on-line obchodov zameraných špeciálne na sortiment pre ľavákov. Okrem písacích potrieb sa tam ponúkajú aj rôzne kuchynské a záhradkárske potreby, ale napríklad aj gitary alebo počítačové myši tvarované pre ľavú ruku.

Dokonca: Pre malých ľavákov tam predávajú šáločky s obrázkom na tej „správnej“ strane.