Ako sa máš? Otázka, ktorá môže zmeniť naše vzťahy
Odpovede ako „V pohode" alebo „Dobre" sú zaužívané klišé, ktoré viac skrývajú, ako odhaľujú. Ale čo by sa stalo, keby sme túto otázku začali brať vážne?
Prečo je naša odpoveď na túto otázku často povrchná? Možno sa bojíme, že naše skutočné pocity nie sú pre druhých zaujímavé, alebo jednoducho nechceme nikoho zaťažovať. A keď niekto prelomí tento zvyk a odpovie úprimne, ako napríklad: „Úprimne? Som vyčerpaný a necítim sa dobre," často nevieme, čo na to povedať.
Aj jednoduché „Ako sa máš?“ môže otvoriť dvere k hlbšej konverzácii a ukázať, že niekto je ochotný počúvať a pomôcť. Iniciatívy ako austrálska kampaň "R U OK? Day" aktívne podporujú bežných ľudí, aby sa pravidelne pýtali svojich priateľov, kolegov a známych, ako sa majú. Obyčajná otázka môže viesť k včasnému zachyteniu problémov a nasmerovaniu človeka k odbornej pomoci. Buďme všímaví. K priateľom, ku kolegom, k našim rodičom a deťom. Neprehliadnime červené vlajky len preto, lebo nemáme čas. Máme čas. Majme na to aj vôľu - byť tu pre iných a zaujímať sa o nich.
Psychologička Klaudia Tabačková: Ženy svoje utrpenie často taja
Prečo sa bojíme úprimnosti?
Povrchné odpovede sú pre nás bezpečné. Udržiavajú naše vzťahy na úrovni zdvorilosti, bez rizika, že sa dotkneme niečoho nepríjemného alebo komplikovaného. Zároveň nás však táto rýchla povrchnosť oberá o možnosť vytvárať hlbšie a úprimnejšie spojenia. Ako môžeme budovať priateľstvá, ak nikdy nedovolíme druhým nahliadnuť do nášho vnútorného sveta? Skúste to inak. Nabudúce, keď sa niekoho spýtate „Ako sa máš?", počúvajte odpoveď s úprimným záujmom. Nemusíte hneď ponúkať rady ani riešenia. Niekedy stačí len zostať ticho a byť prítomný. Tu je niekoľko praktických tipov:
- Zastavte sa a pozrite sa druhému do očí. Ukážte, že vás skutočne zaujíma odpoveď.
- Prijmite odpoveď bez hodnotenia. Ak niekto povie, že sa cíti zle, neprerušujte ho frázami ako „To bude dobré." Skúste povedať: „To muselo byť náročné" alebo „Rozumiem, prečo sa tak cítiš."
- Buďte úprimní aj vy. Keď vás niekto osloví touto otázkou, skúste odpovedať o niečo otvorenejšie. Môžete povedať: „Ďakujem, mám sa dobre, ale dnes som trochu unavený. A ty?"
Učíme deti úprimnosti záujmu o toho druhého
Keď sa vás dieťa spýta, ako sa máte, skúste odpovedať pravdivo, napríklad: „Som trochu nervózny, ale teším sa na náš deň." Ak dieťa povie: „Som smutná, lebo som stratila hračku," nereagujte hneď frázou: „Kúpime inú." Skúste najprv priznať jeho pocity: „To musí byť ťažké. Povedz mi o tom viac." Pre deti je veľmi dôležitá spätná väzba a vaša pozornosť. Stoja za to, aby ste sa im vo chvíli, keď sa s nimi rozprávate, pozerali do očí a jemne ich pohladkali po líčku alebo po ramene. Aby ste si s nimi po škôlke či po škole sadli a porozprávali sa o tom, čo bolo pre nich v ten deň dôležité, veselé alebo ťažké. Otázka: "Čo bolo v škole", je podobne rýchla a evokuje rýchlu odpoveď ako otázka: "Ako sa máš?". Často ju vyslovujeme zo zvyku.
Nie vždy bude situácia, že máte poruke tie správne slová alebo reakciu. Ale stačí, keď budete prítomný. Vaše ticho, povzbudivý úsmev alebo jednoduché „Som tu pre teba" môžu byť pre toho druhého dôležité. Pre dieťa špeciálne.
Láskavosťou k iným liečime aj seba
Ako môže otázka „Ako sa máš?“ zmeniť život?
Možno zistíme, že ľudia okolo nás sú ochotnejší zdieľať svoje pocity, a my sami sa prestaneme báť priznať si svoje vlastné. Takže nabudúce, keď sa niekoho spýtate „Ako sa máš?", pamätajte, že to nie je len fráza. Je to príležitosť na vytvorenie spojenia. Skúste to ako experiment - pýtajte s úprimným záujmom a odpovedajte pravdivo.