ZMENA ŠKOLY: za akých podmienok je možné zmeniť školu?
Potrebujete či musíte zmeniť dieťaťu školu? Máte na to právo. Ako postupovať?
Dôvody, prečo sa dieťa prekladá do inej školy, môžu byť rôzne. Presťahovanie sa celej rodiny, nespokojnosť rodičov s úrovňou, komunikáciou školy či s jej hodnotením žiakov, šikanovanie, ale i zameranie konkrétnej školy, v ktorom by chcel žiak vyniknúť (napr. športové, jazykové triedy ap.).
Môže vás zaujímať: Prečo nie sú deti v škole šťastné?
Za akých podmienok je možné zmeniť základnú školu?
To, že detí, ktoré menia počas povinnej školskej dochádzky základnú školu pribúda, hovoriť netreba. Avšak aj napriek tomu ide u nás, na rozdiel od krajín západnej Európy či Ameriky, skôr o okrajový jav.
Čo hovorí na zmenu školy zákon...
Ak zákonný zástupca dieťaťa (zvyčajne rodič) zvažuje jeho prestup do inej základnej školy, mal by poznať legislatívu, ktorá s tým súvisí. Bližšie ozrejmuje PhDr. Michal Kaliňák, riaditeľ Tlačového odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: „V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak prestúpiť do inej základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. O prijatí tohto žiaka rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej sa žiak hlási.“
Keď je odpoveď: „Nie!“
Pred rokmi platilo, že žiak bol do novej školy prijímaný automaticky. Dnes, hoci sa hovorí o tom, že detí je na Slovensku stále menej, čo vedie aj k zatváraniu niektorých škôl či ich zlučovaniu, je situácia iná. Nielen deti a rodičia si môžu vyberať, urobiť tak môžu aj školy.
Prečítajte si aj: Keď je škola pre maličkých nočnou morou
Ukáž nám, čo vieš...
V súčasnej dobe niektoré, najmä súkromné školy, neprijímajú nového žiaka automaticky, ale robia tak na základe vstupných testov, ktoré si často sami navrhnú.
Viaceré školy na svojich webových portáloch komentujú nutnosť týchto diferenčných skúšok tým, že potrebujú zistiť, na akej úrovni žiak je a či je aj v jeho záujme prestup (a nie je to len záujem rodičov – z rôznych dôvodov). Na druhej strane, tieto rozdielové skúšky sú opodstatnené napr. v školách so špecifickým zameraním – jazykových či športových, a preto je logické, ak chcú preveriť nových žiakov.
Konečné rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí žiaka (aj na základe výsledkov v prípadnom teste) riaditeľ školy oznamuje zákonnému zástupcovi dieťaťa písomnou formou.
Ak prestup do inej školy, tak KEDY?
Dôležité je, aby dieťa vedelo vopred v dostatočnom predstihu, že ho táto zmena očakáva. Najideálnejšie je, ak sa táto zmena spája so začiatkom školského roku.
Nie koniec, ale začiatok
Či už dôjde k zmene školy počas školského roku alebo na jeho začiatku, vždy je pre dieťa vážnym životným krokom. Poznajúc vlastné dieťa, rodičia by mali vždy rešpektovať to, do akej miery vyžaduje ich pomoc.
Určite je prínosné vziať dieťa na návštevu školy ešte skôr, než do nej nastúpi. Pre deti sú veľmi dôležité citové väzby, preto je správne udržiavať kontakty s bývalými spolužiakmi, či už občasnými stretnutiami s nimi (ak je to možné) alebo aspoň rozlúčkovou párty.
Každopádne, zmena vždy znamená začiatok – začiatok nových kamarátstiev, záujmov, možností... A hoci to môže trochu trvať, dieťa sa časom aklimatizuje a onedlho budete na „ťažké začiatky“ spomínať s úsmevom na tvári.
Prečítajte si aj: Domáce úlohy? Nezačínajte s nimi hneď po škole!
Ako sme zmenu školy zvládli my?
Reálnu a viacnásobnú skúsenosť so zmenou školy má aj naša čitateľka Hana, mama Sone (4 r.) a Niny (2 r.):
„Základnú školu som menila dvakrát, vždy kvôli sťahovaniu sa do iného mesta. Prvýkrát pri nástupe do 2. ročníka, a druhýkrát v 5. triede. Keďže som človek, ktorý s nadväzovaním nových kamarátstiev nemá problém a navyše mám rada zmeny, nemám na tieto udalosti žiadne traumatizujúce spomienky.
Prvý prestup si nespájam s ničím výnimočným, predsa len, mala som iba 7 rokov, druhýkrát (to som už mala 10 rokov) mi to utkvelo v pamäti. Asi najťažšie bolo preniknúť do skupiniek kamarátok, ktoré sa poznali už od škôlky. Navyše, učiteľky, ktoré mali problém zvládať žiakov, ma využívali na podporovanie svojich požiadaviek.
Išlo o neustále otázky typu: „A u vás na škole ste za takéto správanie dávali poznámku do žiackej knižky?“ alebo „ Dali by u vás za takúto odpoveď trojku?“ a pod. Keďže som si nechcela znepriateliť ani učiteľky, ani nových spolužiakov, veľmi ťažko sa na to odpovedalo... Tiež si pamätám, že určité rozdiely boli aj v prebratom učive, čo by bol v dnešnej dobe asi ešte výraznejší problém, predsa len pred 25 rokmi boli učebnice a učebné osnovy prakticky identické na všetkých školách.
Celkovo ale hodnotím zmenu základnej školy ako zaujímavú a podnetnú životnú skúsenosť, ktorú by som síce pre svoje dcéry nevyhľadávala naschvál, ale ak by nastali také životné okolnosti, snažila by som sa, aby ich využili na rozvoj svojich sociálnych zručností a zlepšovanie komunikácie s okolím.“
ADHD: Keď dieťa ničí rodinu i učiteľov
Ako sa učiť naspamäť? Tipy pre školákov.
