ŠIKANOVANIE treba okamžite riešiť!
Veselé dievčatko prestalo byť zrazu veselým, keď malo ísť do školy, robilo všetko pre to, aby naťahovalo čas.
Mnohé deti sa po prázdninách tešia do školy, chystajú si školské tašky a tešia sa na opätovné zvítanie s kamarátmi i svojimi učiteľmi.
Vždy, keď sa „zoseptembrieva“ nedá mi nespomenúť si na náš zážitok s dcérkiným šikanovaním. Bolo to v čase, keď som bola tehotná. Zameraná na ďalšie dieťa, unikali mi niektoré veci, súvislosti. Dcérka je výborná žiačka, školu aj spolužiakov má rada, je obľúbená. V tom čase bola druháčka na prvom stupni základnej školy.
Prečítajte si: Miesto v školskej lavici: kde sedí vaše dieťa?
Veselé dievčatko prestalo byť zrazu veselým, keď malo ísť do školy, robilo všetko pre to, aby naťahovalo čas. Zo školy chodila mĺkva a čo bolo pre mňa nepochopiteľné, aj po obede vyhladovaná a s bolesťami hlavy. Väčšinou si musela poležať 10 – 15 minút v obývačke, potom zjedla porciu drevorubača, oddýchla si a pustila sa do úloh. Takto to trvalo asi mesiac, možno viac (vyčítam si, kde som mala oči). Natálka sa mi však raz večer zdôverila a všetko sa objasnilo.
Najprv to začalo len nevinnými posmeškami. Tie sa stupňovali a vystupňovali až do toho, že spolužiačka začala pravidelne brávať Natálke desiatu s tým, že ona ju nepotrebuje, lebo je tlstá. V tom čase mala naša dcérka miernu nadváhu, sotva 5 kíl, ktorú tým, ako rástla, vyslovene vyrástla. Paradoxom je, že dievčinka dostávala každé ráno dosť veľký obnos peňazí na nákup desiaty v školskom bufete. Za peniaze, ktoré „ušetrila“ na desiate od mojej dcéry si kupovala sladkosti „na prilepšenie“. Dcérka dokonca tvrdila, že bývajú v rodinnom dome a majú ďaleko do obchodu, preto jej mama nemôže robiť desiatu.
Nebudem klamať, keď poviem, že vo mne vzbĺkol hnev. Príklad ako vystrihnutý z učebnice sociálnej pedagogiky.
Šikanovanie je prejavom sociálnej patológie, kde hlavným záujmom je cieľ niekomu ublížiť. Od jednoduchej agresie sa líši snahou ublížiť druhému a navyše ešte získať ľubovoľnú odmenu vo svoj prospech.
Najčastejšie znaky sú:
- Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky. Napr.: bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných.
- Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí (asymetrická agresia).
- Incidenty sú opakované. Jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje.
- Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.
Prečítajte si: Odborník radí: Vreckové u detí – ako správne túto situáciu riešiť?
Prečo sa treba šikanovaním zaoberať?
- Deti majú svoje práva
- Šikanovanie existuje v každej sociálnej skupine
- Následky šikanovania sú vážne (nepozornosť na vyučovaní, psychosomatické ochorenia, záškoláctvo, depresie, úzkostné stavy, pokus o samovraždu)
- Následky môžu byť dlhodobé
- Šikanovanie je právne postihnuteľné
- Nevšímavosť napomáha útočníkom
- Prevencia sa skutočne vypláca (čerpané z materiálov Pedagogicko-psychologickej poradne Ružomberok – leták)
Riešenie
Keď som sa trochu upokojila, rozhodla som sa ihneď riešiť vzniknutú situáciu. Vhod padlo rodičovské združenie. Po jeho skončení som vyzvala mamičku dievčatka, aby ma počkala, že by som sa chcela porozprávať. Nepoznala som ju osobne, ale viem, že tam bola aj od iných rodičov. Nielenže ma nepočkala, ale dokonca doslova a do písmena ušla. Vybehla som za ňou na chodbu. Ďalej som už nevládala. Mala som deň pred termínom pôrodu.
Keďže to nešlo takto, na druhý deň ráno som vyhľadala triednu učiteľku a všetko jej povedala. Bola zaskočená. Prisľúbila, že sa s malou agresorkou porozpráva. Rovnako som urobila v to ráno aj ja. Dcérkinej spolužiačke som vysvetlila, že aj bacuľatejšie deti potrebujú desiatovať a poprosila ju, aby sa to už viackrát neopakovalo – ani posmievanie ani odnímanie desiaty. Dokonca som jej navrhla, že môžem jeden rožok spraviť aj pre ňu, čo zahanbene odmietla. Párkrát som bola potom cez veľkú prestávku „navštíviť“ dcérku už s kočíkom. Situácia sa už odvtedy nezopakovala.
Pre mňa tu je ale poučenie. Najlepšie všetko podchytiť v začiatku a predísť tak zbytočným traumám, ktoré vznikajú na detskej duši. Som rada, že my sme to zvládli bez ujmy, ale teraz som už ostražitejšia.
Ako podporiť samostatnosť dieťaťa
Klame vaše dieťa?
