Ako podporiť samostatnosť dieťaťa?
Veľký medzník Narodenie ďalšieho dieťatka či nástup do škôlky sú pomerne dôležité medzníky, ktoré rodiča prinútia zamýšľať sa, do akej miery je jeho dieťa samostatné, čo by už mohlo, resp. malo zvládať samé.
Samostatnosť dieťaťa závisí od viacerých faktorov
No zatiaľ čo niektoré deti sú akčnejšie a rýchlo pochopia, že ak si všetko vyskúšajú samy, bude to väčšia zábava, iné sú zasa viac naviazané na rodiča a „potrpia si“ (ak to tak môžeme nazvať) na to, aby ich rodič kŕmil, obliekal, hoci by to už možno mohli zvládnuť aj samy.
Do akej miery dieťa dokáže byť samostatné, závisí od dvoch faktorov – jeho potenciálu a prístupu rodičov. Možno aj vám sa môže zdať, že váš syn či dcéra sú málo samostatní... Môžete však vyskúšať, či to „mimo domova“ nefunguje lepšie.
Stačí občas zveriť svojho potomka na pár hodín osobe, ktorej dôverujete a možno budete prekvapení, ako zrazu vaše dieťa dokáže samo jesť, zobliecť sa, ísť bez problémov za ruku či upratať po sebe. Dôležité je však nikdy sa nevzdávať a veriť svojmu dieťaťu – za každých okolností...
Prečítajte si: 20 užitočných rád, ako zo svojho dieťaťa dostať to najlepšie
Ako podporiť samostatnosť dieťaťa?
Najskôr si požičiam slová talianskej lekárky Marie Montessori (zakladateľky predškolskej pedagogiky, založenej na rešpektovaní individuality každého dieťaťa), ktorá hovorievala, že nikdy by sme nemali za dieťa robiť veci, o ktorých vieme, že ich už samo zvládne.
Nie je potrebné dieťa ráno obúvať len preto, že mu to trvá dlho. Lepšie je vyhradiť na to viac času, než mu brať šancu sa osamostatňovať.
- Dieťa sa chce učiť samostatnosti. Od nás sa očakáva, že mu dáme príležitosti, kedy si to bude môcť vyskúšať – obliecť sa, pripraviť si jedlo, zbaliť si batoh na nejaký krúžok alebo pomáhať nám dospelým s našimi úlohami...
- Nechajte dieťa čo najčastejšie samostatne rozhodovať. Najlepším spôsobom je dávať mu na výber z dvoch variantov, oboch prijateľných pre dieťa i pre rodiča. („Chceš si obliecť tieto modré tepláky alebo zelené?“ „Na desiatu chceš jogurt alebo puding?“)
SAMOSTATNOSŤ dieťaťa = devíza do budúcna
- Neodpovedajte hneď na všetko… Doprajte dieťaťu čas sa zamyslieť. Vracajte mu jeho otázky späť… „Mami, kde je ocko?“ „Kde myslíš, že je?“ Nemyslím nejako „hrubo“, skôr dieťa povzbudiť, aby sa zamyslelo nad tým, kde ocko je. V zložitejších otázkach, napr. v starostlivosti o domáceho miláčika – je vhodné odkazovať na ďalšie zdroje, napr. knihy, internet...
- Neberte mu nádej… Nezhadzujte ho! Niektoré vety skutočne dokážu dieťa odradiť, nielen od toho, o čo sa snaží teraz, ale aj o čo sa môže snažiť neskôr. „Nelez tam, spadneš!“ alebo „Ja ti ten jogurt podám, aj tak tam nedosiahneš.“ Ak si zahryznete do jazyka a nepoviete nič, možno si dieťa samo dôjde pre stoličku, prisunie si ju a dosiahne tam, kam potrebuje!
- Oceňujte snahu… Niekedy sa niečo jednoducho nepodarí. Nie je treba lamentovať, nie je treba dlho vysvetľovať alebo dokonca komentovať štýlom: „Ja som ti hovorila, že to nejde“, alebo „Nezvládneš to“. Alebo ešte horšie: „Ty si nešikovný.“ Stačí povedať napr.: „Toto je náročná úloha. Vyliezť na taký vysoký strom je také ťažké.“
- Skúste nehovoriť o dieťati v jeho prítomnosti a neodpovedať na otázky, ktoré sú mierené naňho. Až sa nabudúce susedka spýta: „A ako sa voláš?“ a vaše dieťa sa bude hanbiť a nebude chcieť odpovedať, nehrňte sa rýchlo s odpoveďou vy… Dajte mu čas. A rešpektujte, ak nebude chcieť odpovedať.
- A keď sme už pri rešpektovaní (sa)... Verte vlastnému dieťaťu, rešpektujte ho… A správajte sa k nemu tak, ako by ste vy chceli, aby sa ono správalo k vám a ku všetkým ľuďom vo vašom okolí…“
Ako vychovať dieťa k samostatnosti?
Hry na rozvíjanie tvorivosti a samostatnosti
