SAMOSTATNOSŤ dieťaťa = devíza do budúcna
Tak, dočkali ste sa. Aj vaše batoľa úspešne dorazilo do štádia, kedy si chce všetko vyskúšať samé a akúkoľvek pomoc vylučuje? Tešte sa z toho, podporujte ho, ale stojte pri ňom, pretože nie všetko, na čo si trúfne, dokáže aj zvládnuť...
"Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti hrozne unavuje stále im niečo vysvetľovať. Deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé.."
Výrok A. de Saint-Exupéryho má niečo do seba... Pretože navonok sa zdá, že dospelí sú tí, ktorí musia mať s deťmi veľa trpezlivosti.
No napríklad aj v čase, keď sa dieťa po prvýkrát osamostatňuje – ide o vek batoľaťa (tie ďalšie osamostatňovania prichádzajú približne vo veku 4 rokov, ďalej pri nástupe do školy, v puberte a na prahu dospelosti), prebieha medzi dieťaťom a rodičom malý neviditeľný boj – túžba dieťaťa stať sa viac sám sebou a túžba rodiča neustále ho chrániť...
Kedy začať dieťa učiť samostatnosti?
A práve raný vek je ideálny na to, ako z dieťaťa začať vychovávať samostatnú a jedinečnú osobnosť. Dieťa vo veku 1 až 3 rokov je hnané túžbou spoznávať, objavovať, potrebuje mať neustále činnosť.
Jeho úsilie a snaha napodobňovať, opakovať, jednoducho učiť sa, je enormná. S každým novým poznaním rastie sebavedomie dieťaťa, upevňuje sa jeho skúsenosť, rozširuje obzor a otvárajú sa mu nové dvere poznania.
Ako vychovať dieťa k samostatnosti?
Zraková, sluchová a hmatová skúsenosť
Dieťa je pri svojom poznávaní vedené skúsenosťou, a to najmä zrakovou, sluchovou a hmatovou. U každého dieťaťa sú tieto skúsenosti rôzne silné, niektoré deti si viac pamätajú na základe toho, čo vidia, iné čo počujú a niektoré zasa na základe toho, čo samy svojimi rukami urobia...
Snaha dieťaťa napodobňovať pohyby, činnosti, ktoré vidí najmä u svojich blízkych, je základným krokom k samostatnosti.
To znamená, že v čase, keď rodič vidí, že dieťa má tendenciu opakovať (napr. ako mama utiera prachovkou prach, ako otec pribíja klinec kladivom atď.), vzniká vhodný priestor na to, že je možné u dieťaťa skúšať jeho samostatnosť (dať mu do rúčky handričku, aby si mohlo samé vyskúšať utieranie, detským kladivkom búchanie atď.).
Neustále opakovanie rozmanitých pohybov, gest, ktoré dieťa pri daných úkonoch vykonáva, prehlbuje jeho záujem, skúsenosť a zručnosť a je preň silnou motiváciou.
Prečítajte si: Hry na rozvíjanie tvorivosti a samostatnosti
Doprajte aj malému dieťaťu priestor na samostatnosť
Argumentuje nejedna mamička, keď jej „niekto“ radí, aby dopriala svojmu dieťaťu viac priestoru. Áno, je jednoduchšie dieťa rýchlo obliecť, nakŕmiť, uložiť po ňom hračky a urobiť množstvo iných úkonov, ktoré by už možno zvládlo do istej miery samo. Pokúste sa to občas zmeniť.
Aj za cenu toho, že mu to bude trvať dlhšie, že bude (čiastočne) potrebovať vašu pomoc a že výsledok bude stáť niekoľko obetí (napr. roztrúsené jedlo ap.).
V opačnom prípade môže nastať situácia, že má dieťa 3 roky, nedokáže sa samé zahrať, ani po sebe upratať, je kŕmené, obliekané rodičom. Áno, je správne venovať dieťaťu od jeho útleho veku svoj čas, záujem, ale treba mu tiež dopriať priestor, aby sa zahralo samé.
Pretože práve hra je prvou a zároveň najdôležitejšou „prácou“ takéhoto drobca. Už ročné dieťatko môže svojím spôsobom objavovať svet prostredníctvom hračiek, hudby atď.
Rodič môže dieťaťu v postieľke, ohrádke nechávať hračky, z ktorých si ono samo vyberá, bez toho, aby mu otec alebo mama určovali, s čím a ako sa má hrať...
Tu vznikajú prvé pokusy o samostatnosť. Rodič by mal rátať s tým, že deti sú od prírody zvedavé. Chcú objavovať, poznávať, skúšať...
V rámci neustáleho venovania sa dieťaťu by mal mať rodič vždy na zreteli to, že jeho úlohou nie je len sa o dieťa postarať, ale aj viesť ho k samostatnej činnosti. Dávať mu možnosti, ukazovať mu spôsoby...
Vysvetľovať a vysvetľovať... Práve „hra“ je ideálnym priestorom na to, aby sa dieťa učilo, že všetko má svoj začiatok i koniec, že na niektoré činnosti potrebuje ešte dozrieť, že nie je dôležitá len samostatná hra, ale aj výsledok.
Cez hru môže rodič dieťa postupne pomaly zapájať do práce dospelých a pomáhať mu osamostatňovať sa, to všetko veku primeranou činnosťou.
Prečítajte si: 20 užitočných rád, ako zo svojho dieťaťa dostať to najlepšie
Aké činnosti zvládne dieťa vykonať samo?
Pomoc dieťaťa v domácnosti má začínať pri činnostiach, ktoré by malo zvládnuť, ktoré netrvajú dlho a sú pre dieťa zaujímavé, napr.:
- ukladanie hračiek,
- vyberanie riadu z umývačky, bielizne z práčky,
- ukladanie príboru do príborníka,
- ošúpanie uvarených vajíčok,
- hádzanie zeleniny do hrnca,
- triedenie ponožiek,
- sypanie prášku do práčky,
- utieranie riadu, prachu,
- zametanie,
- polievanie kvetov atď.
Všetky tieto a im podobné činnosti má dieťa vykonávať pod dozorom dospelého, pričom je mu nutné neustále ukazovať a vysvetľovať, čo a prečo robí. Dieťa totiž potrebuje chápať príčinu a dôsledok, potrebuje rozumieť tomu, čo robí, a prečo to robí...
Pochvala je pri trénovaní samostatnosti dôležitá
Zabudnite na vety, ako: „To nedokážeš...“, „To nevieš...“. Naopak, vo vašom slovníku by mali pribúdať vety pochvalné, a to aj pri malých úspechoch a pokusoch dieťaťa, napr. keď sa pokúsi samo obliecť/vyzliecť, keď prinesie nočník, keď hračku nehodí na dlážku, ale (konečne) ju položí na svoje miesto.
„Osvojila som si odmala dcéru často chváliť, pri malých i veľkých úspechoch som ju volala „šikulka“. Keď nastúpila do škôlky, pomenovávala tak ona svoje kamarátky, keď sa im niečo podarilo, dokonca aj pani učiteľka bola často „šikulka“.
Vôbec som to dcérke nevyhovárala, naopak, páči sa mi, že sa takto naučila aj ona oceňovať iných...“ konštatuje mamička 4-ročnej Bianky.
Pochvalou k sebavedomiu detí?
