Nástup do školy deti stresuje, pomôžme im s ním
Väčšina dospelákov si myslí, že detstvo je doba bezstarostnosti. Opak je však pravdou – mnohé štúdie potvrdili, že deti zažívajú stres a dokonca na nich vplýva horšie ako na dospelých. A práve nástup do školy je podľa detskej zdravotnej nadácie Nemours jednou z najvýraznejších stresových situácií vôbec. Ako ho našim drobcom uľahčiť?
Deti zažívajú stres, aj keď nemajú povinnosti dospelých. Jeho nežiaduce účinky môžu mať vplyv na ich zdravie, neraz aj s dosahom do dospelosti. Americká nezisková nadácia Nemours, ktorá sa venuje zdraviu detí, udáva, že najstresujúcejšie pre ne sú problémy v rodine, po nich nasleduje škola, vzťahy s rovesníkmi, no tiež nedostatok času na relaxáciu a voľný čas. Aj pozitívne udalosti môžu na deti vplývať negatívne – dokážu sa stresovať kvôli hladkému priebehu narodenín, samostatnou kapitolou je aj narodenie súrodenca.
„Na rozdiel od dospelých, ktorí vedia so svojimi pocitmi pracovať, môžu deti príznaky stresu zaskočiť. Ukážte im, že sa nemajú prečo hanbiť, ak potrebujú odbúrať nahromadený stres napríklad plačom. Pozitívne ich motivujte a buďte im dobrým príkladom. Nezabudnite si naplánovať čas na spoločné aktivity, ale nezabudnite aj na ich individuálne potreby – napríklad čas na hru s kamarátmi,“ radí psychologička Mgr. Silvia Langermann, Ltc..
Nechajme deti hrať sa
Príliš veľa rodičov kladie pri nástupe do školy na deti vysoké nároky. Deťom naplánujú aj dva krúžky denne s pocitom, že robia pre budúcnosť svojich detí to najlepšie. „Každému rodičovi odporúčam, aby jeden až dva dni v týždni pre dieťa vyhradil čisto len na hru a voľný čas. Na zvyšné dni môže dieťaťu naplánovať krúžky, ideálne však také, ktoré podporujú jeho tvorivosť.“
Deti sú od prírody vnímavé a zvedavé, preto je vhodné tieto vlastnosti podporovať a rozvíjať. Pre mladšie deti sú vhodné aktívne hry, kde sa môžu zapojiť do kolektívu. Cítia tak podporu svojich rovesníkov a súčasne rozvíjajú svoje sociálne zručnosti. Staršie deti sa môžu vyjadriť napríklad aj cez umenie či hudbu. „V súčasnosti je v ponuke aj veľa kurzov, ktoré spájajú tieto aktivity dohromady a dieťa môže získať aj čosi navyše. Napríklad sa naučí po anglicky spontánne, cez básničky, hry, kreslenie či tanec. Výskumy totiž potvrdzujú, že kognitívne schopnosti, kreativita, aj logické myslenie detí, ktoré rozumejú aj inému jazyku okrem materinského, je podstatne vyššia,“ radí psychologička.
Práve také sú kurzy angličtiny Helen Doron pre deti od 3 mesiacov do 19 rokov, na ktorých deti s cudzím jazykom začínajú postupne – od počúvania, pochopenia a hovorenia. Až neskôr, keď sú tieto zručnosti dostatočne upevnené, venujú sa čítaniu a písaniu. Vďaka malým skupinkám majú deti dostatočný priestor na aktívne vyjadrovanie a používanie jazyka v kontexte reálnych situácií. Ich veľkou výhodou je však aj to, že sa pritom netrápia, pretože sa ho učia pre nich zábavným spôsobom. Na hodinách je využívaná pozitívna motivácia, zvedavosť aj hravosť detí.
Pozitívne skúsenosti s takýmito kurzami potvrdzuje aj známa rozhlasová moderátorka Petra Bernasovská: „Keď sme prišli na hodinu Helen Doron, mojej dcérke sa tam hneď zapáčilo. Hovorila, že sa na hodine veľa hýbu a kreslia, majú farebné materiály, veľa hudby. Materiály, ktoré si doniesla domov v peknej taške, ukazovala všetkým a nevedela sa dočkať, kedy si vypočuje, čo má na CD-čkach. Pre jej motiváciu a chuť chodiť na cudzí jazyk som nemusela urobiť nič, išlo to úplne samo. Dodnes je moja dcéra usmiata pred každou hodinou a z hodiny odchádza šťastná a spokojná. A keď je moje dieťa šťastné, naučilo sa veľa nového, robí úžasné pokroky v angličtine, nie je pre mňa nič lepšie a som spokojnou mamou.“
Deti na stres reagujú rôzne
Medzi základné príznaky stresu u detí patrí: nervozita, mĺkvosť, utiahnutosť alebo naopak hnev, agresivita. Častým príznakom je aj bolesť brucha alebo inej časti tela. Môže sa tiež prejavovať stratou pozornosti alebo dožadovaním zvýšeného záujmu zo strany rodičov.