V čom vyniká vaše dieťa? Podporujte jeho silné stránky, nie slabiny
Je škola zabíjačom talentu? Prečo sa venujeme viac trojke z matematiky ako jednotke z prírodovedy? Ako pracovať s dieťaťom na hľadaní jeho talentu?
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo v komunikácii s deťmi vyzdvihujete viac? Ich negatíva alebo silné stránky? Či ich viac chválite za to, že vedia v piatich napočítať do 100, alebo kritizujete, keď si v hre Človeče, nehnevaj sa nevypočítajú presnú cestu do domčeka?
Žiaľ, väčšina rodičov (o učiteľoch ani nehovoriac) exceluje v udupávaní sebavedomia a potenciálu detí. Nerobia to naschvál – sami tak boli vychovaní. Ak sa však k talentom vašich detí nechcete otočiť chrbtom, berte tento článok ako manuál na hľadanie vnútorného pokladu vašich ratolestí. Toho, ktorý im nevyhnutne neprinesie viac peňazí, ale skôr vnútorné uspokojenie a šťastie.
Pozor na nálepky, ktoré deťom prisúdite!
Talent a nadanie kedysi a dnes
Pokojne môžete vieru v to, že každý človek má v sebe ukrytý potenciál, považovať za módny výmysel. Hľadači talentov sú totiž považovaní za odborníkov, ktorých hľadáme, až „keď nevieme, čo od dobroty“ (a máme uspokojené všetky ostatné základné potreby). V minulosti sa talent chápal ako niečo, čo malo iba určité percento populácie.
Boli to „boží vyvolenci“, ktorí do vienka dostali viac ako ostatní pešiaci navôkol. Dnes sa na talent a nadanie nazerá inak. Talenty má každý. Zostáva teda iba zistiť, aké vysoké a v akej oblasti. Pohlaď na človeka v tomto smere je oveľa pozitívnejší, keďže my všetci sme údajne obdarení niekoľkými talentami.
Podľa výskumov má každý človek približne 10 talentov. Ak ich odomknete, pomenujete a rozvíjate, ste na ceste od talentov k silným stránkam, a teda k ich rozvoju.
Škola ako pohrebisko talentov?
Môžeme si teda vydýchnuť, že časy, keď dieťa oplakalo svoj spevácky talent na právnickej fakulte, sú šťastne za nami. Na druhej strane, gro rodičov by sa ani dnes nepotešilo, ak by ich dieťa chcelo byť zmrzlinárom (hoci aj študovaným v Taliansku, a tým najvychýrenejším v meste).
Je to tak trošku zvláštna téma, pri ktorej sa všetci zhodneme v jednom – len aby sme z toho nášho dieťaťa neurobili niečo ešte horšie ako predchádzajúce dve možnosti = šedý priemer. Presne ten však z neho robíme v zabehnutých koľajach slovenského školstva a výchovného systému.
Vďaka neustálemu vylepšovaniu zlých známok (na opravu ktorých slovenské dieťa minie desaťnásobne viac času ako na cibrenie toho, čo mu ide naozaj dobre) a vytrvalému ignorovaniu toho, v čom vyniká, ho predurčujeme na nudnú a vyšliapanú dráhu väčšiny.
Ono by to nebolo až také zlé, keby niekde v polovici tohto procesu neumrelo jeho jedinečné JA. To, ktoré tomuto svetu malo priniesť niečo oveľa viac. Náš život je predsa príliš krátky na to, aby sme mohli byť priemerní, alebo dokonca podpriemerní. Väčšina úspešných ľudí, ktorí raketovo uspeli, sa v určitom momente vymanila zo zabehnutého systému (Bill Gates, Richard Branson). A to by sme mohli dopriať aj vlastným deťom? Čo myslíte?
Podporujte silné stránky, nie slabiny
Učili by ste žirafu rozprávať? Samozrejme, že nie. Podobne fungujú aj slabé stránky – a to aj u detí. Upriamením pozornosti na slabiny detí sa snažíme podporovať niečo, čo im nie je dané. Dieťa aj vás to stojí veľké množstvo času, energie a výsledky sa nedostavia. Naša kultúra je zameraná na odstraňovanie deficitov, a nie na posilňovanie silných stránok.
Ak má žiak samé jednotky a jednu trojku, hádajte, ktorému predmetu bude venovať najviac času. Školský systém nás tlačí do toho, aby sme boli univerzálni. Stačí vedieť zo všetkého trošku. V ničom extra nevynikať a to nás opäť vedie k priemeru.
Aby sme slabinám tak veľmi nekrivdili; netvrdíme, že poznať svoje tienisté stránky netreba. Práve naopak. Treba sa s nimi čo najskôr vyrovnať, aby sme potom mohli nechať dostatok priestoru talentom. U detí je dôležité, aby sme neustále nezdôrazňovali iba to, čo im nejde.
Prílišná starostlivosť o slabiny vysiľuje, práca na nich trvá dlho a predstavuje len pomalé trápenie, ktoré vedie prinajlepšom k priemernosti. Slabiny, samozrejme, treba mať na zreteli a nedovoliť, aby nám bránili v ďalšom rozlete (napr. aby dieťa z predmetu neprepadlo, alebo sa necítilo menejcenne, ak v nejakej činnosti naozaj zaostáva).
Treba poznať svojho nepriateľa. Zároveň by sme mu ale nemali venovať prílišnú pozornosť. Napríklad chceme dosiahnuť z päťky trojku, aby dieťa doštudovalo, ale tlačiť pílu na jednotku naozaj nemá zmysel.
Rodič ako sprievodca
Posudzovanie toho, či súčasné školstvo plní alebo neplní funkciu adekvátnej prípravy na pracovný život, nie je mojím cieľom.
Dnešní rodičia si však určite všimli, že svet sa mení veľmi rýchlo. V budúcnosti budú oceňované a vyhľadávané schopnosti ako kreatívne myslenie, spájanie vecí do širších súvislostí, schopnosť rýchlo reagovať na zmenu a učenie sa novým veciam inovatívne.
Všimli ste si, že takmer žiadnu z týchto schopností súčasná škola veľmi nepodporuje? Otázka „Dalo by sa na problém pozrieť ešte nejako inak?“ sa v školách veľmi nekladie. Na hľadanie vnútorného potenciálu dieťaťa učitelia nemajú čas. Je preto dôležité, aby silné stránky hľadali a podporovali najmä rodičia. Cesta odhaľovania talentov u detí sa však začína prácou na sebe. Rodičia by mali sami poznať a rozvíjať svoje silné stránky a byť príkladom pre svoje deti.
Keďže nás odmalička prirodzene ťahá robiť činnosti, ktoré nás viac uspokojujú – a preto sa v nich rýchlejšie rozvíjame a sme v nich dobrí, nie je to až také náročné. Tu však treba dodať, že iba talent k úspechu nestačí. Až keď sa nám počas života darí rozvíjať naše predpoklady (talenty), tak sa z nich stávajú silné stránky.
Počas života sme vystavovaní tisíckam príležitostí a v nich si svoje talenty aj netalenty testujeme. Napríklad môžeme pozorovať, že dieťa veľmi pekne spieva, ide mu to ľahko a navyše mu to prináša radosť a potešenie.
Je vhodné, ak odpozorovaný talent ako rodič podporíme a umožníme dieťaťu rozvíjanie jeho silných stránok. Rozvinú sa tie, do ktorých investujete čas a energiu. Do nich sa rozvíjajú tie talenty, do ktorých dieťa investuje čas a energiu. Oplatí sa ich spoznať najmä preto, aby sme čas a energiu na ich rozvíjanie investovali správnym smerom.
Buď viac tým, kým si
Poznáte to, keď na dieťa kričíte a ono vás nepočuje, pretože je „ponorené“ do činnosti celou svojou bytosťou? Všimli ste si, že keď skladá lego alebo maľuje, dokáže ignorovať aj volanie na večeru alebo obľúbený večerníček?
Začnite si všímať, čo robia vaše deti často, rady a tak intenzívne, že zabudnú na všetko ostatné. Nebýva výnimkou, že túto činnosť robia napriek výslovnému zákazu rodičov (ako to robili Freddy Mercury či Elton John).
Český manažér, globálny stratég, kouč a mentor Jan Mühlfeit v spolupráci s lektorkou Kateřinou Novotnou vytvoril knihu Odomykanie detského potenciálu. Podľa uvedených autorov najjednoduchšiu odpoveď na určenie talentov získate odpoveďami na dve otázky:
- + Čo mi energiu dáva? resp. Čo ma baví a ide mi to?
- - Čo mi energiu berie? resp. Čo ma nebaví a nejde mi to?
Na tieto otázky si najskôr odpovedzte vy sami a potom nájdite odpovede pre každé vaše dieťa zvlášť. Dôkladnejšia analýza talentov pozostáva z analýzy 5 základných znakov, ktoré potvrdzujú oblasti talentov.
1. Túžby – Ktorú aktivitu robí dieťa rado a samo od seba bez toho, aby ste ho do danej činnosti nútili?
2. Rýchle učenie sa – Má predmet v škole alebo aktivitu, ktorú urobí rýchlejšie ako ostatní?
3. Flow alebo intuícia – Pri ktorej činnosti zabudne na svet a robí ju intuitívne bez toho, aby mu ostatní povedali, ako na to?
4. Záblesky excelentnosti – Pri ktorej činnosti sa dieťaťu naozaj darí a je samo prekvapené, aký úspešný výsledok dosiahlo?
5. Uspokojenie – Pri akej činnosti zažíva dieťa radosť a spokojnosť s výsledkom?
Kto je zodpovedný za úspech vášho dieťaťa?
Ako rozpoznať a vybudovať silné stránky?
Ak máte pocit, že napriek týmto otázkam neviete dobre definovať talenty dieťaťa a pretaviť ich do silných stránok, existujú pomerne presné testy na ich odhalenie. Aj na Slovensku máme odborníkov, ktorí vedia pomôcť rodičom aj deťom, firmám i jednotlivcom odomknúť potenciál a vydať sa na cestu „od talentov k silným stránkam“.
Jedným z nich je aj konzultantka a mentorka talentov, ktorá pracuje s metodikou Gallup® Dáša Černá Gejdošová (ext.zdroj Daša Černá), ktorá tvrdí, že: „Rodičia, ktorí pochopili princíp rozvoja talentov, začnú pracovať na sebe a následne sa pustia do spoločného rozvoja talentov detí, majú šancu pomôcť deťom v ich potenciáli.“ Metodika Gallup® okrem testov pre dospelých má aj testy určené deťom vo veku od 10 do 14 rokov a bývajú veľmi dobrou pomôckou na odhalenie potenciálu v nich ukrytých.
Možno sa vám zdá, že momentálne neprahnete po tom, aby ste poznali talenty svojho dieťaťa. Nebojte, sa, jeho potenciál tým nemusí byť ohrozený. Dáša Černá Gejdošová uisťuje rodičov, že „ani najväčšie prianie rodičov, kultúra, či výchova tento unikátny dar talentov v človeku nemá šancu „vymazať“. Rodičia ho síce vedia na istý čas „utlmiť“, ale aj tak sa po čase prejaví.
Býva to vtedy, keď dieťa vyrastie, je samostatné a rozhoduje sa za seba. Je to preto, že ak niečo máme zakódované, nie je to možné vymazať alebo zrušiť.“ Dobrou správou teda je, že to, čo je dieťaťu dané, sa skôr alebo neskôr prejaví. Prečo mu však nepomôcť a neuľahčiť cestu vo svete plnom možností?
Rodičovstvo je dnes komplikovanejšie ako kvantová fyzika a určite nebudem ďaleko od pravdy, ak si po prečítaní tohto článku vzdychnete, že na nejaké hľadanie „čohokoľvek“ vnútri vášho dieťaťa nemáte ani čas, ani možnosti.
Napriek tomu ostaňte vnímavým pozorovateľom toho, čo vášmu dieťaťu prináša radosť. Neudupte v ňom jeho jedinečnosť prahnutím po napĺňaní vlastných cieľov a podporujte ho v činnostiach, v ktorých zažíva úspech. Aktivity, pri ktorých prežíva vášnivý zápal a vkladá celé svoje detské srdiečko, sú tie, ktoré podporujú jeho nadanie a talent. „Dar pre svet“, pre naplnenie ktorého sa narodilo.