Stanovenie hraníc nie je o tom, že deťom kazíme detstvo
Ako rodičia sa často ocitáme v situáciách, keď máme pokušenie ustúpiť deťom, len aby sme sa vyhli ich hnevu či nesúhlasu. Premýšľame, či je lepšie im povedať „nie“ a riskovať ich sklamanie, alebo im dať, čo chcú, aby boli spokojné. Tento vnútorný boj je vyčerpávajúci a môže nás viesť k mylnému presvedčeniu, že stanovením hraníc deti oberáme o šťastné detstvo.
Ale skutočnosť je úplne iná.
Šťastnejšie deti nie sú tie, ktorým dovolíme všetko
Často si myslíme, že ak deťom doprajeme všetko, čo si zažiadajú, budú šťastnejšie. Dieťa však ešte nemá mentálnu kapacitu na to, aby posúdilo, čo je správne a čo nie. Správa sa prirodzene sebecky. Je našou úlohou ho naučiť, že lúsknutím prsta sa nestane to, čo si želá. Že sú isté pravidlá a hranice aj čo sa týka jeho želaní a predstáv. Že žije v spoločnosti ľudí, ktorí majú tiež svoje potreby a názory.
Bez hraníc sa deti ľahko stanú rozmaznanými a budú mať neskôr problém zvládať frustráciu. Namiesto toho, aby sme im splnili každé želanie, dovoľme deťom prejsť aj náročnými situáciami, z ktorých sa môžu niečo naučiť.
Rozmaznávanie deťom ubližuje. AKO nastaviť hranice?
Hranice učia deti empatii a ohľaduplnosti
Keď nastavujeme hranice, nielenže usmerňujeme správanie detí, ale tiež ich učíme ohľaduplnosti voči druhým. Predstavte si, že zakaždým, keď vaše dieťa niečo chce, mu to jednoducho dáte. Aký vzťah si potom vybuduje k samotným veciam a aj potrebám iným ľuďom? Či už ide o ich čas, peniaze alebo niečo, čo vlastnia? Keď mu občas poviete „nie“ a vysvetlíte prečo, začne si uvedomovať, že svet sa netočí len okolo neho. Takto ho učíte empatii a tomu, ako brať ohľad na druhých.
Vďačnosť za to, čo máme
Deti, ktoré sú neustále zasypávané hračkami a darčekmi, si ich časom prestanú vážiť a budú chcieť stále viac. Skúste to inak, nasmerujte ich k vďačnosti za to, čo už majú, čo funguje a stále robí radosť. V nových veciach nespočíva aj pocit šťastia a čím skôr sa to dieťa naučí, tým ľahšie to budete mať neskôr v čase puberty a dospievania.
Zlepšime si život: Miska VĎAČNOSTI
Trpezlivosť
Schopnosť čakať a vydržať je jednou z najdôležitejších zručností, ktorým sa deti potrebujú priučiť. Predstavte si dieťa, ktoré sa naučí, že všetko dostane hneď, ako to chce. Aký dospelý človek z neho vyrastie? V reálnom živote sa veci často nedostavia okamžite. Treba si na ne počkať, sú dôsledkom nášho konania a rozhodnutí, jednoducho, chce to trochu práce, kým sa stanú.
Prečo sa nebáť dieťaťu povedať "nie"
Možno sa obávame, že ak dieťaťu niečo zakážeme, pokazíme mu detstvo. Pravdou však je, že ak im nikdy neukážeme, že svet má svoje obmedzenia, nepripravíme ich na reálny život. V dospelosti sa budú stretávať s hranicami na každom kroku – v práci, vzťahoch, všade. Ak sa už teraz naučia, že niektoré veci jednoducho nejdú alebo že je potrebné počkať, budú lepšie pripravené zvládať životné situácie.
Neúcta, klamstvo a agresivita: Ako riešiť nevhodné správanie u detí
Praktické „nie“ v každodenných situáciách
- "Nie, svet sa netočí len okolo teba."
Keď sa dieťa správa ako malý kráľ či kráľovná a očakáva, že všetko bude podľa neho, je čas mu pripomenúť, že aj iní ľudia majú svoje potreby. - "Nie, nemôžeš všetko dostať hneď teraz."
Deti by mali vedieť, že niekedy je potrebné si na veci počkať. Trpezlivosť je kľúčová, a to nielen pre rodičov. - "Nie, tvoje správanie prekročilo hranice."
Ak dieťa testuje, koľko môže dovoliť, je čas na jasné pravidlá. Pravidlá sú ako vodiace kolieska na bicykli – pomáhajú udržať rovnováhu. - "Nie, nezničíme všetko okolo seba."
Ak sa dieťa správa ako malý hurikán, je čas naučiť ho hodnote vecí – a tiež, ako si po sebe upratať. - "Nie, počítač ti nevezme detstvo."
Ak deti chcú stráviť celý deň vo virtuálnom svete, pripomeňte im, že skutočné dobrodružstvá čakajú vonku. - "Nie, cukor nie je hlavná potravina."
Ak dieťa túži po cukrovinkách na raňajky, obed aj večeru, vysvetlite mu, že jeho telo pritom plače a existujú aj iné dôležité potraviny, ktoré ho rozveselia – napríklad ovocie a zelenina!
Stanovenie hraníc nie je o tom, že deťom kazíme detstvo. Naopak, tým, že im občas povieme „nie“, im pomáhame naučiť sa dôležité lekcie o živote.