Poruchy imunity u detí
Jeden týždeň v škôlke, tri týždne doma... Tento kolobeh je pre mnohé detičky, najmä po nástupe do kolektívu, typický. Ich imunita dostáva zabrať, nehovoriac o tom, že aj sily a možnosti pracujúcich rodičov.
MUDr. Martin Lešťan z Alergo-imunologického centra v Prešove (www.alergoimun.sk) nám priblíži, kedy je možné u dieťaťa predpokladať poruchy imunity.
Aká je funkcia imunitného systému?
„Základnou funkciou imunitného systému (IS) je obrana organizmu najmä proti cudzorodým látkam, infekcii. Tento systém je prepojený s nervovým a endokrinným a plní funkciu informačnú a riadiacu.
Vystupuje akoby v úlohe polície, vojska, ale i technických a informačných služieb. Neustále odlišuje, čo je pre organizmus prospešné, a škodlivé účinne odstraňuje. Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť „učiť sa“ a adaptovať sa na nové podmienky.“
Zohráva pri budovaní imunitného sytému úlohu genetika?
Imunitný systém je tiež úzko prepojený s nervovým. „Veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. Nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu nielen z hľadiska vývoja imunity, ale aj z emočnej a psychickej stránky,“ upozorňuje Dr. Lešťan a pokračuje:
„Dlhodobý stres, pocit úzkosti pri opustení matky vplývajú neraz u dieťaťa aj na oslabenie jeho obranyschopnosti. Svoje zohráva aj výživa, životný štýl, očkovanie, pridružené ochorenia. Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť iba na základe jeho veku.“
Funkcie imunitného systému
„Medzi centrálne orgány IS patria týmus (detská žľaza) a kostná dreň. Periférne orgány sú slezina, lymfatické uzliny, mandle a lymfatické tkanivo v dýchacom a tráviacom ústrojenstve.
Celý proces je veľmi zaujímavý − bunky IS sa u dieťatka vyvíjajú už v tele matky. Základnými školami pre ne sú týmus a kostná dreň. V týmuse sa z niektorých buniek stane akýsi koordinátor, z iných zabijak.
V kostnej dreni sa zasa biele krvinky špecializujú na tvorbu protilátok, ktoré zabezpečujú obranu proti patogénom (tzv. humorálna imunitná reakcia). Naopak, bunková imunitná reakcia chráni bunky proti patogénom (vírusy, plesne...), ale vie bojovať aj proti nádorovo zmeneným bunkám.“
Prečítajte si: Vyššia imunita vďaka prírode
Detský vek z hľadiska imunitného systému
Imunita a novorodenci, dojčatá, batoľatá
Novorodenci sú preto ohrození určitými patogénmi, voči ktorým sa nedokážu dostatočne brániť. Príroda to ale vyriešila geniálne. Matka dáva dieťatku cenný dar – vlastné protilátky, ktoré ho budú chrániť počas prvého polroka života.
Ďalšou imunologickou bombou je materské mlieko, ktoré obsahuje kokteil imunologicky aktívnych buniek, ale aj humorálnych zložiek.“ U dojčiat a batoliat sa odlišuje obdobie prvých 5 – 6 mesiacov, keď ešte pôsobia protilátky od matky, a druhý polrok, v ktorom postupne dozrievajú jednotlivé zložky imunity.
„Tento proces je pozvoľný, niektoré súčasti dozrejú až v puberte. Dieťa určite nie je zmenšený dospelý, je to dynamicky sa vyvíjajúci organizmus a platí to aj pre jeho imunitu.
Dojča a batoľa „nevie odpovedať“ primerane na určité podnety (niektoré druhy baktérií ap.), a preto nepatrí do kolektívu, imunitný systém nie je ešte pripravený na nápor infektov,“ podotýka alergológ.
Prečítajte si: Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor
Imunitný systém u predškolákov
Ich imunita sa musí vycvičiť. Avšak veľkou chybou je, ak dieťa nemá po chorobe čas na zotavenie. Nedoliečené, predčasne znovu poslané medzi svojich rovesníkov je adeptom na vznik tzv. sekundárnej poruchy imunity.
Rovnako je chybou posielať do škôlky infekčne choré dieťa. Neprospieva mu to a je to nemorálne voči iným deťom.“
Prečítajte si: Žena doma: Lebo máme sopeľ
Imunitný systém u školákov
Ich bunková imunita a veľká časť humorálnej imunity pracuje už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). „Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už aj slušnú imunologickú pamäť.
IS týchto detí však ovplyvňujú aj alergie, infekcie. Významná je aj puberta, kedy sa u časti detí stretávame s dysbalanciou IS.“
Adolescenti a imunita
Ich IS by mal byť na vrchole svojej funkčnosti. Týmus (detská žľaza) zaniká. V dospelosti začína IS pozvoľna strácať na svojej výkonnosti.
Aké sú najčastejšie poruchy imunity?
Keď IS nepracuje, ako má, bude za tým porucha. Rozoznávame ich primárne (vrodené) a sekundárne (získané).
„Celkovo je asi 100 typov primárnych ochorení, pričom až 70 % sú tzv. humorálne deficity, ktoré sa klinicky prejavujú už vo veku okolo 6. mesiaca života.
Asi 30 % pripadá na bunkové a iné poruchy imunity. A hoci je táto skupina menšia, je závažnejšia.“ hovorí Dr. Lešťaň a pokračuje: „Sekundárnych porúch je prevažná väčšina, časť z nich sú len prechodné, ale existujú aj závažné – trvalé sekundárne poruchy.“
Prečítajte si: Detská imunita
Ako zistíme, že s imunitou nie je niečo v poriadku?
Pri alergologickom vyšetrení hrá dôležitú úlohu anamnéza. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a informácie, ktoré lekárovi poskytne, sú často kľúčové. Aké sú teda varovné príznaky, svedčiace pre možnú primárnu imunodeficienciu?
- dieťa s viac ako 8 zápalmi stredného ucha alebo s viac ako 5 zápalmi prinosových dutín/rok
- 2 zápaly pľúc/rok
- viac ako 2 infekčné bronchitídy/rok
- viac ako 2 hlboké tkanivové infekcie alebo kožné abscesy/rok
- dlhodobá liečba antibiotikami
- sepsa, meningitída
- atypické infekcie
- pretrvávajúce hnačky, malabsorbcie, zaostávanie rastu
- chronické infekcie
- výskyt primárnej IDS v rodine
„Iné“ príčiny poruchy imunity u detí
Avšak prax dokazuje, že za poruchami imunity u detí často stoja iné príčiny, kvôli ktorým dochádza k prechodnému či trvalému postihnutiu imunitných funkcií.
„Ide o tzv. sekundárnu imunodeficienciu, ktorá vzniká z rozmanitých príčin, napr. ako dôsledok vrodených a metabolických ochorení, infekcií, krvných a onkologických ochorení, úrazov, badateľný je aj vplyv užívania liekov a chemikálií, ale i stres,“ vymenúva Dr. Lešťan.
Diagnostika a liečba porúch imunity
V rámci vyšetrení zisťuje imunológ u pacienta stupeň poškodenia imunitného systému. Po nájdení príčiny navrhne vhodnú terapiu. „Neodporúčam rodičom púšťať sa do samoliečiteľstva a radšej sa vyhýbať zázračným preparátom „na všetko“.
Môže to oddialiť diagnostiku závažnej choroby, ktorá je možno v pozadí stavu. Pri správne určenej diagnóze je k dispozícii široká škála imunomodulačných liekov.
Niektoré obranyschopnosť stimulujú, posilňujú, iné brzdia nevhodné reakcie. Pri určitých typoch ochorení siaha imunológ po antivirotikách, pri iných po biologických preparátoch, bakteriálnych lyzátoch atď.
Využívajú sa aj prípravky z rastlinných a živočíšnych enzýmov, betaglukány, echinacea, morské riasy, probiotiká, prebiotiká, ženšen a iné. Liečba je však vždy šitá na mieru pacienta.“
Kedy je vhodné siahať po voľnopredajných preparátoch na podporu imunity?
Pri vážnych prejavoch poškodenej obranyschopnosti NIE, ale ako prevencia pri očakávaných záťažových situáciách ÁNO, ako napr.:
- počas zvýšeného výskytu vírusových ochorení,
- pred operáciou,
- v skúškovom období, alebo počas zvýšeného stresu,
- u športovcov pri nadmernej fyzickej záťaži,
- po prekonaní ťažších infekcií, najmä vírusových.
Prevencia má význam
Osvedčené sú čerstvé zeleninové šťavy, vhodná je aj kvalitná pitná voda, a to nielen počas horúcich dní. Z potravinových doplnkov je účinné užívanie zinku a selénu, C-vitamínu.“
A aby to nebolo len o tom, že pán doktor „vodu káže a víno pije“, prekvapili sme ho na záver otázkou, čo on robí pre svoju imunitu: „V čase viróz mám rád zázvor s medom a citrónom, ale siaham aj po osvedčenom lieku našich predkov − po cesnaku, no deťom skôr odporúčam kvalitné cesnakové bezzápachové tobolky.
Prečítajte si: Ak imunita štrajkuje...