Ak imunita štrajkuje...
Máte pocit, že prechádzate z choroby do choroby a nedarí sa vám z roztočeného kolotoča chorôb vystúpiť? Raz prichádza neutíchajúci kašeľ, vzápätí nato nastupuje prechladnutie podávajúce si kľučku s boľavým hrdlom?
Časté infekcie, ako sú zápaly stredného ucha, angíny, zápaly kože či dýchacích ciest, môžu upozorniť, že imunitný systém nepracuje na plné obrátky. Čo ho pomôže naštartovať?
Čo je úlohou imunitného systému?
Imunita je komplex mechanizmov vo vnútri organizmu, ktorý má zodpovednú úlohu – chrániť telo pred vonkajšími faktormi najmä infekčného charakteru, ale aj udržiavať kontrolu nad vnútornými procesmi, akými sú zánik a obnova tkanív. Primárnymi orgánmi imunitného systému sú kostná dreň a u detí týmus.
Imunitný systém matky počas tehotenstva
Fyziologická zmena, akou je tehotenstvo, sa vyznačuje potlačením práce imunitného systému matky. Je to z dôvodu ochrany plodu, ktorý nosí v sebe genetickú informáciu nielen od matky, ale aj otca. Tak by mohlo matkino telo plod dieťatka vyhodnotiť ako „cudziu“ látku a plod neprijať.
Preto býva tehotná žena náchylnejšia na infekcie a choroby, čo môže mať vplyv na jej vlastné zdravie, alebo zdravie plodu. Veľmi častým prejavom práce imunitného systému na slabšie „obrátky“ počas tehotenstva býva nádcha, alebo upchatý nos. Je to aj v dôsledku hormonálneho pôsobenia na nosné priechody.
POZOR na chrípku v tehotenstve!
Imunitný systém novorodenca
Imunita sa dedí a vyvíja už počas vnútromaternicového vývinu a od narodenia je pripravená plniť svoju úlohu. Dieťa hneď po pôrode prichádza do kontaktu s mnohými cudzorodými látkami.
Preto je veľmi dôležité podporiť imunitný systém a plne vyhovieť jeho požiadavkám – včasnému priloženiu a dojčeniu, zavádzaniu príkrmov v správnom veku dieťaťa, pohode rodičov a denným pobytom na čerstvom vzduchu.
Prečítajte si: Materské mlieko – zázračná tekutina. Spoznajte dôležité fakty!
Rozdiely v imunite medzi malými a väčšími deťmi
Pre detský vek je charakteristický nezrelý imunitný systém, ktorý sa postupne stretáva so širším mikrobiologickým prostredím, čo vedie k vyššej frekvencii infekcií. Podľa epidemiologickej štúdie 1 až 3-ročné zdravé deti prekonajú v priemere 5 až 6 infekcií, zatiaľ čo 10 až 12-ročné deti prekonajú 2 až 3 infekcie.
Ak je dieťa častejšie choré, či skutočne ide o prekročenie „normy“ a signál poruchy, posúdi spoľahlivo len imunoalergológ. Aj dieťa, ktoré nenavštevuje kolektívne zariadenie, môže mať dostatok nepravidelných kontaktov so svojimi rovesníkmi, či staršími deťmi, čo postačuje na opakované získanie infekcie.
Zase sme CHORÍ: Ach, tie škôkárske choroby!
Obranné mechanizmy imunity
- Nos – jeho sliznica je prvou vstupnou bránou. Nosové priechody sú pokryté riasinkovým epitelom preto, aby mohli filtrovať vdychovaný vzduch. Ak vdychovaný vzduch neprejde riasinkovým filtrom napr. pri dýchaní ústami, všetky nečistoty vrátane patologických mikroorganizmov bez ťažkostí vkĺznu priamo do dýchacích ciest – priedušnice a ľahko spôsobia infekciu.
- Krčné mandle – sú ďalšou bránou imunitného systému. Tvorené sú lymfatickým tkanivom, v ktorom sa vytvárajú bunky imunitného systému.
- Týmus – alebo aj detská žľaza, sa nachádza za hrudnou kosťou a obopína priedušnicu. V detskom veku je veľmi dôležitá, pretože je zdrojom imunitných buniek. V týmuse imunitné bunky (T lymfocyty) postupne dozrievajú a „vyrábajú“ sa z nich skupiny tzv. imunokompetentných buniek, ktoré zodpovedajú napr. za tvorbu protilátok, či bunkovú imunitu.
- Kostná dreň – je tkanivo, ktoré sa nachádza vo vnútri niektorých veľkých kostí.
V kostnej dreni sa vytvárajú lymfocyty (tzv. B-lymfocyty alebo B bunky), ale tvoria sa v nej aj iné krvné bunky, napríklad monocyty a leukocyty.
Tenké črevo – až približne 70-80 % imunitne aktívnych buniek sa nachádza v črevnej sliznici. Práve v tenkom čreve prichádza nielen k vstrebávaniu výživných látok a vitamínov z potravy, ale aj k rozvoju ochranných mechanizmov a schopnosti reakcie. Preto je prítomnosť probiotických mikroorganizmov dôležitá pre funkčnosť imunitného systému. Kolonizáciou probiotickými kmeňmi formujeme rovnováhu tolerancie a imunity voči cudzorodým vplyvom.
Čím môžete podporiť obranyschopnosť?
Imunitný systém môžete podporiť zdravou stravou, otužovaním, pohybom na čerstvom vzduchu, vyváženým pravidelným relaxom, celkovo zdravým životným štýlom a počas náročnejšieho obdobia aj doplnkovými látkami prírodného charakteru, napr. beta-glukánom.
Bráňte si imunitu pohodou
Imunitu znižuje stres. Byť v strese zjednodušene znamená byť vystavený silám či tlakom svojho okolia, pociťovaným ako úzkosť či tieseň, ktorá zapríčiňuje psychické vyčerpanie i zníženie imunity. Stres je v podstate zdravou reakciou, ktorej úlohou je nepriaznivú situáciu vyriešiť bojom, zmenou či útekom.
Ak túto reakciu nedokážeme využiť a stresové situácie naberajú na sile či intenzite, potom pracuje proti nám a spôsobuje nepohodu, oslabenie imunity a psychosomatické ochorenia (napr. mozgovú príhodu, žalúdočné vredy, črevné ťažkosti...).
Imunite pomáha aj dostatočne dlhý čas na spánok
Dostatočne dlhý čas na spánok poskytuje organizmu možnosť regenerácie a napravenia poškodení, ktoré vznikli počas náročného dňa. Kvalitný spánok je súčasťou zdravého životného štýlu, preto by sme si ho nemali kaziť neskorou večerou.
Posledné jedlo je vhodné zjesť 2 až 3 hodiny pred spaním, inak organizmus nedokáže jedlo dostatočne stráviť. Škodí to tráviacim orgánom, srdcu aj pečeni. Spánok pred polnocou podporuje detoxikáciu organizmu.
Kvalitná strava je kľúčom k fungujúcej imunite
Už pred 70 rokmi lekár Dr. Weston A. Price zistil, že vo viacerých jednoduchých kultúrach po celom svete sa nevyskytovali určité typy ochorení ako napr. tuberkulóza, rakovina, zubný kaz, kŕčové žily, artritída...
Jednotlivé skupiny spájali spoločné znaky – konzumácia neupravenej stravy a fyzická aktivita. Po presťahovaní a zaradení upravenej stravy či rafinovaných potravín nastali problémy s výskytom infekčných a degeneratívnych ochorení. Súčasné moderné výskumy len potvrdzujú pozorovania Dr. Pricea. Zdravá strava a životný štýl sú základnými kameňmi silného imunitného systému.
Buď fit alebo Prečo pohyb podporuje prácu imunitného systému
Cvičenie prospieva nášmu organizmu hneď niekoľkokrát. Pri pravidelnom cvičení telo spáli 15-krát viac energie, ako keď sa nehýbe. A v čase pokoja metabolizmus pracuje oveľa rýchlejšie až 12 hodín po cvičení.
Pohyb podporuje tok lymfy. Na rozdiel od krvného systému, lymfatický nemá pumpu, ktorá by jej s obehom pomáhala. Je závislá iba na sťahovaní svalových vlákien, čo sa deje len vďaka pohybu. Ďalším z bonusov pravidelného cvičenia je dobrá nálada. Tú spôsobia vyplavené endorfíny, tzv. hormóny šťastia, tak sa ich vplyvu netreba v žiadnom prípade brániť.
Obranyschopnosť je možné podporiť aj otužovaním
Otužilý človek sa oveľa ľahšie prispôsobí teplotným výkyvom okolia. Otužovanie je potrebné dlhodobo trénovať a najlepšie je začať už v detstve. Najúčinnejšie je otužovanie vodou.
Otužovať? Bŕŕŕ!
Nutrienty - výživné látky podporujúce činnosť všetkých systémov v organizme, teda aj imunitného
Echinacea, imunoglukán, vitamín C, A, E, ale aj D, koenzým Q 10, probiotiká, zinok, nenasýtené tuky, tzv. omega 3, sú všetko nutrienty a sú dôležitým faktorom pri zvyšovaní imunity. Nutrienty môžu byť súčasťou prevencie i terapie pri recidivujúcich či chronických infekciách.
Pred užívaním konzultujte zdravotný stav, či už váš alebo dieťaťa, s ošetrujúcim lekárom, ktorý vás v prípade potreby môže odoslať na podrobnejšie vyšetrenie stavu imunitného systému.
Echinacea – silica, inulín, vyššie mastné kyseliny, triesloviny, flavonoidy..., teda látky, ktoré obsahuje, zvyšujú obranné sily organizmu, tzv. nešpecifickú imunitu, preto echinacea patrí k stimulátorom imunitného systému.
Imunoglukány – stimulujú biele krvinky zodpovedné za bunkovú imunitu, ktorá je zameraná na ochranu pred vírusmi a cudzorodými látkami. Najúčinnejším aktivátorom imunity je beta-glukán, ktorý naštartuje obranyschopnosť organizmu, ochráni aj pred respiračnými ochoreniami, ako sú napr. nádcha, viróza či prechladnutie.
D vitamín – poznatky posledných rokov poukazujú na významnú úlohu tohto vitamínu pri podpore vrodenej imunity proti vírusom a mikróbom.
Koenzým Q 10 – štúdie preukázali schopnosť Q 10 kompenzovať imunitnú nedostatočnosť zapríčinenú ochoreniami, ale aj starnutím. Odporúčaná preventívna dávka je 10 mg dvakrát denne, pri infekciách na 20 až 200 mg.
Zinok – urýchľuje rast imunitných buniek a brzdí delenie rinovírusov spôsobujúcich nádchu. Pomáha udržať funkciu týmusu a zlepšiť funkčnosť bielych krviniek. Priveľa zinku však môže spôsobiť nerovnováhu metabolizmu medi.
Nenasýtené tuky – ich príjem je dôležitým faktorom zvyšujúcim funkčnosť imunity. Vytvárajú sa z nich protizápalové látky slúžiace na ochranu vlastných tkanív i prozápalové látky slúžiace na ničenie cudzorodých organizmov. Ideálny pomer pre funkciu imunity by mal byť 1: 3 (omega-3 : omega-6). Terapeuticky sa odporúča zvýšiť pomer omega-3 až na 1:1. Najbohatším zdrojom omega-3 sú čisté rybie tuky.