Mama budúceho školáka: Na školu sme si počkali
„V škôlke mal problém začleniť sa medzi ostatné deti, pretože bol vnímavejší, citlivejší, ale nešikovnejší.“
Je čas zápisov do základných škôl, viem o tom svoje, pretože mám prípravkára – predškoláka. Aj pre nás sa stala škola synonymom poriadku, pravidiel, systému a zmeny. Dnes, hoci moje dieťa vie bez problémov počítať, pozná písmenká, rozumie určitým zákonitostiam a postupne nadobúda všetky zručnosti potrebné k tomu, aby sa stalo právoplatným členom spoločnosti a mohlo nastúpiť do prvého ročníka, ...niečo sa z neho vytratilo. Znamená to koniec detstva alebo začiatok cesty?
Neprišlo to hneď, bolo to nebadané a postupné. Každý z nás učí svoje dieťa tomu, čo považuje za správne. Rodičia väčšinou chcú svoje detičky pred všetkým ochrániť, vyhladiť im cestu a vystlať ju ružovými lupeňmi. Na výchovu je nespočetne veľa názorov a takmer všetky majú spoločnú črtu – nezaručujú výsledok. Je to ako tajomstvo úspechu, na ktorý existuje toľko receptov a návodov – no napriek tomu je na svete množstvo úspešných, ale i neúspešných ľudí.
ODKLAD školskej dochádzky: Ako rozvíjať dieťa, ktorému je odporúčaný odklad
Školu sme na rok odložili
Keďže je môj syn prvorodený a teda úmera medzi mojou neskonalou „opičou“ láskou (mea culpa) a požiadavkami k jeho samostatnosti nebola priama, bolo moje dieťa akosi menej priebojné, viac láskyplné, dôverčivé a, samozrejme, absolútne nesamostatné. Nepoznal ohrozenie, hlad, túžbu po niečom, priania sme mu plnili ešte pred ich vyslovením, hračiek mal toľko, že ho prestali zaujímať a zážitky boli každodennou rutinou.
V škôlke mal problém začleniť sa medzi ostatné deti, pretože bol vnímavejší, citlivejší, ale nešikovnejší. Rozhodla som sa preto, že ešte počkáme. Zapísali sme sa do prípravného ročníka, aby sme ho pripravili na očakávania veľkého sveta, naučili ho zvládať každodenný zhon, vycibrili pozornosť a zodpovednosť a hlavne, aby sme mu umožnili dozrieť a nahliadnuť si na to, čo ho čaká.
Spočiatku to išlo ľahko, nastúpili sme s nadšením, robili si spolu úlohy, vysvetľovali nutnosť ísť skoro spinkať, mať pripravené veci. Potom prišiel zlom. Adamko začal byť nervózny z ranného vstávania, v škole bol napomínaný, že je pomalý, pani učiteľka mi vysvetlila, že je to v jeho záujme, aby zvládal ďalší a ďalší náklad povinností. Ja ako mama tigrica (každé dieťa by sa malo rodiť ako druhé, lebo prvé je pokusný králik) som sa hnevala, pretože som nechápala, prečo moje vysoko inteligentné dieťa nenapĺňa očakávania nalinajkované školstvom a bohvie kým ešte...
Ale ani dnes nie je potrebný nadpriemer, duchovná vyzretosť, ale prispôsobiť sa, splynúť, byť dobrý v športe, rýchlo sa obliecť a neustále sa zrýchľovať, zrýchľovať a kmitať spolu so svetom a vesmírom... aaaaa... Byť úspešný priemer! Za to, samozrejme, pani učiteľka nemôže. Tiež sa riadi osnovami, no svoju prácu robí geniálne a ja som jej neskonale vďačná, že to zvládla.
Čo by malo ovládať dieťa, ktoré má nastúpiť do školy?
Mal sa u mňa ako v bavlnke
Na začiatku zasnívané dieťa, ktoré pri raňajkách potrebovalo vždy fantazírovať a filozofovať o nesmrteľnosti chrobáka, nestíhalo dojesť svoju desiatu. Ráno vstávalo s nechuťou, pretože úlohy, ktoré sa od neho vyžadovali sa mu zdali náročné. Hoci je môj syn úplne úžasný malý človiečik s veľkou dušou, vtipnými a múdrymi názormi, charizmatickým zovňajškom a obrovskými očami..., pochopila som, že som ho dostatočne nepripravila na život v džungli zvanej svet – kde silnejší berie a slabší sa bezmocne díva. Moja posadnutosť vytvoriť mu dokonalé podmienky pre život mu tam vonku veľmi nepomohla... Bolo nutné určiť si nové priority. Pomôcť mu začleniť sa.
Najčastejšou príčinou odkladu školskej dochádzky sú poruchy reči
Včera sme boli na zápise do prvého ročníka - opäť
Nová pani učiteľka žasla nad šikovnosťou môjho potomka, bol rýchly, promptný, úlohy dokončil s časovým predstihom, bol smelý a sebavedomý. Áno..., podarilo sa mu to, dnes bol druhý najrýchlejší v matematickej súťaži, začal byť súťaživý a priebojný natoľko, že ho nespoznávam. Je tvrdší než predtým, lebo sa obrnil pred svetom, ktorý to požaduje. Teší sa z úspechov a nevie sa dočkať nástupu do novej školy.
Pretože nech je to už v živote akokoľvek a každý sme iný, tí, čo sa vedia prispôsobiť, to majú oveľa jednoduchšie. Napokon zdravá rovnováha je zase potrebná.
Prajem všetkým deťom úspešný zápis a dobré pani učiteľky, ktoré im pomôžu. A pre tých z vás, ktorí sa boja zmien a toho, či to ich dieťa zvládne – nebojte sa, je to ich cesta a každý z nás ňou prešiel. Verím, že ďalšia generácia má na jej zvládnutie všetky predpoklady...
Stále sa učiaca mama a čitateľka Soňa.