Koľko času trávia vaše deti prirodzeným pohybom - chôdzou?
Autom na miesto a autom späť. Prechádzka sa nekoná, lebo nevydrží, nehovoriac o túre. Ako naučiť deti viac chodiť a čo ak sa im nechce?
Niekedy ani nie je kedy zamyslieť sa nad tým, koľko času strávia naše deti prirodzeným pohybom – chôdzou. Zistíme to vtedy, keď od nich chceme, aby vystúpili z auta o 200 metrov skôr a nedajú to bez hundrania. Sú zvyknuté, že ich vysadíme pred vchodom. A víkendy? Ako ich trávime? Na prechádzkach, túrach, behaním po vonku? A čo v zime?
Mnohé deti z miest či satelitov nevedia, čo je to ísť do školy či škôlky pešo. Tak, ako to bolo kedysi – rodičia nás vzali za ruku, batoh sme mali na chrbte a šlo sa. Desať minút, či pol hodina. Bolo to jedno. Cez víkendy sa chodievalo do lesa – opekať, na huby alebo len tak na prechádzku.
Víkendy mnohých rodín dnes už takto nevyzerajú. Brávať deti na túry či výlety, kde treba kráčať, sú čoraz väčšou raritou. Životný štýl v mnohých rodinách, ktoré sú po únavnom týždni rady aj za čas strávený pred televízorom či návštevou rodiny, spôsobil, že naše deti zabudli chodiť. A nielen po lese...
Máte doma batoľa? 3 HODINY pohybu denne sú minimum
Rodič ako VZOR
Možno by ste s drobcom naozaj chceli vybehnúť na hory. Koľko času môžu malé deti a v akom veku stráviť chodením, čo to znamená vziať dieťa na túru, čo ak bude plakať, chcieť sa nosiť a bude okolo toho viac plaču než zábavy a aktívneho oddychu?
Kondičná trénerka Lucia Moncman, ktorá je dvojnásobnou mamou, tvrdí, že začať treba čo najskôr. „Mamou som sa stala ako 24-ročná. Keď bol syn Šimonko ešte bábätko, pravidelne som chodila na poldňové prechádzky a turistiku v rámci Bratislavy. Buď s kočíkom, ktorý som mala prispôsobený do terénu, alebo som si ho dala do ergonosiča. Mala som čo robiť, keďže pekne priberal.
Okrem toho som mala aj svoje silovokondičné tréningy, kde som ho brávala so sebou. Od úplného začiatku tak vnímal náš spoločný pohyb ako samozrejmosť, a myslím, že sa aj dobre bavil, keď som pred ním skákala pajáca alebo s ním drepovala.“ Ak sa teda pýtate, kedy s pohybom začať, odpoveď je, že už v tehotenstve. Bábätko vníma aktivitu mamičky. Ak je pohyb pravidelnou súčasťou a životným štýlom, dieťa to ľahko odpozerá a berie to ako bežnú súčasť života.
Kedy začať s prechádzkami?
Už dlhšie premýšľate nad tým, že sa chcete vrátiť k aktívnemu životnému štýlu alebo s ním jednoducho začať? Máme niekoľko tipov, ako na to. Prvým predpokladom je, že dieťa vezmete jednoducho každý deň na prechádzku v kočíku. Neskôr, keď už dokáže chodiť, ho necháte voľne chodiť popri vás. Ak je to čo len trochu možné, nechajte ho ísť po vlastných a nedávajte ho z „pohodlnosti“ do kočíka.
Dôležité je myslieť aj na oddych, vodu či ovocie na „dobitie“ bateriek. Pomáhajte si riekankami, pesničkami, hrou – naháňajte sa, užívajte si každú spoločnú chvíľku. Ak je drobec pripravený, pridajte do výbavy odrážadlo, neskôr bicykel. Každý pohyb sa počíta. No a napokon, choďte raz za čas na obyčajnú prechádzku do lesa.
Vonku za každého počasia? ROZKAZ!
SKUTOČNÁ turistika s deťmi chce trpezlivosť
Niekoľkohodinová turistika s dieťaťom – to chce jednoducho malý a pravidelný nácvik. Avšak reč nie je o tom, že váš drobec by mal zvládnuť kráčať niekoľko hodín. To vôbec nie a ani skúsená pediatrička to neodporúča. „Dieťa do troch rokov treba na dlhšie vzdialenosti prevážať v kočíku alebo v nosiči a nechať ho voľne behať na bezpečnom mieste, koľko len chce. Myslite na to, že samotné dieťa málokedy povie, že nevládze.
Ak je výlet zaujímavý, tak ide a ide. Má mať pravidelný režim, dostatok pohybu, ale len toľko, koľko samo vládze. Sledujeme jeho reakcie, pýtame sa, ako sa cíti, robíme primerané prestávky a aj po treťom roku je dobré ho časť cesty niesť, pretože môže byť unavené. Pohybu potrebuje dieťa dostatok, no vo veku do troch rokov si ho má riadiť samo. Dieťa nie je prirodzene lenivé, rado sa hýbe, len ho netreba preťažovať. Neplatí, že ak sa veľmi unaví, bude dobre spať. Opak je pravdou – neprimerane unavené dieťa nevie často zaspať,“ hovorí pediatrička MUDr. Marta Špániková.
Ak je však na výlet pripravené a rozhodnete sa predsa len ísť na turistiku pred jeho tretím rokom, treba byť o krok vpred. Počítajte s tým, že takáto turistika bude plne prispôsobená jeho potrebe oddychu. „Je na nás, dospelých, ako sa s touto výzvou – mať jedno dieťa v turistickom nosiči a druhé držať za ruku – popasujeme.
Spoločne strávený čas v prírode, na čerstvom vzduchu niekde v horách nemožno vyvážiť ani zlatom a nemusíme ísť rovno na Gerlach. Aj keď našu prvú naozajstnú turistiku sme absolvovali, keď mal syn 2,5 roka v Nízkych Tatrách. Vybrali sme sa na chatu M. R. Štefánika (1740 m. n. m.). S dieťaťom je to túra na celý deň, terén kamenistý, príroda krásna a po ceste sme si ešte urobili zastávku v Jaskyni mŕtvych netopierov, čo sa mu veľmi páčilo. Samotná turistika s deťmi je iná, ale nie je nemožná,“ hovorí športová nadšenkyňa Lucka Moncman.
„Na akčnejšie výlety treba deti pripravovať. Napríklad len tým, že si samy nosia do aj zo škôlky svoj ruksak. My ho voláme ulita a každý vždy nesie tú svoju. Potom sa vám nemôže stať, že si ho nechcú zobrať aj na túru.
Nosia si v nich svoje poklady, či plyšových kamarátov, občerstvenie, pitie či vetrovku do dažďa, keďže hory sú nevyspytateľné. Nemôžete očakávať, že ak zvyknete voľný čas tráviť väčšinou na gauči pred telkou, bude váš 5- – 6-ročný potomok nadšený, že má zrazu prejsť niekoľko kilometrov sám, v turistických topánkach a s batohom na chrbte,“ hovorí Lucia Moncman. Pre deti sú teda inšpiráciou najmä ich rodičia.
Dieťa nie je prirodzene lenivé, rado sa hýbe, len ho netreba preťažovať. Neplatí, že ak sa veľmi unaví, bude dobre spať.
Mami, chcem ísť HOPÁ!
Určite sa nevyhnete situácii, že vaše aj staršie dieťa prestane chodenie baviť a budete musieť „vytiahnuť“ tajné zbrane. „Nám pomáhajú príbehy, rozprávky o čarovnom lese, neobjavené zákutia, či zvieratká alebo rôzne hry. Rodič by sa mal aktívne podieľať, zaujať a dieťa zabaviť.
Nebyť nervózny, ale snažiť sa ho motivovať a podporiť. Ukázať mu niečo, čo si samo nevšimne, zastaviť sa a vysvetliť mu, aký je to strom, aké má plody, aké vtáčiky ich jedia... Jednoducho, nájsť aj v sebe to hravé dieťa a spoločne zažiť dobrodružstvá,“ radí Lucia Moncman.
„Deťom pripravím nejakú hru, hľadanie pokladu, plnenie rôznych pohybových úloh a potom pekne kráčajú, ani nevedia ako. Keď trucujú, opäť ideme do rozprávky, hľadáme medvediu noru, najväčšie mravenisko, šišku, a to zväčša vždy zaberie. Ak nemáte talent na rozprávku alebo príbeh, ktorý vytiahnete na počkanie z rukáva, nezúfajte. Niekedy stačí obyčajné: „poď, spoločne to zvládneme, na konci je chata a jedlo“. Majte z turistiky radosť, a vaše deti ju budú mať tiež, je to totiž vysoko návykové,“ dodáva s úsmevom.
Katka Koščová: Púšťate deti samy vonku?
ČO ROBIŤ, KEĎ:
- dieťa trucuje: Trucujte spolu s ním, ukážte mu, že aj dospelí nemusia vždy vládať.
- nechce ísť na výlet a počas cesty mrnčí: 10-krát nádych a výdych,
- pýta sa na ruky: Je zvyknuté na turistiku alebo nie? Ak nie je, nečakajte na zázrak a zoberte ho na ruky, po vopred dohodnutej vzdialenosti ho ale zložte, aby pokračovalo samo. Ak na turistiku zvyknuté je a chodievate na ňu často, môže byť unavené, nemať svoj deň, alebo si potrebuje naozaj oddýchnuť. Prispôsobte sa dieťaťu, ale nepodriaďujte sa mu vo všetkom.
- nechce ísť ďalej: Opäť motivujte a zachovajte chladnú hlavu, nedajte najavo, že vás to s ním nebaví, ale ukážte mu, ako správne prekonávať aj takéto prekážky.