Keď deti volajú o pomoc: Samovražda u detí

samovražda u detí, depresia, škola, šikana, rodičia, smrť dieťaťa
28.2.2018 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Keď zomrie človek, je to vždy veľmi smutné. Keď zomrie dieťa, je to proti prírode, pretože rodičia by nemali prežiť svoje deti. Ale i to sa v živote stáva. Keď ale dieťa zomrie dobrovoľne, je to tragédia, pri ktorej vzniká množstvo otázok a už len veľmi ťažko sa na ne hľadajú odpovede.

Mnoho vecí zostane nevypovedaných a otázka „prečo“ zožiera milujúcich rodičov do konca života. Čo vedie deti k dobrovoľnému ukončeniu života a prečo je tendencia stúpajúca? Čo robíme zle, a dá sa to vôbec nejako ovplyvniť?

Podľa informácií získaných z Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2013 na Slovensku pokúsilo spáchať samovraždu až 78 detí vo veku do devätnásť rokov. Štrnásť detí takýmto spôsobom o svoj mladý život skutočne prišlo.

Informácie nám upresnila primárka detskej psychiatrie PN Kremnica, MUDr. Jana Bullová foto: „Výskyt suicídia (samovraždy, pozn. red.) pred pubertou je veľmi vzácny, ale počas dospievania sa jeho výskyt s každým rokom zvyšuje. V neskoršej adolescencii je suicídium najčastejšou príčinou smrti. Štatistiky uvádzajú, že suicídium dokoná viac dospievajúcich chlapcov oproti dievčatám vo veku 15 až 19 rokov v pomere 4:1, pričom suicidálne pokusy, tzv. parasuicídia, sú častejšie u dievčat. Pojem „parasuicídium“ používame pre označenie sebapoškodzujúceho správania, ktoré jedinca neohrozuje na živote. Jeho cieľom nie je zabiť sa, ale upozorniť okolie, že niečo nie je v poriadku, že si jedinec nedokáže s niečím poradiť, nedokáže inak vyriešiť problém, ktorý ho trápi, ide „o volanie o pomoc“.“

Rodina je základ

Na prvom mieste je vo výchove detí vždy rodina. Štatistiky však, bohužiaľ, hovoria o tom, že počet sobášov klesá a naopak, počet rozvodov stúpa. Dieťa rozvodom prichádza o zázemie, zostáva žiť iba s jedným rodičom, prípadne sa musí prispôsobiť striedavej starostlivosti. Výnimkou nie je ani zmena bydliska a nutnosť privykať si na nové prostredie, nových priateľov, školu či „nového“ rodiča.

Toto všetko sú pre dieťa nesmierne zložité životné situácie, keď stráca svoje istoty a nevie, čo pre neho znamená zajtrajšok. V takýchto fázach života je nutné  s deťmi veľa komunikovať, stáť pri nich, venovať im všetok čas a zaujímať sa o to, čo ich trápi.

„Všeobecne môžeme konštatovať, že k rizikovým faktorom samovražedného správania sa detí patria nefungujúce rodinné vzťahy, komplikovaný rozvod rodičov, násilie, alkoholizmus v rodine, týranie a zneužívanie, kriminalita rodičov. V nemalej miere pôsobí i školský neúspech, šikanovanie zo strany spolužiakov, nezapadnutie do kolektívu, telesný výzor dieťaťa, nepriaznivá finančná situácia rodiny, nezamestnanosť a pod. Dieťa na takúto záťaž môže reagovať rôznymi spôsobmi, od psychosomatických ťažkostí (bolesti brucha, hlavy, tráviace problémy), cez poruchy správania (záškoláctvo, šikanovanie, zneužívanie drog), až k depresívnej poruche s prípadným samovražedným konaním. Na tieto rizikové faktory môže „nasadnúť“ nejaký spúšťač – konflikt s rodičmi, rozchod s priateľkou/priateľom, úmrtie blízkej osoby alebo zvieracieho miláčika, pocity školskej nedostatočnosti a pod., čo môže viesť k suicidálnemu správaniu,“ upresnila Mgr. Bibiána Helexová z Centra pre rodinu Kvapka – ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie pre deti a dospelých.

Vplyv dnešnej doby, prostredia, televízie, diania vôkol nás je naozaj silný. Ovplyvňuje nás všetko, čo sa deje a súčasným trendom je ponúkať ľuďom, a teda aj deťom, prostredníctvom médií čo najväčšie katastrofy, senzácie, negatívne zábery a tragédie.

Viete, čo vaše deti pozerajú, ako sa bavia, o čom debatujú s kamarátmi, s kým si chatujú na internete?

Preverte si z času na čas, aké obsahy sledujú a čo zdieľajú. Práve internet a sociálne siete sú tým novodobým strašiakom, kde sa formujú rôzne skupiny a ich názory sa medzi mladými ľuďmi šíria veľmi rýchlo. Mali by sme mať nad našimi deťmi ochrannú ruku a musíme kontrolovať to, s akými informáciami prichádzajú do styku, kto a čo ich ovplyvňuje.

Prihlásiť deti na šport, na záujmové krúžky, zaplniť im zmysluplne čas, ukázať im správne hodnoty, to je to, čo by sme mali pre ne robiť. Ak ich výchovu prenecháme „ulici“, môže sa nám to všetko vymknúť z rúk.

„Nie je možné vychovávať deti akoby v nejakej uzavretej vzduchovej bubline, takže vplyv širšieho sociálneho prostredia je zákonitý. Na emocionálne prežívanie a správanie dieťaťa pôsobí jednak škola, ale aj partia rovesníkov, mediálny svet, javy ako drogy, sekty, prejavy extrémizmu a násilia a pod. Ako čeliť „nástrahám života“ je veľkou výzvou pre rodičov i deti samotné. Dobrou cestou je neustále a každodenne pracovať na budovaní a posilňovaní vzájomného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Ako? V podstate „veľmi jednoducho“ – cez poskytovanie bazálneho bezpečia, lásky, starostlivosti, napĺňanie potrieb maličkého bábätka, súčasne prostredníctvom zadávania hraníc a mantinelov v správaní dieťaťa, až po vytváranie priestoru pre dôvernú komunikáciu, zdieľanie pocitov, vyjadrovanie ťažkostí a rôznych napätí. Myslím, že ak deti zažívajú s rodičmi vzťah, v ktorom sa cítia byť prijaté, pochopené, vypočuté, videné, vnímajú, že rodičom na nich záleží, je to spôsob, ako zvládnuť aj náročné životné situácie. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú dobré vzťahy v rovesníckej skupine, ako aj  bohaté voľnočasové záujmy,“ uvádza Mgr. Helexová.

adolescent, puberta, stres, depresia, samovražda

Ktoré deti sú ohrozené?

MUDr. Jana Bullová sa na svojom oddelení stretáva s rôznymi prípadmi.

„U detí a adolescentov treba vždy myslieť na možnosť úvodného štádia závažného psychotického ochorenia, ktorého klinický priebeh je často komplikovaný zneužívaním drog a, samozrejme, sú to poruchy nálady. Významnú pozornosť treba venovať deťom, ktoré o samovražde rozprávajú alebo sa ňou vyhrážajú. Zvýšené riziko možného samovražedného pokusu je aj u detí a adolescentov, ktorí sa stali obeťami fyzického násilia, či dokonca obeťami sexuálneho zneužitia. Ďalej u jedincov, ktorí majú oslabené ovládanie impulzov, boli vystavené závažnému stresu, prípadne pochádzajú so slabých sociálnych pomerov, nefungujúcich rodín, ktoré neberú problémy dieťaťa dostatočne vážne, rodiny ktoré nie sú schopné poskytnúť pre svoje dieťa oporu, bezpečie a dohľad. Suicidálne riziko môže zvyšovať aj telesné ochorenie, ktoré sa týka centrálneho nervového systému, spôsobené úrazom, infekciou či záchvatom.“

Signály, ktoré by mohli byť výstrahou

I keď sa snažíme byť maximálne pozornými a vnímavými rodičmi, niekedy sa pod vplyvom stresu, práce i ďalších faktorov môže stať, že prehliadneme nezvyčajné správanie nášho dieťaťa. Existuje množstvo problémov, s ktorými sa nevie samo vyrovnať a my by sme mali spozornieť, ak sa začne výraznejšie meniť jeho správanie. Často sa dá pokusu o samovraždu predísť.

Nešťastné lásky, rozchod rodičov, úmrtie v rodine, neprospievanie v škole, šikanovanie, týranie, zanedbávanie starostlivosti zo strany rodičov, pocit osamelosti či menejcennosti, to všetko sú problémy, s ktorými sa mnohé deti ťažko vyrovnávajú.

Ak si na svojom dieťati všimnete nejaký varovný signál, situáciu nikdy nepodceňujte. Otvorený rozhovor by mal byť tým prvým podnetom, ktorým dáte dieťaťu najavo, že máte záujem o to, čo prežíva, že vám na ňom záleží.

Ako zistíte, že niečo nie je v poriadku?

  • Dieťa začne vyhľadávať samotu, odmieta stretnutia s rodinou, priateľmi
  • Zhorší sa mu prospech v škole, absentuje na vyučovaní
  • Klame, nesústredí sa, je netrpezlivé
  • Nemá záujem o žiadne aktivity, o koníčky
  • Zhoršuje sa jeho zdravotný stav, bolí ho brucho, hlava, má poruchy spánku
  • Nestará sa o svoj zovňajšok
  • Môže zmeniť partiu a okruh priateľov
  • Môže začať s pitím alkoholu a cigaretami
  • Je smutné, nekomunikuje
  • Často vyslovuje negatívne myšlienky

Toto všetko sú indície, ktoré by mohli rodiča upozorniť na to, že jeho dieťa má problém. Ak vyhodnotíte, že situácia je nad vaše sily, navštívte s dieťaťom odbornú pomoc. „U detí ohrozených suicidálnym správaním môžeme dlhšiu dobu pozorovať rôzne známky psychického napätia, poruchy spánku, telesné ťažkosti, akoby „volali o pomoc“ alebo hľadajú pomoc. Samovražda väčšinou neprichádza bez varovania. Určite treba zbystriť pozornosť, keď dieťa otvorene hovorí o samovražde, má časté a intenzívne samovražedné myšlienky a fantázie. Ich obsahom býva plánovanie suicidálneho konania, predstava o tom, ako by reagovali pozostalí, fantázie o vlastnom pohrebe, ako by reagoval človek, ktorý dieťaťu ublížil, nesprával sa k nemu dobre, nebol spravodlivý. Takéto dieťa je vo väčšom ohrození než to, ktoré o samovražde nerozpráva. Keď sa stretnem s dieťaťom, hovoríme spolu o tom, že to, čo si povieme je dôverné, avšak ak bude nejaká informácia závažná a bude nutné povedať ju aj rodičom, otvorene mu poviem, že budeme hľadať spôsob, ako to oznámiť rodičom. Je vhodné napríklad so starším dieťaťom – tínedžerom spísať dohodu o tom, že počas spolupráce sa písomne zaviaže, že neurobí nič pre ohrozenie svojho života. V rozhovoroch s dieťaťom sa spolu snažíme hľadať a pomenovávať možnosti ako situáciu zvládať, o čo/o koho sa dá oprieť, čo môže zmierniť pocity beznádeje a podporiť sebaúctu a sebavedomie. Samozrejme, podľa závažnosti situácie je dôležité aj psychiatrické vyšetrenie alebo pri vysokom riziku hospitalizácia dieťaťa,“ uzatvára Mgr. Bibiána Helexová.

Vyvarujte sa nasledujúcich chýb

I keď ani vy, ako rodič, nemôžete byť so svojím dieťaťom neprestajne, predsa len ste pre neho najbližší človek a poznáte ho najdôvernejšie. Váš vzájomný vzťah by mal byť otvorený, úprimný a založený na dôvere.

  • Nikdy pred dieťaťom jeho problém nezľahčujte, naopak, snažte sa oň čo najviac zaujímať a navrhnúť riešenie.
  • Podporte ho konkrétnymi aktivitami, konkrétnym riešením.
  • Nenechávajte dieťa v takomto rozpoložení samo.
  • Nerozprávajte o problémoch svojho dieťaťa pred inými ľuďmi, najmä nie v jeho prítomnosti.
  • Najlepšie, čo môžete urobiť v kritickej situácii je odviezť dieťa k odborníkovi.

Pomoc vo forme Linky detskej istoty

116 111 – toto je to číslo, na ktoré sa môže každé dieťa, žiadajúce o pomoc alebo o radu, nakontaktovať. Telefonovať môžu i deti a mládež, ktorí sa z nejakého dôvodu nemajú s kým porozprávať, prípadne sa chcú zdôveriť niekomu, koho vôbec nepoznajú. Linka funguje nonstop, a to už od roku 1996.

Denne využíva služby linky 116 111 približne 300 detí a mladých ľudí. Medzi najčastejšie dôvody, prečo sa deti a dospievajúci na linku obracajú, patria: „Potreba komunikácie, partnerské problémy i problémy s láskou a vzťahy v rodine, s rodičmi,“ uviedla psychologička Jana Šimončičová, koordinátorka dištančného poradenstva pre Linku detskej istoty UNICEF.  Na našej Linke pracujú operátori, ktorí prešli výcvikom dištančného poradcu (poradenstvo na diaľku) a zároveň pracujú alebo študujú ako psychológovia/psychologičky, sociálni pracovníci/sociálne pracovníčky, pedagógovia/pedagogičky a špeciálni pedagógovia/špeciálne pedagogičky.“

Smrť nie je TABU ani pre dieťa
Prečítajte si tiež:

Smrť nie je TABU ani pre dieťa