Deti s ADHD bývajú často nepochopené okolím. Ako s nimi pracovať?
Nerobia to naschvál. Nechcú nasilu upútať našu pozornosť ani vyvolávať hnev. Sú roztržité, hyperaktívne, nevedia sa vpratať do kože – tak ich opisuje okolie.
Deti s poruchami pozornosti, medzi ktoré patrí známe a rozšírené ADHD a ADD, sú často nepochopené a ich problémom nerozumejú nielen samotné deti, ale aj ich rodičia a okolie – rodinné, školské, ihriskové... Ako sa k týmto deťom správať a ako s nimi pracovať, aby sme im čo najlepšie pomohli zvládať každodenné situácie?
Život v neustálom pohybe: Alex a jeho príbeh s ADHD
ADHD
Dieťa s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD - Attention Deficit Hyperactivity Disorder) má zníženú schopnosť sústrediť sa, kontrolovať impulzy a regulovať správanie. Ide o neurovývojovú poruchu, ktorá môže ovplyvňovať jeho každodenný život, vzdelávanie a sociálne vzťahy. Naopak, dieťa s poruchou pozornosti bez hyperaktivity (ADD - Attention Deficit Disorder) pôsobí akoby „zasnívane“ – často ho označujeme za dieťa, ktoré „má svoj svet“. Aj keď sa nám pozerá do očí, keď naňho hovoríme, jeho pozornosť je mimo, a my po chvíli zistíme, že obsah sa minul jeho vnímaniu. Je potrebné zdôrazniť, že dieťa toto všetko v ani jednom prípade nerobí naschvál.
Nepozorné a hyperaktívne deti
Deti s ADHD sa prejavujú rôznymi spôsobmi, ale medzi najčastejšie príznaky patrí najmä nepozornosť. Deti majú problém s udržaním pozornosti, ľahko sa rozptyľujú a často nedokončia úlohy. Môžu zabúdať na veci, strácať školské potreby alebo robiť chyby z nepozornosti.
Ďalším znakom tejto poruchy je hyperaktivita. Tá sa prejavuje neustálym pohybom, nepokojom, problémom „usedieť na jednom mieste“ a potrebou byť stále aktívny. Deti môžu pôsobiť, že sú stále „naštartované“ a majú problémy s tichým hraním. Tieto deti sa tiež vyznačujú vysokou mierou impulzivity, ktorá sa prejavuje tým, že často konajú bez rozmyslu, prerušujú ostatných, majú ťažkosti s čakaním na svoj rad a robia rozhodnutia bez ohľadu na následky.
Psychológ Matej Štepita: Deti s ADHD potrebujú harmonické vzťahy
Správna diagnostika ADHD
Mnoho odborníkov označuje ADHD za tzv. „modernú diagnózu“, ktorá sa často dáva „živému“ dieťaťu automaticky. Existujú totiž prípady, kedy je bežné zdravé dieťa, ktoré je prirodzene aktívne, diagnostikované touto poruchou, pričom za problémom môže byť iná príčina či zdravotný problém. ADHD môže byť naopak pridruženým javom pri ďalších poruchách alebo diagnózach dieťaťa.
Medzi najčastejšie problémy, ktoré bývajú za ADHD zamieňané, patria najmä poruchy učenia, kedy sa automaticky predpokladá, že dieťa je veľmi aktívne a nedostatočne vychované, a preto za tým stojí ADHD, čo nemusí byť pravda. Príznaky podobné ADHD, ako sú chvenie rúk, búšenie srdca, neschopnosť „dostať sa do jedla“, ťažkosti so sústredením sa a neštandardné správanie, môžu byť spôsobené napr. znížením glukózy v krvi, tzv. hypoglykémiou.
Za poruchou pozornosti a hyperaktivitou sa môžu skrývať rôzne problémy so srdcom, neurologické problémy alebo aj anémia, čo je nedostatok červených krviniek v krvi, ktoré majú priamy vplyv na okysličovanie mozgu. Poruchy spánku a metabolické poruchy súvisiace s imunitou môžu tiež ovplyvniť správanie dieťaťa, pričom pri správnej diagnostike a určení problému sa mnohé nežiaduce prejavy v správaní môžu eliminovať.
Deti s ADHD: Kľúčom je porozumenie a štruktúra
Dôležité je, že aj deti s ADHD môžu naplno rozvinúť svoj potenciál a byť plnohodnotnými, samostatnými a v živote uplatnenými členmi spoločnosti. Tieto deti dokážu byť veľmi tvorivé, energetické a empatické. S vhodnou podporou a správnym prístupom môžu rozvíjať svoje schopnosti a dosiahnuť úspech vo všetkých oblastiach života. Kľúčové sú však porozumenie a podpora, aby sme deťom pomáhali zvládať ich symptómy. To zahŕňa vytváranie štruktúrovaného prostredia, používanie jasných a jednoznačných inštrukcií, poskytovanie pravidelnej spätnej väzby a povzbudzovanie pozitívneho správania.
Štruktúrované prostredie a jasné pokyny
Najmä v škole môžu problémy pri plnení úloh, dokončovaní projektov a dodržiavaní pokynov viesť k frustrácii u dieťaťa, ako aj u učiteľov a spolužiakov. To sa prenáša aj do domáceho prostredia, kde môže ADHD spôsobovať napätie v rodinných vzťahoch, keďže dieťa môže byť viac vzdorovité, neorganizované alebo nepozorné. Naopak, správnymi metódami práce s dieťaťom a stratégiami dokážeme mnohé problémy zvrátiť. Najmä vytváraním štruktúrovaného prostredia, aby sa deti cítili bezpečne a vedeli, čo sa od nich očakáva. Jasne stanovené pravidlá a rutiny môžu pomôcť znížiť úzkosť a zmätok. Vytváranie denného rozvrhu, ktorý zahŕňa pravidelné prestávky, môže pomôcť dieťaťu zvládnuť jeho deň efektívnejšie. Deti s ADHD tiež potrebujú jasné hranice a dôsledky za svoje správanie.
Pri práci s dieťaťom s ADHD je dôležité dávať pokyny, ktoré sú jednoduché, jasné a stručné. Niekedy môže byť užitočné rozdeliť úlohy na menšie, zvládnuteľné kroky a zabezpečiť, aby dieťa rozumelo každému kroku predtým, než prejde k ďalšiemu. Napríklad namiesto „Uprac si izbu“ skúsme použiť „Daj si hračky do krabice.“ Nemajme tiež zábrany povzbudzovať a dávať pozitívnu spätnú väzbu. Chválenie za úspechy, aj keď sú malé, môže výrazne zvýšiť motiváciu dieťaťa a podporiť jeho sebadôveru. Pozitívne posilnenie môže byť v podobe slovného uznania, nálepiek alebo iných malých odmien. Ak hodnotíme niečo negatívne, nech je to konkrétna činnosť, nie dieťa ako také.
Deti s ADHD: Očný kontakt, dotyk a vizualizácia
- Efektívna komunikácia s deťmi s ADHD je kľúčová pre budovanie pozitívnych vzťahov a podporu ich rozvoja.
- Mimoriadne dôležité je s takýmto dieťaťom udržiavať aj očný kontakt. To pomáha získať jeho pozornosť a zabezpečiť, že nás vníma a počúva obsah toho, čo rozprávame.
- Ak je to potrebné, môžeme sa jemne dotknúť ramena dieťaťa, aby sme upútali jeho pozornosť na rozhovor.
- Vítané pri práci s deťmi s ADHD sú aj vizuálne podnety, ako obrázky, grafy alebo piktogramy, aby sme podporili naše slová.
- Vizualizácia denného rozvrhu, pravidiel alebo krokov úlohy môže pomôcť dieťaťu lepšie pochopiť a zapamätať si informácie.
Pri pozitívnej spätnej väzbe na zvládanie aj čiastkových úloh smerujme naše pochvaly na činnosť, nie na dieťa samotné. Pozitívne posilnenie pomáha motivovať dieťa a zlepšuje jeho sebadôveru. Snažme sa zdôrazňovať to, čo dieťa urobilo dobre, a poskytnime konkrétne pochvaly: „Skvelá práca, že si dokončil túto úlohu!“ Je dôležité, aby sme my, dospelí, zostali pokojní a trpezliví, aj keď sa dieťa správa nepredvídateľne. Namiesto zvýšeného hlasu alebo trestov sa pokúsme (aj keď je to mimoriadne náročné) pokojne vysvetliť, prečo je určité správanie nevhodné, a navrhnime alternatívne riešenie, čím aj odvrátime pozornosť od rušivej situácie.