Čoho sa deti najčastejšie boja a ako im pomôcť strach prekonať?
Malé dieťa sa niekedy rado pýši svojím hrdinstvom, no za iných okolností rýchlo zaborí hlavu mame do náručia alebo skryje tvár do vankúša. Strach je prirodzenou súčasťou vývoja detí, a to na všetkých úrovniach ich vývoja. Ale čoho sa deti najčastejšie boja a ako im pomôcť strach prekonať?
Strach z hlasitých zvukov, strašidelných príšer pod posteľou, neznámych ľudí, ale aj zmien a neistôt v detstve. Počas svojho vývoja si dieťa vytvára vlastný obraz o svete, snaží sa ho pochopiť a zvládnuť. Podľa lekára Ariho Browna, spoluautora knihy Baby 411, je strach signálom toho, že deti začínajú vnímať svet vo svojom okolí.
Prvé strachy bábätka
„Moja trojmesačná dcéra sa vždy veľmi zľakne a rozplače, keď zapnem vysávač alebo mixér. Neznáša hlasné zvuky“, hovorí mama malej Aničky.
Jeden z prvých strachov, ktoré sa u detí objavujú, je strach z hlasných zvukov a pocit pádu. Tento strach je dôsledkom rýchleho vývoja mozgu a nervového systému, ktorý však v prvých dvoch rokoch života ešte nie je dostatočne zrelý na to, aby správne interpretoval všetky zmyslové vstupy, ktoré deti dostávajú. Nové obavy sa zvyčajne objavujú okolo 8 až 10 mesiacov, kedy sa v detských mozgoch začína vytvárať koncept „trvalosti objektu“. To spôsobuje napríklad úzkosť z odlúčenia, keď sa deti boja, že rodičia, ktorí odišli z izby, sa už nikdy nevrátia.
Strach z odlúčenia
„V sobotu sme zvykli nechávať naše bábätko na hodinku-dve mojim rodičom a odskočiť si s mužom na obed či popoludňajšiu kávu, keďže náš drobec je veľmi náročný na pozornosť. Čiže babku a dedka poznal úplne odmalička a zrazu, keď mal 9 mesiacov a my sme odchádzali, spustil taký krik, ako keby ich nikdy nevidel, a všetkých nás zneistil...“ spomína Lenka, mama dnes už 3-ročného Samka.
Vo veku okolo 8 - 10 mesiacov sa často objavuje strach z cudzích ľudí, keď deti začínajú rozlišovať medzi známymi a neznámymi. A áno, môžu to byť aj starí rodičia, ktorých celý týždeň nevideli... Podobne separačná úzkosť je normálna fáza vývoja detí okolo jedného roka. Vtedy si uvedomujú, že sú náhle oddelené od rodičov. Aj keď je to možno frustrujúce obdobie pre rodičov, je to zdravý signál vývoja detí. Začína sa v nich prebúdzať potreba nezávislosti a kontroly nad svojím okolím.
Vyskúšajte tieto tipy:
- Pravidelný režim: Predvídateľnosť môže deťom pomôcť cítiť sa bezpečnejšie. Rutina zahŕňa jedlo, spánok a čas na hru. Ak dieťa napríklad vyzdvihnete od opatrovateľky či z jasličiek v určitom pravidelnom čase, môže mu to pomôcť zbaviť sa separačnej úzkosti.
- Postupné odlúčenie: Ak je to možné, postupne zvyšujte čas, ktorý dieťa trávi bez vás. Začnite tým, že ho necháte na chvíľu s inou osobou a tento čas predlžujte.
- Pozitívne rozlúčky: Možno vás láka nenápadne sa vytratiť, keď sa dieťa nedíva, ale je dôležité sa s ním vždy rozlúčiť. Ak nebude vedieť, že ste odišli, bude vás neskôr hľadať a jeho úzkosť to ešte prehĺbi. Pravdepodobne je pre vás náročné odísť, keď dieťa plače, ale jasné a (z vašej strany) veselé rozlúčky mu pomáhajú dôverovať, že sa vrátite.
- Bezpečný predmet: Dajte pred odchodom dieťaťu do ruky predmet, ktorý mu dá pocit bezpečia, ako je obľúbená hračka alebo deka. Dieťa sa tak bude cítiť istejšie, keď nie ste nablízku.
- Zdravá vzájomná väzba: Pokiaľ s dieťaťom trávite dostatok kvalitného času, keď ste spolu, pomáhate mu zvládať neskoršiu separačnú úzkosť.
Svoje strachy prenášame na deti
Strach z hluku, zvierat a prírodných javov
Keď sa deti približujú k svojmu prvému roku života, začínajú prejavovať strachy a obavy, ktoré sú pre rodičov nové a niekedy aj prekvapivé. Strach z hluku, zvierat a tmy je často spojený s ich rastúcim vedomím o svete okolo nich. Začínajú sa objavovať aj strachy z prírodných javov, ako sú hromy alebo búrky. Strach môže byť vyvolaný náhle, keď sa dieťa ocitne v nekontrolovateľnej situácii, ako je napríklad skákanie veľkého neznámeho psa alebo silné hrmenie.
Na hlasné zvuky si musí dieťa zvyknúť
Prvý rok je obdobie významného vývoja zraku a sluchu u dieťaťa. Strach z hluku môže byť výsledkom toho, že nevie, ako reagovať na neočakávané a príliš hlasné zvuky. Dieťa sa napríklad môže báť zvuku nového mixéra, ktorý ste práve kúpili a s nadšením prvý raz použili. Pre zmiernenie strachu z hluku je dôležité dieťa upokojiť. Hlasitý zvuk môže byť preň šokujúci, takže ho nechajte na mieste, kde sa cíti bezpečne. Postupne zvyšujte hlasitosť zvuku, aby si na naň mohlo postupne zvyknúť.
Čoho sa boja DETI a ako im pomôcť
Deti od dvoch rokov sa boja príšer a tmy
Vek okolo dvoch rokov je charakterizovaný rozvojom detskej predstavivosti, ktorá vedie často k strachu z tmy a príšer. V tejto fáze je dôležité, aby ste deťom zabezpečili prostredie, kde sa budú cítiť bezpečne a uistili ich, že ste tu pre nich. Tento strach môže byť pomerne silný a spôsobiť, že sa deti budia s obavami a plačom uprostred noci.
Prečo sa deti boja tmy a príšer?
Tieto obavy sú často dôsledkom toho, že deti využívajú svoju predstavivosť a zvedavosť na to, aby si v hlave vytvárali strašidelné scenáre. Navyše, deti v určitom veku chápu, že svet nie je úplne bezpečné miesto, ale nemajú dostatok skúseností a vedomostí na to, aby vedeli vyhodnotiť, čo je naozaj nebezpečné. V dôsledku toho môže byť pre nich tma a neznáme prostredie spojené s potenciálnym nebezpečenstvom.
Ako pomôcť deťom zvládnuť strach z tmy a príšer
Dôležité je deti ubezpečiť, že ich strach je v poriadku. Vysvetlite im, že všetci sa niekedy bojíme a že je to normálne. Ubezpečte ich, že ste tam, aby ste ich chránili.
- Použitie nočného svetla: Slabé nočné svetlo pomôže deťom vidieť svoje okolie a uistiť sa, že tam nie sú žiadne príšery. Skúste vybrať také, ktoré má príjemné jemné svetlo, aby nebránilo spánku. Je fajn mať nočné osvetlenie aj na ceste na toaletu, aby sa dieťa v prípade potreby nebálo v noci na ňu zájsť.
- Príbehy a knihy: Čítanie príbehov alebo kníh o tom, ako postavy zvládajú strach, je veľmi užitočné. Tieto príbehy poskytnú deťom nápady, ako zvládať vlastný strach.
- Relaxačné techniky: Naučte deti základné relaxačné techniky, ako je pomalé hlboké dýchanie alebo pozitívna vizualizácia, ktoré pomôžu prekonať strach.
- Nechajte ich rozprávať o tom, čoho sa boja: Vyzvite deti, aby otvorene rozprávali o svojich strachoch, vypočujte ich a nevysmievajte sa za neodôvodnené obavy. Pokojne im povedzte, že aj vy ste ako dieťa prechádzali niečím podobným a je to úplne bežné. Rozprávajte sa o tom, ako nástrahy hrdinsky prekonáte.
- Zrozumiteľné vysvetlenie: Objasnite deťom realitu tmy a toho, čo sa v nej skrýva. Pre mladšie deti to môžete urobiť veľmi jednoduchým spôsobom, napríklad vysvetlením, že tma je len málo svetla a inak všetko ostáva rovnaké ako cez deň. Staršie deti možno budú chcieť bližšie vysvetliť, prečo tma nie je niečo, čoho by sa mali báť.
- Použitie hračiek ako ochrancov: Pre niektoré deti je účinné mať v spálni hračku alebo plyšové zvieratko, ktoré bude považované za ochranu. Tento „ochranca" môže slúžiť ako nástroj na zvládanie strachu.
Školská psychologička: Deti sú veľmi krehké, aj keď to navonok často nevidno
Strach zo zvierat
Zvieratá sú pre malé deti fascinujúce, ale zároveň vedia vyvolať strach. Zvieratá, ak ich nemáte doma, sú pre deti veľkou neznámou – môžu byť väčšie, hlasnejšie alebo rýchlejšie ako ony. Okrem toho, niektoré zvieratá predstavujú skutočné nebezpečenstvo, takže strach je aj inštinktívny. Strach zo zvierat je u detí úplne normálny a je súčasťou ich vývoja.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach zo zvierat?
Postupne mu predstavte zvieratá. Začnite pomaly, v bezpečnom prostredí, ukazovaním obrázkov. Potom mu u priateľov alebo u babky predstavte menšie, menej hrozivé zvieratá, ako sú králiky, mačiatka alebo morčatá. A určite sa neskôr vyberte na farmu alebo do ZOO, aby si mohlo pozrieť aj väčšie a hrozivejšie tvory. Nezabudnite mu o nich niečo porozprávať, s rešpektom, ale bez povzbudzovania zbytočného strachu.
Je prirodzené, že deti predchádzajú fázami strachu a úzkosti ako súčasti svojho vývoja. Rozpoznanie a porozumenie týmto obavám pomáha rodičom poskytnúť podporu a vedenie deťom pri zvládaní ich strachov. Pokiaľ budeme ich obavy brať vážne, ubezpečíme ich o našej oddanosti a poskytneme bezpečné prostredie, pomôžeme deťom cítiť sa sebaisto a bezpečne vo svete, ktorý sa učia poznávať.