Čoho sa boja DETI a ako im pomôcť
Vaše spokojné bábo sa mení. Vidíte to. Jeden deň je samý smiech a jašenie, druhý deň je mrzuté od rána do večera. A občas sa objaví i strach.
Zrazu sa z ničoho nič rozplače. Možno si na niečo spomenulo, možno ho niečo vyľakalo...
Strach patrí k životu. Ako však pristupovať k dieťaťu, ktoré sa bojí? A kedy je to „ešte“ v norme a kedy už nie?
Katka Koščová: Púšťate deti samy vonku?
Strach nie je negatívna emócia
Je to dôležitá odpoveď každého z nás na situácie, ktoré vnímame ako nebezpečné, nové a nepredvídateľné. Pomáha nám vyhnúť sa reálnemu, ale aj zdanlivému nebezpečenstvu. Hoci to na prvý pohľad nevyzerá, nie je to negatívna emócia. Vďaka nej dokážeme zmobilizovať vlastné sily a vykonať „nemožné“ veci. Najčastejšou reakciou na strach je útok alebo útek.
Čo však, keď sa bojí dieťa? Kde je hranica únosnosti?
K prežívanému strachu patria rôzne somatické symptómy:
- búšenie srdca
- potiace sa a studené ruky
- bledá tvár
- triaška
- ťažkosti s dýchaním
- svalové napätie
- pocit sucha v ústach
- zúfalstvo
- únik moču a stolice
- pocity podráždenosti
- agresivita
- výbuchy plaču
- chuť utiecť alebo ukryť sa atď.
Emócia strachu je dôležitou súčasťou prirodzeného vývinu dieťaťa. Je dôležité, aby sa s ňou naučilo pracovať prostredníctvom svojich rodičov, a to ešte v ranom veku. Strach a úzkosť majú tiež podiel na formovaní socializácie dieťaťa.
Niektoré deti viac precitlivené
Možno vás to prekvapí, ale dieťa pociťuje strach už od svojho narodenia. Vo veľkej miere to závisí od jeho temperamentu a citlivosti. Niektoré deti sú viac precitlivené a reagujú emocionálnejšie ako iné. Ďalším významným faktorom, ktorý sa podieľa na tom, ako deti pociťujú a vyrovnávajú sa so strachom, je príklad rodičov a ich spôsob spracovávania emócií.
Prežívaný strach vo veľkej miere závisí aj od veku dieťaťa – vnímanie a prežívanie strachu u novorodencov je inštinktívne. Od narodenia je prítomný strach z prudkých pohybov, straty rovnováhy, odlúčenia od mamy ap.
Ako sa dieťa dozvedá stále nové skutočnosti o svete, niektoré veci sa stávajú „normálnymi“, ale niektoré pretrvávajú ako desivé a mätúce. Dieťa prežíva obavy najčastejšie a najintenzívnejšie približne medzi 4. – 6. rokom. Konkrétny strach trvá približne jeden mesiac. Potom by mal pomaly vymiznúť, prípadne ho nahradí iný.
Dieťa prežíva obavy najčastejšie a najintenzívnejšie približne medzi 4. – 6. rokom. Konkrétny strach trvá približne jeden mesiac. Potom by mal pomaly vymiznúť, prípadne ho nahradí iný.
Z čoho majú deti strach?
Možných príčin je veľa. Vo veľkej miere to závisí od individuality a temperamentu dieťaťa.
Obdobie novorodenca a batoľaťa
K najčastejším strachom v ranom veku patrí:
- Strach z hlasných zvukov a hluku – sem zaraďujeme napr. mixér, vysávač, búrka, fén, siréna, hlasná hudba, neočakávaný zvuk. Tento strach je spôsobený nezrelosťou detskej nervovej sústavy a inštinktívnou reakciou, ktorá nám je vrodená. Pri náhlom pohybe máme všetci úľakovú reakciu. Nervový systém bábätka je ešte nezrelý a príliš mnoho informácií, ktoré zahltia jeho zmysly, ho preťažia, a preto cíti strach.
- Strach zo separácie – medzi 8. – 10. mesiacom života si deti začínajú uvedomovať, že aj keď veci zmiznú, existujú ďalej. Predtým mali tendenciu veriť tomu, že keď im niečo zmizne z očí, prestáva to existovať. S tým prichádza uvedomenie, že aj keď bábo mamu nevidí, ďalej existuje, je len niekde, kde ju nie je vidieť. Toto vnímanie reality považujeme za začiatok tzv. separačného strachu. Deti sa začnú obávať, že mama odíde navždy.
Voňa MAMY je pre pocit bezpečia najdôležitejšia
Predškolský vek
- Blýskanie, hlasné zvuky a všetko, čo nedáva zmysel – hrom, prasknutie balónov, štekanie psov, vlak – dieťa si je v tomto veku vedomé toho, že nemá kontrolu nad svojím okolím a svetom. Je príliš malé na to, aby sa vedelo ubrániť, a preto aj nevinné zvuky (tie, ktorých pôvod dospelí poznajú) sa mu môžu zdať strašidelné.
- Všetko nové a neobvyklé – zmena vo vizáži – nová brada, zmena farby vlasov. Príčinou tohto strachu môže byť potreba dieťaťa byť v bezpečí. Bezpečie znamená to, čo poznáme. Všetko neznáme a nové môže byť zdrojom úzkosti.
- Strašidelné zvuky, kostýmy duchov, čarodejníc, príšery pod posteľou, strach zo zlodejov ap. – tento dôvod súvisí s rozvíjajúcou sa kreativitou detí a ich fantáziou. Myslenie detí v tomto veku je magické, a preto sa im všetko zdá byť možné a reálne. Do tejto kategórie patria aj veci, ktoré vidia v televízii – preto je veľmi dôležité, aby rodičia pozerali televíziu spolu s deťmi, a vysvetľovali im, čo vidia, pretože deti nedokážu oddeliť fantáziu od reality.
- Separačná úzkosť – pretrváva z predchádzajúceho obdobia a pribúda strach z toho, že sa stane niečo zlé ľuďom, ktorých má dieťa rado, alebo zvieratkám atď. Koncom predškolského veku sa objavuje aj strach zo smrti.
- Tma, samota a neobvyklé zvuky v noci – môže ísť o prepojenie s fantáziou detí, ktoré si neobyčajné zvuky a obrazy vysvetľujú po svojom a v rámci svojho poznania a vedomostí.
Medzi 5 – 6. rokom života sa môžu objavovať nočné mory
a zlé sny – ktoré sa môžu zdať reálnejšie ako skutočné.
Niektoré z ďalších strachov:
- ostať osamote
- tma
- psy alebo iné veľké zvieratá
- chrobáky
- výška
- strach z lekárov
- vymyslené monštrá
Rodina by mala byť bezpečným prístavom
Ako sa strachu zbaviť?
Možno sa to stalo už aj vám. Je večer a dieťa príde za vami s tým, že pod posteľou je strašidlo. Treba ho zničiť, vyhnať, lebo je nebezpečné. Keď sa dieťa cíti ohrozené, jeho prirodzenou reakciou je hľadať útočisko u svojich rodičov. Tí, hoci sa snažia racionálne vysvetliť, že pod posteľou nič nie je, nepomáha to – dieťa sa nedokáže upokojiť. Potreba blízkosti je pre dieťa veľmi dôležitá. Hnev ani krik nepomôžu.
Postupne je však potrebné dieťa učiť, aby sa vedelo so strachom vyrovnávať samo. Niektorí otcovia a mamy to robia automaticky – idú s dieťaťom do izby, presvedčia sa spolu s ním, že pod posteľou nič nie je. S dieťaťom sa porozprávajú o tom, že mať strach je prirodzené. Aj dospelí sa boja. Avšak uvedomenie si toho, že sa dieťa dokáže strachu postaviť, nenastane zo dňa na deň. Je to dlhodobý proces.
Čo môže pomôcť bojovať so strachom?
1. Upokojujte dieťa objatím a slovami – je to v poriadku, som tu, si v bezpečí. Dieťa potrebuje cítiť ochranu a blízkosť rodičov. Objatie a upokojujúce slová sú veľmi dôležité, tak sa dieťa naučí skôr čeliť svojim obavám.
2. Hovorte pokojne. Zároveň doprajte dieťaťu dostatok príležitostí, aby skúšalo nové veci a povzbudzujte ho. Ak sa bojí cudzích ľudí, nechajte mu čas na adaptáciu, nechajte ho privyknúť si postupne. Pri strachu z odlúčenia začnite dieťa pripravovať postupne – najskôr na kratší čas a postupne interval predlžujte. Pre dieťa, ktoré sa bojí tmy a strašidiel, sú veľmi dôležité večerné rituály a rutina, ktoré mu dávajú pocit, že je milované a v bezpečí – večerná rozprávka, pesnička, objatie, pusa na dobrú noc, modlitba.
3. Obmedzte strašidelné obrázky, filmy a relácie. Pozerajte televízor spolu s deťmi, aby ste v prípade potreby mohli hneď zasiahnuť a vysvetliť, čo vidia a prečo sa to stalo takto.
4. Dajte dieťaťu vedieť, že mu veríte a stojíte pri ňom.
Veľa detí sa stretáva s normálnym strachom a podporujúci prístup rodičov im vo veľmi krátkom čase pomôže vyrovnať sa s ním. Niektoré však potrebujú viac času a pomoc, aby mu dokázali čeliť a vyrovnať sa s ním.
Ak sa však strach stáva extrémnym a neumožňuje dieťaťu robiť bežné veci a normálne žiť, mohol by to byť znak úzkostnej poruchy. V prípade takýchto extrémnych príznakov a najmä v spojitosti s odmietaním navštevovať školu, materskú školu, kolektív a pri zhoršovaní somatických príznakov (bolesti hlavy, brucha, nevysvetliteľné choroby), navštívte lekára.