Svoje strachy prenášame na deti
Deti zrkadlia naše reakcie.
Zažívate niekedy stavy úzkosti, strachu či paniky? Určite by ste pred týmito pocitmi svoje dieťa radi ochránili. Vedci prišli na jeden spôsob, ako riziko rozvoja úzkostnej diagnózy znížiť.
Sledovali približne 400 kanadských detí vo veku 10 rokov a ich rodičov. Pozorovaním zistili vzťah medzi úzkosťou rodičov a detí toho istého pohlavia.
Za všetko môže matka? Aj omyly a chyby sú súčasťou rodičovstva
Úzkosť dedíme po matke
- Ak matka (ale nie otec) trpela úzkostnou poruchou, bola väčšia pravdepodobnosť, že aj jej dcéra bude mať túto diagnózu.
- Prekvapivo, ak ňou trpel otec, nebola u synov vyššia pravdepodobnosť jej vzniku.
- Ak otec úzkosťou netrpel, pravdepodobnosť výskytu u synov bola nižšia.
Štúdia (ext. zdroj štúdia) sa síce nezaoberala konkrétnymi príčinami, no pomohla zistiť jednu dôležitú vec – rodičia s psychickými problémami (ako napr. úzkostná porucha) by mali svoje ochorenie liečiť, aby ho neprenášali na dieťa.
Inteligencia sa vraj dedí po matke
Deti zrkadlia naše reakcie
Prenos, samozrejme, nefunguje ako pri chrípke, no jednou z možností je zrkadlenie reakcií rodiča dieťaťom. Tento prenos bol v minulosti potvrdený rôznymi experimentami. Rodičia boli inštruovaní, aby sa správali buď úzkostlivo, alebo pokojne, kým sa ich dieťa pripravovalo na pravopisný test. Ukázalo sa, že deti kopírovali prístup rodiča a reagovali úzkostlivo a vyhýbavo, ak tak k stresujúcej situácii pristupoval aj ich rodič.
Prehodnoťte svoj prístup nielen v prípade psychických ochorení, ale aj iných reakcií, napr. iracionálneho strachu. Ak budete prehnane dávať najavo, že sa bojíte pavúkov, je veľmi pravdepodobné, že tento naučený strach preberie aj vaše dieťa.