ADHD: prejavy v rôznom veku
Porucha koncentrácie s označením ADHD sa môže u každého dieťatka prejavovať inak.
ADHD u malých detí
Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia alebo málo spánku a popritom veľa kriku a málo rozprávania.
Aj dotyková citlivosť a očný kontakt sa neprejavujú tak, ako u iných detí. Aktivita je zvýšená. Tieto znaky však nie sú v žiadnom prípade prítomné u každého dieťaťa, u ktorého sa neskôr diagnostikuje ADHD.
Diagnózu však nie je možné stanoviť pre tretím rokom života dieťaťa a aj potom je ešte vždy ťažké jednoznačne stanoviť, či sa jedná o spomínanú poruchu.
V predškolskom veku, medzi tretím a šiestym rokom, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja – obzvlášť v hrových situáciách padne dieťaťu zaťažko vydržať vtedy pokojne a vytrvalo.
Aj výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc patria k faktorom, ktoré vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke tortúry. Oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné predovšetkým pri kreslení. Riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie.
ADHD: Keď dieťa ničí rodinu i učiteľov
Príklad: ADHD u dieťaťa 0 – 5 rokov
Lukáš má štyri roky a pôsobí dojmom, akoby bol neustále „pod elektrickým prúdom“.
Tento útly chlapček je celý deň v pohybe a drží celú rodinu v pokluse. Na rodinnej oslave narodenín svojej starej mamy, kde sa stretlo množstvo tiet a ujov, hrá Lukáš futbal bez prestávky tri hodiny na striedačku so všetkými mužmi, ktorí sú ochotní hrať sa s ním.
Kým dospelých premáha únava jedného po druhom a utierajú si pot z čela, Lukáš pobehuje po ihrisku a aj pri stom kopnutí do brány si robí ešte plný energie 10-metrový rozbeh. Večer potom padá na smrť unavený do postele a spí ako „zabitý“ až do rána.
U dieťaťa s ADHD v spojení s hyperaktivitou do veku približne troch rokov je nevyhnutná neustála kontrola a dozor dospelého, aby sme sa vyhli nepríjemným úrazom.
Takýto veľmi namáhavý všedný deň s hyperaktívnymi deťmi, ktorý býva často sprevádzaný aj nepokojným a krátkym spánkom, znamená pre rodičov nesmiernu záťaž. Mali by preto dbať na to, aby využili každú pokojnú chvíľu svojho dieťaťa na to, aby si sami urobili pauzu a nazbierali nové sily.
V tomto čase nie je nič dôležitejšie ako zachovať potrebnú schopnosť byť silný, pokojný a vyrovnaný, ktorá býva denne vystavená skúškam odolnosti.
Ako pôsobí ADHD v školskom veku?
V školskom veku začínajú „skutočné“ problémy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať a dokončiť začaté úlohy sú len niektoré oblasti, v ktorých má dieťa problémy. Výsledkom sú potom slabé výkony a problémy s čítaním, písaním a počítaním.
Je takmer nemožné, aby takéto deti nebudili negatívne pozornosť okolia. Najmä hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. Chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné.
Žiaľ, dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nezriedka takéto deti menia školu 2 – 3-krát už počas prvých rokov školskej dochádzky.
„Pritajený“ ADHD – školák naproti tomu vôbec nie je schopný byť účastný na vyučovaní dlhší čas. Každý šum, každý pohyb v triede pôsobí odpútavajúco. Domáce úlohy trvajú večnosť a deti „ulietavajú“ do svojho sveta fantázie.
14 spôsobov, ako pomôcť dieťaťu s ADHD
Aj vo svojom domácom prostredí je dieťa s ADHD iné
Výbuchy zlosti spojené s pustošením už i pri najmenšom sklamaní poznajú rodičia takýchto detí až pridobre. Chaotický dlhodobo trvajúci neporiadok v detskej izbe, nepravidelnosť v stravovaní, denné boje pri písaní domácich úloh a nezvyčajný spánok charakterizujú okrem iného životný štýl týchto detí.
Soňa sa uťahuje čoraz viac do svojej izby a je smutná
Sú dni, kedy neklape jednoducho vôbec nič, hoci si vždy znova zaumieni, že bude robiť všetko tak, ako sa má. Na narodeniny svojej kamarátky nebola pozvaná, lebo sa zase pohádali.
S mamou sa Soňa tiež poškriepila, lebo ešte nemá hotové domáce úlohy, izba je neuprataná, nemôže nájsť svoju obľúbenú blúzku a v škole to tiež nebolo bohviečo. Dostáva zlé známky a nevie sa dostatočne na vyučovaní koncentrovať.
Cíti sa nešikovná, neobľúbená a niekedy vôbec nechce vyjsť zo svojej izby
Aj Sonini rodičia sú zúfalí. Sú presvedčení o tom, že ich dcéra je inteligentné dievča s mnohými záujmami, ale vo svojom sociálnom správaní je vždy veľmi nápadná, rýchlo stráca o všetko záujem a koncentruje sa iba na veci, ktoré sa jej osobne páčia. Rodičia však riešenie na jej starosti nepoznajú.
Deti s ADHD sa poučia len veľmi málo alebo vôbec zo svojich chýb, pretože nepoznajú ich príčiny
Aj keď zistia, že ich veľký nepokoj alebo ich extrémny výbuch zlosti neboli primerané, nevedia v ďalšej nasledujúcej kritickej situácii kvôli svojej impulzivite ovládať svoje správanie. Majú jednoducho iný spôsob vnímania, vidia svoje okolie inak ako ľudia bez syndrómu.
Práve v škole je dôležité brať deti s ADHD s pochopením a senzibilitou. Je veľa možností pre učiteľov, ako uľahčiť deťom s ADHD účasť na vyučovaní.
Poruchy učenia: DYSKALKÚLIA
ADHD u mládeže
Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované. K tomu sa pridávajú často i školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť vedie nevyhnutne k zlým výsledkom.
Richard nemá medzi spolužiakmi žiadnych kamarátov
Už dávno ho nepozývajú na oslavu svojich narodenín a tiež ho neradi chodia navštíviť. Richard sa jednoducho nevie zapojiť do hry so svojimi priateľmi, skáče od jedného podnetu k druhému a žiadnu činnosť nechce dokončiť.
Vďaka silnému zmyslu pre spravodlivosť vzniká rýchlo hádka a z takýchto konfliktov sa vyvinie nejedenkrát i bitka.
Richard sa teraz niekedy hráva s chlapcom od susedov, ktorý má ale iba 7 rokov. Tu môže určovať pravidlá a viesť mladšieho. Vo svojom emocionálnom vývoji sa Richard cíti v takejto konštelácií jednoducho istejšie a tým aj lepšie.
Mládež s ADHD sa často pokúša uhnúť z cesty týmto negatívnym pocitom tým, že sa vyhýbajú kritickým situáciám.
V tých nešťastnejších prípadoch vypadnú deti s ADHD už veľmi skoro zo spoločenských vzťahov, sú náchylné pre každý druh závislostí, rozvíja sa u nich strach a depresie a dostávajú sa vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti veľmi rýchlo do tzv. „zlých kruhov“.
Oproti názorom z minulosti je dnes známe, že dieťa z ADHD syndrómu nevyrastie. Aj mládež a dospelí trpia svojou „inakosťou“ a potrebujú podporu.
Dieťa s ADHD – pohroma pre celú rodinu? Lekár radí.
