Poruchy učenia: DYSKALKÚLIA
Medzi poruchami učenia má dyskalkúlia špeciálne miesto. Ako jediná sa totiž týka matematických schopností a úkonov.
Mnohí rodičia však ani len netušia, že ak ich dieťaťu „nevonia“ matematika, má ťažkosti s násobilkou, geometriou či slovnými úlohami, nemusí byť za tým lenivosť, ale možno práve táto „dys“.
Ako vzniká dyskalkúlia?
Tak, ako ostatné vývojové poruchy učenia, aj táto môže mať svoj pôvod rozličný. Na jej vzniku sa môžu podieľať genetické faktory, prípadne vplyvy, ktoré ovplyvnili vývoj mozgu, napr. strava a životný štýl matky počas tehotenstva, užívanie liekov, ťažký pôrod ap.
Podobne ako iné poruchy učenia, ani táto sa zvyčajne nespája s nízkym intelektom či poruchou mentálnych funkcií. Naopak, deti majúce dyskalkúliu môžu byť inteligentné, nadané, snaživé..., iba na hodinách matematiky, fyziky či chémie – jednoducho, všade tam, kde dominuje číslo, sa všetko (z)mení... Dyskalkúlia totiž vážne narúša rozvoj a nadobúdanie matematických zručností.
Poruchy učenia: DYSORTOGRAFIA
Výskyt dyskalkúlie
Výskum pod vedením prof. Briana Butterwortha z University College v Londýne mal za cieľ zistiť, aký častý je výskyt dyskalkúlie u detí.
U sledovanej, náhodne vybratej skupiny detí, došlo k prekvapivým zisteniam. Až 6 % detí malo ťažkosti s matematickými úkonmi, ktoré možno priradiť dyskalkúlii, zatiaľ čo iba 4 % detí mali dyslektické ťažkosti s čítaním, hoci doposiaľ sa vždy tvrdilo, že dyslexia (porucha čítania) je najčastejšou diagnózou z porúch učenia.
Prof. Butterworth na margo toho hovorí, že deti s dyskalkúliou nemajú ťažkosti iba v škole, ale aj neskôr, v bežnom živote: „Môžu mať problémy s časom, s peniazmi, s akýmikoľvek jednoduchými výpočtami. Môžu si neskôr ťažšie zháňať zamestnanie, udržať si prácu a podobne.“
Je to aj preto, že čísla sú všade okolo nás a mnoho dyskalkulikov nemusí mať problémy v ťažších matematických výpočtoch, práve naopak, môžu zlyhávať v najjednoduchších operáciách.
Aké typy dyskalkúlie existujú?
Príznaky dyskalkúlie sú veľmi variabilné, a preto sa delí na viacero podtypov. Existuje niekoľko delení, my sa však pristavme pri tomto – dyskalkúlia:
- praktognostická – týka sa narušenej schopnosti pracovať s číslom, množinou (skupinou), priestorom. Dieťa má problém porovnať znamienka (napr. ‹ a ›) či priradiť čísla (napr. vidí 7 loptičiek a má k nim priradiť číslicu 7), zoradiť predmety podľa veľkosti atď.
- grafická – dieťa sa napríklad dopracuje k správnemu výsledku v príklade, ale v závere poprehadzuje číslice (napr. 38/83). Ťažkosti sú aj so zápisom čísla, ak mu ho niekto diktuje (sluchová rovina), tiež si pletie znamienka, má problémy rozlíšiť správne geometrické tvary.
- lexická – je to akoby dyslexia v matematike. Dieťa si zamieňa tvarovo podobné číslice (napr. 3 a 8), má problém čítať viacmiestne čísla (číta ich po jednom čísle), ťažkosti sú so zlomkami, desatinnými číslami, odmocninami ap.
- verbálna – ak dieťaťu poviete číslo, nevie si pod ním predstaviť skupinu prvkov, či ich označiť (napr. má na pokyn vybrať z košíka 8 hrušiek, má si vziať o 2 jablká viac…). Častý je problém s číselným radom, preskakuje čísla, keď ich vymenováva.
- operacionálna – súvisí s matematickými operáciami (sčítavanie, odčítavanie, delenie, násobenie...). Dieťa si ich zamieňa (hoci napr. použije správne znamienko, ale postup operácie je zlý), veľmi ťažko počíta naspamäť, zabúda medzivýpočty.
- ideognostická – porucha sa prejavuje v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi, čo sa najčastejšie odzrkadľuje pri slovných úlohách.
Dyspraxia: mám nešikovné dieťa?
Dyskalkulik môže mať:
- slabú pamäť na čísla, a je jedno, či ide o sumu peňazí, dátum narodenia, telefónne číslo;
- abstraktné pojmy, ako napr. veľa a málo, nižší a vyšší..., môžu byť preňho mätúce;
- pri číslach, ktoré obsahujú veľa rovnakých číslic, „sa stráca“ (napr. 1 000 000 a 10 000 000);
- obvod, obsah, objem... – podobné zadanie úlohy zvykne predstavovať problém;
- častý je problém spojiť si slovo s interpunkčným znamienkom (napr. aké znamienko symbolizuje delenie a aký úkon to znamená?);
- „zabudnúť sa“ v slovnej úlohe je častý jav – zaujme ho nejaký detail, pre ktorý stráca zmysel úlohy;
- mať problém v teoretických pojmoch – nedokáže si predstaviť vyjadrenie v percentách, časté sú komplikácie s predstavou o čase (napr. odčítať aktuálny čas z hodín);
Na čo by mali dbať učitelia, ak majú v triede dieťa s dyskalkúliou?
To, že vyučovať v triede, kde sú deti s viacerými kombinovanými poruchami učenia, nie je ľahké, by potvrdil každý učiteľ. Napriek tomu sa to dá. Pri výučbe žiakov s dyskalkúliou by učitelia mali vedieť nasledovné:
- aj deti s touto poruchou majú a musia na hodinách pracovať;
- prácu učiteľovi i dieťaťu uľahčí podrobná diagnostika, na základe ktorej možno zistiť, v čom konkrétne má dieťa ťažkosti,
- učiteľ by mal pochopiť a rešpektovať spôsob, ako dyskalkulické dieťa rozmýšľa,
- učiteľ by mal vypracovať plán práce s konkrétnym dieťaťom a oboznámiť s ním rodičov (čo im zároveň pomôže pri domácej príprave dieťaťa),
- pristupovať k dieťaťu individuálne a trpezlivo,
- chváliť ho a povzbudzovať – aj za malé úspechy,
- jasne pomenovať, čo sa od dieťaťa v danej úlohe očakáva,
- umožniť mu dlhší čas na vypracovanie úloh a primerané používanie pomôcok (u menších detí počítanie na prstoch, u väčších použitie kalkulačky),
- uprednostňovať tú formu skúšania, ktorá dieťaťu viac vyhovuje (ústna, písomná, individuálna...),
- overovanie vedomostí uskutočňovať na začiatku hodiny a skôr na prvých vyučovacích hodinách,
- nehodnotiť úpravu zošita, testov,
- pravidelne komunikovať s triednym učiteľom dieťaťa a rodičmi,
- v prípade nejasností, ako s dieťaťom pracovať, obrátiť sa na psychológa a/alebo špeciálneho pedagóga, u ktorých je dieťa vedené.
Hyperaktivita a porucha pozornosti u detí
Dieťa s dyskalkúliou treba podporovať
Chváliť, povzbudzovať a oceňovať – toto motto by si mal každý rodič opakovať deň čo deň. U detí s poruchami učenia majú slová chvály akoby ešte výnimočnejšiu „moc“, a preto nimi skutočne netreba šetriť.
Pretože poruchy učenia, žiaľ, vplývajú na mnohé deti veľmi deprimujúco a znižujú ich sebavedomie, aj keď v skutočnosti často ide o veľmi inteligentné, schopné a nadané deti. Mnohé sa môžu stretávať aj s nepochopením zo strany spolužiakov, ktorým môže prekážať, že „vďaka dys“ majú napr. úľavy pri písaní kontrolných prác a deti bez „dys“ nechcú/nedokážu pochopiť pravý zmysel týchto krokov.
V tom všetkom má rodič prvú a najdôležitejšiu úlohu – stáť za svojím dieťaťom. Prejaviť mu maximálnu snahu, trpezlivosť a ochotu pomôcť. Dieťa musí cítiť, že rodič ho má rád, napriek tomu, že sa mu v škole nedarí, že jeho výkon, pozornosť, chuť pracovať kolíše.
ŠKÔLKA: ťažkosti s rečou = ŠKOLA: ťažkosti s učením?
Tip MAMA a ja
Čerpajte zo záujmov dieťaťa – cibrite jeho matematické schopnosti na tom, čo ho baví. Ak sú to futbalové zápasy, diskutujte o nich, počítajte víťazstvá, prehry... Ak je to rybolov, hovorte o najväčších, najťažších úlovkoch. Ak je to vesmír, bavte sa o vzdialenosti hviezd, svetelných rokoch. Ak dieťa rado pomáha v kuchyni, v rámci pečenia koláča či varenia chutného pokrmu možno precvičiť jednotky hmotnosti atď. Možností je neúrekom.
Ako doma pracovať s dieťaťom, ktoré ma dyskalkúliu?
- vždy začínajte s ľahšími úlohami
- chváľte – za snahu, rýchlosť vypracovania, správny postreh, výsledok...
- postupne pridávajte na náročnosti
- nikdy dieťa nehaňte a netrestajte
- ak sa pomýli, spolu hľadajte riešenie
- pýtajte sa, ako sa k výsledku dopracovalo
- rešpektujte čas, ak sa dieťa rýchlo unaví, urobte prestávku, ale postupne čas práce predlžujte
- zaujmite jeho pozornosť a učte ho pamätať si dôležité – „toto je podstatné, toto si pamätaj“ (prípadne to vyznačte v zošite farebne, vytlačte na nástenku v detskej izbe...)
- na overenie toho, či dieťa danú úlohu skutočne ovláda, skúste spätné otázky, kontrolu správnosti – jednoducho si overte, že dieťa pochopilo princíp
- chváľte – nie účelovo, ale od srdca a vždy, keď je to vhodné – s chválením to netreba preháňať, ale deti s „dys“ chvála obzvlášť motivuje
- opakujte... vracajte sa často k matematickým operáciám a úkonom, ktoré dieťa potrebuje vedieť, pretože vďaka „dys“ môže na ne rýchlo zabúdať...
- radšej sa učiť menej, kratšie a pravidelne, ako veľa, dlho a iba občas
- verte – sebe i dieťaťu, že SPOLU to dokážete!
Tip MAMA a ja
Kalendár, hodiny, mapa, teplomer, mince, preukazy, cestovné poriadky, televízny ovládač, rádiostanica, váha, mikrovlnka, spoločenské hry... Celá domácnosť je plná pomôcok, na ktorých môžete cibriť matematické schopnosti dieťaťa.
Hodnotenie detí s dyskalkúliou
Klasifikácia má svoju motivačnú, ale i kontrolnú a výchovnú hodnotu. Dieťa s dyskalkúliou, na základe odporúčania psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia, by malo byť vzhľadom na svoju diagnózu aj integrované a primerane hodnotené.
U žiakov s poruchami učenia je učiteľom všeobecne odporúčané prihliadať na mieru a rozsah poruchy konkrétneho dieťaťa a podľa toho hodnotiť.
Vhodnejšie sa javia slovné hodnotenia, pochvaly, upozornenia, ako hodnotenia známkou. To všetko však pedagóg môže iba s informovaním a súhlasom rodiča dieťaťa.
6 tipov ako zvládnuť poruchu pravopisu – dysortografiu
Tip MAMA a ja
Pre žiakov s poruchami učenia (pre dyskalkulikov obzvlášť) sú dostupné špeciálne pracovné listy, vhodné na prácu doma, aj v škole. Viac informácií nájdete na internete.
