Pripútajte sa, prosím: Dieťa chce byť s tým, kto ho miluje zo všetkých najviac
Držia sa maminej sukne? Musíte ich v noci pohladkať a potuľkať? Deti túžia po spojení a potrebujú ho.
Hovoríte si - kedy sa toto skončí? Nebojte sa, raz určite.
Prečo je odlúčenie pre deti také ťažké a prečo vyvoláva toľko úzkosti? Približne do šiestich rokov veku nie sú malé deti samostatné bytosti. Sú veľmi závislé od druhých, pokiaľ ide o starostlivosť, a zostať blízko pri mame je jednou z ich najväčších starostí a inštinktívneho správania.
Deti môžu byť plné frustrácie, hnevu, odporu a odporu zoči-voči odlúčeniu. Alarm u dieťaťa sa často spúšťa v noci, keď vás potrebuje mať pri sebe, pýta si jesť, piť, vašu spoločnosť... tento alarm je aktivovaný oddelením, ktorý spánok predstavuje. Byť pripútaný k mame je superlepidlo, ktoré spája a poskytuje pocit domova, pohodlia a spolupatričnosti.
5 problémov so správaním detí, s ktorými si (zatiaľ) nemusíte robiť starosti
Superlepidlo lásky
Je dôležité nebojovať proti správaniu dieťaťa od prenasledovania rodiča aj na toaletu až po strach, ktorý sa objavuje v noci – to všetko sú len príznaky základného problému odlúčenia, separačnej krízy.
- Namiesto toho, aby ste sa zamerali na rozlúčku, keď ide dieťa do jaslí alebo do škôlky či k starým rodičom, hovorte o tom, čo sa stane, keď budete opäť spolu. Plány na popoludnie, na nasledujúci deň, alebo čo budete spolu robiť, keď prídete domov z práce.
- Pred spaním môžete dieťa povzbudiť, že sa vrátite skontrolovať, či spinká alebo povedať mu, že stretnete vo svojich snoch.
Vzťahová väzba: Bezpečné objatie, ktoré darujeme dieťaťu
Dovoľte im plakať za vami
Slzy sú súčasťou vnútorného fungovania mozgu na uvoľnenie emocionálnej energie. Slzy nie sú problém, sú odpoveďou, keď je niečoho priveľa – dlhý čas bez mamy, kým je v práci napríklad.
Dôležité je, aby dieťa malo niekoho, s kým sa cíti dobre, pri kom môže plakať alebo sa schovať, aby sa utešilo. Keď im babička alebo pani učiteľka dovolí, aby vypustili slzu za mamou, emocionálne im to pomôže, vybuduje to dôveru u ich opatrovníka a pomôže im to prispôsobiť sa odlúčeniu od rodičov.
Dieťa chce byť s tým, kto ho miluje zo všetkých najviac. Čo je na tom zlé?
Pripútanosť nás spája. Naše deti chcú byť s nami a ľúbiť nás. To, že prejavujú nespokojnosť, keď s nami nie sú, je úplne prirodzený prejav zdravej vzťahovej väzby. Ich mozog dozreje k poznaniu, že aj keď mamu nevidí, vráti sa. Len to chce čas.