5 problémov so správaním detí, s ktorými si (zatiaľ) nemusíte robiť starosti
Niekedy sú veci, ktoré sa rodičom v súvislosti so správaním ich dieťaťa zdajú nevhodné, vývojovo primerané. Môžu však vyvolať objektívne obavy, či je ich dieťa v poriadku.
Venujte pozornosť tomu, ako často váš drobec prejavuje určité správanie. Všeobecným pravidlom, ako zistiť, či je správanie 'typické', je frekvencia a intenzita. Ak sa dieťa ani časom a vyzretím nenaučí samoregulácii, určite je čas poradiť sa s odborníkom.
Toto sú najčastejšie neprimerané prejavy detí, ktoré rodičov rozrušujú
1. Nenávidím ťa - používanie znepokojujúcich slov
Povedalo vám vaše dieťa, že vás nenávidí, aby ste išli preč a podobne? Malý deťom (cca do 7. rokov) chýbajú sociálne zručnosti, nechápu úplne, ako ich slová ovplyvnia inú osobu. Nie sú to príjemné vety, ale zvyčajne nie je dôvod na obavy.
Určite ich však upozornite na to, že takéto slová nie sú pekné a hlavne, ako sa preto cítite. Skúste sa zamyslieť, či podobné výrazy nepoužívate aj vy vo vzťahu k iným osobám a ako komunikujete v rodine. Dôležité je, aby ste to nebrali príliš osobne, ale na druhej strane, dieťa musí vedieť, že používanie týchto poznámok je pre vás zraňujúce.
Neočakávajte od svojho dieťaťa to, na čo ešte nevyzrelo
2. Problémové vystupovanie voči rovesníkom
Pred dosiahnutím 3 alebo 4 rokov je bežné, že dieťa ešte nie je schopné spolupracovať a hrať sa s rovesníkmi úplne „fér“. Malé deti sa jednoducho ešte nenaučili sebaregulačným schopnostiam, ktoré by ovplyvnili správanie, ako vytrhnutie hračky inému dieťaťu a podobne.
Dieťa, ktoré sa strká na ihrisku, alebo sa odmieta podeliť s kockami v jasliach, väčšinou len skúša hranice a ešte nevie, ako sa má správať v danom prostredí. Interakcia s rovesníkmi je dôležitá a len tak sa naučí, čo je prijateľné správanie a čo už nie. Trpezlivo vysvetľujte a „nacvičujte“ si doma, ako sa zachová, keď mu niekto zoberie hračku, alebo keď sa mu páči autíčko, ktoré má kamarát. Nepôjde to na počkanie.
3. Búchanie hlavou
Rodičia často vyjadrujú znepokojenie nad týmto sebapoškodzujúcim správaním a niet sa čo diviť. Dobrou správou je, že ak sa búchanie hlavou vyskytuje zriedkavo, pravdepodobne sa nie je čoho obávať. Ak však dieťa nedokáže zastaviť toto sebadeštruktívne správanie a stane sa to VŽDY, keď sa stretne s nejakou výzvou, vyžaduje si to pozornosť. Skúste sa porozprávať s odborníkom, najmä, ak spozorujete ďalšie príznaky, ako je oneskorenie reči alebo neobratnosť, môže ísť o záchvaty.
Búchanie hlavičky – treba sa znepokojovať?
4. Hryzenie
Batoľatá, ktoré sú frustrované svojou neschopnosťou komunikovať jazykom, uhryznú seba, rodičov alebo iné dieťaťa. Ide zvyčajne o typické vývojové správanie. Malé deti a predškoláci používajú telesnú agresivitu často z bezmocnosti - nevedia, ako niečo povedať alebo urobiť. Ak sa nedeje niečo tak, ako chcú, siahajú po agresivite. Ak sa vás alebo niekoho iného vo fáze vzdoru pokúša pohrýzť, mali by ste útok odvrátiť (držať mu pevne ruku alebo hlavu).
Pozor však, keď vidíte, že správanie pokračuje aj po vašej reakcii a opakuje sa v rôznych prostrediach ( doma, v škole, u starých rodičova pod.), konzultujte toto správanie so psychológom.
7 dôvodov, prečo deti reagujú uhryznutím
5. Prieberčivosť v jedle
Byť vyberavý je v ranom detstve celkom bežné. Vaše dieťa v školskom veku jedáva len tri jedlá? Je to v poriadku. Deti však radi experimentujú s novými chuťami a textúrami, skúšajte a raz sa naučia, že aj zelené je chutné a cestoviny môžu mať aj iný tvar ako špagety. Viete o tom, že novú potravinu treba skúsiť podávať dieťaťu (v rôznych formách, úpravách, či kombináciách) aspoň 15-krát, aby sa dalo povedať, že to asi nie je láska na prvý pohľad? Tak trpezlivosť.