Nepi z jeho fľaše, lebo ochorieš - čo si o tomto tvrdení myslí pediatrička?
Opakovane sa mi stalo pri vychádzkach s kamarátmi a deťmi, že som počula staré známe – „Nepi z tej fľaše, to nie je tvoja, mohla by si ochorieť.“ Alebo „To nie je tvoj pohár, nepi z neho, mohol by si ochorieť!“ Čo myslíte, je to tak? Hovoríte to aj vy vašim deťom? Môžu ochorieť, ak budú piť z pohára, či fľaše ich kamoša či kamošky?
Odpoveď nie je taká jednoznačná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Avšak, čo je pravda, veľmi často sa tento výrok vzťahuje predovšetkým na dieťa so sopľom či kýchajúce dieťa. Často sa vám nestane, že idete von s dieťaťom, čo má horúčku, hnačku alebo vracia. Také dieťa je zväčša doma, lebo sa jednoducho nemá dobre. A je síce pravda, že taký rotavírus dieťa vylučuje stolicou aj po zotavení ešte niekoľko mesiacov, ale aj tak je pravdepodobnosť prenosu tohto ochorenia cestou pohára či fľaše vcelku biedna. A čo sa týka sopľa a kašľa, či iných prejavov infekčných ochorení dýchacích ciest, tie sa požitím neprenášajú...
Nepi z jeho fľaše, lebo ochorieš
Požitím, a teda cestou úst, sa prenášajú infekčné ochorenia s tzv. fekálno-orálnym prenosom (stolicovo-ústnym). Čo znamená, že infekčné čiastočky sú v stolici, a keď si niekto neumyje ruky po veľkej potrebe, následne sa rukou dotkne pohára či jedla a vy to potom zjete, či sa z toho pohára napijete, môžete ochorieť. V dnešnej dobe sa to môže stať v škôlke, kde si deťúrence už utierajú zadok samy alebo povedzme niekde v prírode, keď to na nás príde a nemáme si kde umyť ruky mydlom.
Spoločným pohárom si môžeme uhnať hnačku či zvracanie, či možno dáke mrle, či ruky-nohy-ústa, ale jednak to naše dieťa určite prežije a tá pravdepodobnosť je dosť malá.
Choroby dýchacích ciest a pitie z jedného pohára
Infekcie dýchacích ciest sa prenášajú predovšetkým kvapôčkami z infekčných sekrétov. Čiže kašľaním, kýchaním a sopľom. Avšak tieto kvapôčky musia pristáť v dýchacích cestách. Alebo musia byť vo veľmi krátkom čase zavedené na sliznicu dýchacích ciest – nosa, povedzme oka (to je prepojené slzným kanálikom s nosom). Ak však tieto kvapôčky dopadnú na predmet a dieťa ten predmet oblizne alebo sa povedzme napije z pohára, na ktorom pristál sopeľ chorého dieťaťa, dostane sa táto infekčná častica do tráviaceho traktu a tam nie sú pre ňu vnímavé bunky. Práve naopak.
Mikroorganizmus je natrávený, deaktivovaný, v čreve rozložený na malé častice, tzv. antigény. A tie následne pri vstrebávaní z čreva do krvi prichádzajú do kontaktu s bielymi krvinkami, tieto antigén rozpoznajú a začnú tvoriť protilátky. Alebo iným spôsobom rozbehnú imunitnú reakciu, ktorá zabezpečí, že keď najbližšie príde tento antigén na sliznicu dýchacích ciest a spôsobí tam zápal, či rozbehne sa tam chorobný proces, biele krvinky už budú tento antigén poznať. Rýchlejšie začnú tvoriť správne protilátky, zaktivizujú to, čo už si nacvičili.
Vďaka, čomu? Zhltnutému antigénu – baktérií, vírusu. Čiže v konečnom dôsledku sa stáva presný opak – Napiješ sa z cudzieho pohára – Super – Ďalšiu chorobu zvládneš omnoho lepšie. Alebo dokonca neochorieš.
Ak sa vám to zdá neuveriteľné, čo sa vám asi nečudujem, skúste si prečítať z čoho pozostáva liek, imunomodulans predpisovaný pri častých bakteriálnych infekciách, ktorý slúži na posilnenie imunity u často chorých detí. Tento preparát je vlastne zmesou súčastí rôznych baktérií, ktoré najčastejšie spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Pravidelne papáte tieto súčiastočky – antigény, a tým sa váš imunitný systém trénuje. Z čoho vyplýva, že ak iným spôsobom budeme papať súčiastočky baktérií alebo aj celé, povedzme, malo by to fungovať rovnako.
Prirodzená imunita
Osobne si dokonca myslím, že to, že malé deti dávajú všetko do úst, nie je len tak. Je to práve pre toto. Ony vedia, že tam sú tie antigény. Ony to cítia svojimi chemoreceptormi, ktoré my už nevieme používať. Ale im to ešte funguje, ony to ešte vnímajú a presne vedia, čo potrebujú pre zdravý vývin. Potrebujú toho ochutnať a pooblizovať, čo najviac, aby čo najviac antigénov stretli a naučili sa tvoriť protilátky a boli potom menej chorí.
Webinár s pediatričkou: Detské infekčné choroby s prejavmi na koži
Môže to znieť poburujúco a môžete mať pocit, že hádam nechcem povedať, že im máte dovoliť dávať všetko do úst! Nuž, úprimne, sama s tým bojujem. Sama sa radšej zamestnám rozhovorom s kamoškou, aby som neregistrovala, čo všetko si dajú do úst. Lebo keď to vidím, automaticky im vysvetľujem, že do úst patrí len jedlo a pitie... No ak sa na to pozriem čisto racionálne, musím si priznať, že ony to asi naozaj potrebujú. A, hlavne, u nás nedostanú ani choleru, ani týfus, ani žiadnu hroznú vec. Skôr im hrozia zo zeme (a to, podotýkam, zo zeme vonku, nie doma) dáke črepiny, či vdýchnuteľné čiastočky, ako choroby. Naozaj...
Takže pri veľkom sebazaprení, som tej mladšej dovolila párkrát riadne pooblizovať zväzok kľúčov. A opakovala som si v duchu, že je to pre ňu to najlepšie... No bolo to pre mňa náročné...
Preto, ak ste ako ja, skúste to po troške – dovoliť im dávať veci do úst. A ak sa napijú od kamoša, naozaj to nemusíte riešiť. Pogratulujte im, že to stihli skôr, než by ste ich mohli zastaviť. Ak ste z tých salámpárkových mamín, čo neriešia, čo ich deti dávajú do úst – úžasné – veľmi sa snažím vám podobať. Lebo, čisto logicky, to robíte proste skvele!
Pediatria pre zvedavých rodičov
Knihu pediatričky Kataríny Legrand, Pediatria pre zvedavých rodičov, ktorá je napísaná nielen rukou odborníka, ale aj matky dvoch detí, si môžete objednať TU. 