Nástrahy LESA: na TOTO si dajte na výletoch pozor!
Ak sa počas letných dní chystáte na potulky lesmi či horskými chodníkmi, nezabúdajte na prekvapenia, ktoré na vás či vaše deti môžu číhať. Čo robiť, ak vás uštipne osa, alebo ako postupovať pri strete s dravým zvieraťom? Áno, na takéto niečo radšej ani nepomyslieť, ale lepšie je byť pripravený ako zaskočený...
Zvláštny pokoj, vôňa ihličia, zurčiaci potôčik, spev vtákov... To všetko nájde človek, prahnúci po oddychu a načerpaní nových síl, v lese. Vychádzky do okolitých lesov, ale i náročnejšia turistika v podobe horskej túry sú určite časťou programu aj mnohých z vás. Deti šantenie v lese milujú. Ideálne je, ak si na takúto turistiku zvykajú už od raného detstva a s prvými metrami či kilometrami s batôžtekom na chrbte nasávajú nielen lásku k prírode, ale aj zodpovednosť, ako sa v nej správať...
Bude vás zaujímať: Rady pre rodičov: Ako v deťoch pestovať vzťah k prírode?
Les je domovom mnohých obyvateľov zvieracej ríše. Človek je ten, ktorý doň vchádza, avšak ako návštevník, nie ako „narušiteľ“. A to by sa mali deti dozvedieť od svojich rodičov. Preto využívajte všetky vhodné príležitosti na to, aby ste deťom vštepovali, čo sa v lese smie, a čo nie, a tiež ako reagovať, ak sa ocitnú v blízkosti zvieratka (malého či veľkého), aby neohrozili seba.
Hady
Vplyvom globálneho otepľovania sa aj na Slovensku začínajú vyskytovať vzácne exotické ochorenia spôsobené hmyzom a zvieratami, ktoré môžu prejsť aj na človeka. Patria medzi ne aj uhryznutia hadmi.
Udáva sa, že ročne je v Európe takto ohrozených až takmer 30-tisíc osôb. V našich podmienkach môžu najčastejšie prekvapiť tri druhy hadov – užovka, slepúch a vretenica (zmija), ktorou uštipnutie môže byť život ohrozujúce.
Príznaky pohryznutia hadom sú krvácajúce ranky, poruchy videnia, potenie, slinenie, nevoľnosť až strata vedomia, opuch.
Ako poskytnúť prvú pomoc pri uštipnutí hadom, radí pediatrička MUDr. Marta Špániková: „Pri poranení hadom končatinu znehybníme ako pri zlomenine. Ak máme dezinfekčný prostriedok, ranu lokálne ošetríme, ale jed z rany nevysávame, ranu nerozširujeme, nevypaľujeme. Na krátky čas môžeme končatinu stiahnuť pomocou elastického obväzu alebo širšieho pruhu tkaniny umiestneného nad ranou, po 10 minútach obväz uvoľníme a posunieme o niečo vyššie. Postihnutého čo najskôr transportujeme do nemocnice, ak máme možnosť, vopred informujeme o situácii.
Dôležité je identifikovať hada, či šlo naozaj o zmiju alebo pri pobyte v zahraničí o iného jedovatého hada. Ak išlo o jedovatého hada, lekár rozhodne o podaní protijedu.“
Predísť uhryznutiu hadom možno aj správnym oblečením – odporúčajú sa dlhé nohavice a vysoká pevná obuv.
Bodavý hmyz
Aj pichnutie osou, včelou, čmeliakom, sršňom alebo uštipnutie ovadom patrí medzi neželané letné spomienky. Bolesť, opuch, svrbenie, zapálenie pokožky veľmi zle znášajú nielen dospelí, ale najmä deti. Pomocou a prevenciou sú repelenty, pri pobyte na chatách, v rekreačných zariadeniach ap. odpudzovače hmyzu do elektrických zásuviek. Ak uštipnutie nie je život ohrozujúce, vhodné je na boľavé miesto priložiť octanový obklad a proti svrbeniu užiť antihistaminikum.
Čo však v prípade, ak k uštipnutiu dôjde u osôb s alergiou? Je aj malé množstvo jedu, ktoré sa do ľudského tela pri pichnutí alebo uštipnutí dostalo, nebezpečné? MUDr. Špániková upozorňuje: „Pri poranení hmyzom je dôležité lokalizovať miesto bodnutia (včela, osa).
Ak je miesto uštipnutia v dutine ústnej, na jazyku, v oblasti krku, je potrebné ihneď vyhľadať lekársku pomoc.
Ak je známe, že postihnutý jedinec je alergický na bodnutie niektorým hmyzom, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc, aby nedošlo k rozvoju anafylaktického šoku, ktorý môže byť životu nebezpečný.“
Pri pobyte v prírode s deťmi preto dbajte aj na také „maličkosti“, ako napr. pitie nápojov z prikrytých pohárov (prehltnutie osy alebo včely z nápoja môže byť životu nebezpečné), nosenie prikrýviek hlavy, vyhýbanie sa miestam ako odpadkové koše, miestam pod stromami s prezretým ovocím (priťahujú osy a včely) atď.
Pri strete s hmyzom, ktorý môže človeka uštipnúť alebo pichnúť, je potrebné sa vyhnúť rýchlym pohybom, ktoré hmyz ešte viac popudia.
Manuál prvej pomoci pri bolestivom uštipnutí!
Viete, že ľudský pot, parfémy, krémy na opaľovanie, ale i pestrofarebné látky na oblečení či konzumácia sladkostí hmyz priťahujú?
Uhryznutie zvieraťom
Nezvyčajne prítulné alebo naopak príliš zúrivé zviera – pri takomto stretnutí treba byť veľmi obozretný a jednoznačne sa vyhnúť (v prípade detí zabrániť) akémukoľvek kontaktu. Takéto správanie zvieraťa totiž môže signalizovať životu nebezpečnú besnotu.
Ochorenie je rozšírené po celom svete a spôsobuje ho vírus, ktorý sa po nakazení šíri do centrálnej nervovej sústavy obete.
Mohlo by vás zaujímať: Rodinný piknik: čas s deťmi v prírode
Čo robiť, ak k stretu s besným zvieraťom dôjde a na čo určite nezabudnúť pripomína MUDr. Špániková: „Prameňom nákazy môže byť akýkoľvek cicavec, najčastejšie mačka, pes, ale aj líška či veverička. Na človeka sa pôvodca nákazy prenesie po pohryzení besným zvieraťom jeho slinami, ale je možný aj prenos kontaktom slín postihnutého zvieraťa s porušenou kožou človeka alebo pofŕkaním sliznice či spojiviek človeka slinami zvieraťa. Je dôležité vedieť, že toto ochorenie je 100-percentne smrteľné aj v 21. storočí! Neexistuje žiadna liečba. Jedinou možnosťou záchrany života je očkovanie proti besnote v prípade kontaktu s besným zvieraťom.
Očkovanie v tomto prípade taktiež predstavuje určité riziko nežiaducich účinkov. Preto je dôležité pri incidente so zvieraťom postupovať správne. Ranu ošetriť bežným spôsobom, vydezinfikovať, postup hojenia je rovnaký ako pri inom poranení. Najdôležitejšie je identifikovať zviera, ktoré zranenie spôsobilo, zabezpečiť jeho vyšetrenie veterinárom. Je potrebné tak spraviť, aj keď ide o domáce zviera, ktoré je proti besnote očkované.
Ak došlo k úrazu neznámym zvieraťom, u ktorého nie je možné zabezpečiť veterinárne vyšetrenie, postihnutý jedinec musí byť čo najskôr vyšetrený na príslušnom infekčnom alebo chirurgickom oddelení, kde sa rozhodne o potrebe a spôsobe očkovania.
Iba takéto riešenie situácie pri pohryzení neznámym cicavcom je správne a zabráni vzniku smrteľného ochorenia. V súvislosti s možným pohryznutím zvieraťom netreba zabúdať ani na možnosť zanesenia pôvodcu tetanu do organizmu postihnutého. Nezabudnite preto na očkovanie proti tetanu u malých detí a preočkovanie u dospelých raz za 15 rokov.“
Neprehliadnite: Ako zaobchádzať so psom? Pravidlá pre deti
Kliešte
Viete o tom, že títo cudzopasníci sú najčastejšími prenášačmi chorôb zo zvierat na ľudí? Doposiaľ sa vie, že kliešte môžu preniesť na človeka baktérie borelie, bartonely, babesie, ehrlichie a iné. Napriek tomu je potrebné sa pred kliešťami chrániť, pretože sú častým problémom aj v našich podmienkach a začínajú sa objavovať aj na miestach, na ktorých o nich doposiaľ nebolo počuť.
Našťastie, nie všetky druhy kliešťov sú toho schopné a na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hodín.
Ktoré ochorenia prenášané kliešťami sú najnebezpečnejšie a proti ktorým možno očkovať, ozrejmuje MUDr. Špániková: „Kliešte sú prenášačmi dvoch závažných ochorení: kliešťovej encefalitídy a boreliózy.
Obe môžu prenášať aj larválne štádiá kliešťov, takže k ochoreniu môže dôjsť aj bez toho, aby ste na tele identifikovali prisatého kliešťa. Existujú endemické oblasti (kde sa ochorenie vyskytuje vo zvýšenej miere) týchto ochorení, bližšie informácie o výskyte v jednotlivých lokalitách je možné získať na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
NEPREHLIADNITE: Chystáte sa do prírody? Pozor na kliešte!
Kliešťová encefalitída je ochorenie centrálneho nervového systému, ktorého prejavy bývajú rôzne od miernych bolestí hlavy, malátnosti a zvýšenej teploty až po príznaky ochrnutia celého tela so smrteľnými následkami. Proti tomuto ochoreniu je možné očkovanie. Očkuje sa tromi dávkami vakcíny, preočkovanie sa prevádza 1 dávkou vakcíny každých 3 až 5 rokov.
Lymská borelióza je ochorenie, proti ktorému nemáme možnosť očkovať. Ochorenie sa v 1. štádiu prejaví charakteristickými vyrážkami, zväčša usporiadanými do kružnice s centrálnym výbledom. Okrem tohto charakteristického výsypu môžu byť aj iné prejavy na koži. Preto odporúčam sledovať miesto po odstránení kliešťa, vyrážka sa môže objaviť niekoľko dní až týždňov po prisatí kliešťa. Niekedy kliešť nemusel byť prisatý, ale k prenosu ochorenia mohlo dôjsť. Odporúčam výskyt akejkoľvek vyrážky, ktorá sa objaví od jari do jesene, hlavne u ľudí, ktorí často trávia čas v prírode alebo parku konzultovať s lekárom. Liečba antibiotikami je veľmi jednoduchá a účinná, ochorenie nevyžaduje pri včasnej a správnej liečbe žiadne ďalšie vyšetrovanie ani sledovanie.“
Ak po vychádzke v lese na sebe alebo na tele dieťaťa objavíte prisatého kliešťa, nepodliehajte panike. Kliešťa ničím neusmrcujte (žiaden olej, maslo, či dezinfekčný roztok!), ale pinzetou ho kývavými pohybmi odstráňte. Ak sa vám to nedarí alebo máte obavy, či postupujete správne, vyhľadajte odborné ošetrenie.
Miesta, ktoré na ľudskom tele kliešte najviac „obľubujú“ a ktoré treba po návrate z prírody vždy prezrieť sú: slabiny, brucho, zápästie, ušné laloky, zákolenné jamky, lakte, pokožka na hlave.
Odvahu a rozvahu...
Tak tým sa pri výlete do prírody, najmä ak máte so sebou deti, určite vyzbrojte. A na čo by ste ešte nemali zabudnúť?
- doklady
- malá suma peňazí (nikdy neviete, čo budete potrebovať)
- mobilný telefón s nabitou batériou
- lekárnička (a tiež lieky, ktoré sú pre danú osobu nevyhnutné, napr. pre alergika, epileptika...),
- jedlo a tekutiny (v primeranom množstve)
- náhradné oblečenie
- baterka, zápalky
- nôž atď.
V prípade život ohrozujúceho stavu neváhajte volať pomoc na telefónnom čísle 112. Buďte všímavý, aby ste dokázali dobre lokalizovať miesto, kde sa nachádzate a stav ohrozeného človeka.
Na záver neprehliadnite: