Ako zaobchádzať so psom? Pravidlá pre deti

Nikdy neutekajte pred psom

„On sa chce len hrať,“ hovoria mnohí majitelia psov, keď ich štvornohý miláčik vyskakuje na dieťa. Vo svojej podstate má aj väčšina týchto psíčkarov pravdu.

Problém však nastáva vtedy, keď dostane dieťa zo zvieraťa strach a začne pred ním utekať. U psa sa ihneď prebudí lovecký inštinkt a nemôže v tej situácii urobiť nič iné, ako naháňať dieťa (korisť) a chňapnúť ho.

Pre psa je to ohromná zábava, dieťa je však – pochopiteľne – často vyľakané na smrť. Aj keď pes chňapne dieťa za nohavicu, najlepším riešením je zostať nehybne stáť. Len čo sa nič nedeje, pes sa začne nudiť a stráca o dieťa záujem.

Nie je však nič platné, keď budete svojmu dieťaťu rozprávať, že nemá pred psami utekať. V panike na to aj tak zabudne a bude počúvať svoj únikový inštinkt.

Pokúste sa dieťaťu ponúknuť inú alternatívu. Z psychologického hľadiska najviac pomôže odvedenie pozornosti. Naučte dieťa, že v prípade, že ho pes pri úteku dobehne, musí sa jednoducho otočiť a počítať do desať.

Nie každé dieťa však znesie pocit možného ohrozenia od chrbta. Preto sa treba otočiť na bok alebo sa pozerať do neba a spievať si pesničku. Cieľom je teda psa akýmkoľvek spôsobom ignorovať.

Tip MAMA a ja:

Ak vaše dieťa reaguje na psov prehnaným strachom, nacvičte si túto situáciu ako rolovú hru. Pri najbližšej prechádzke v parku zahrajte odvážneho psa a pýtajte sa vášho dieťaťa, ako by v tejto situácii reagovalo. Týmto spôsobom si osvojí správne spôsoby správania sa primerane jeho veku.

Nikdy nehľadkajte cudzieho psa bez opýtania

Psy pôsobia na deti ako obrovské lákadlo. Je to pre ne mimoriadne zaujímavý tvor. Keď zbadajú psíka, hneď ho chcú pohladkať. V konečnom dôsledku vedia byť psy milé zvieratá a nie je žiaduce, aby rodičia za žiadnych okolností nedovolili dieťaťu kontakt s nimi.

Ale tak ako ľudia, aj psy majú svoje vlastnosti. Niektoré zbožňujú deti, iné možno majú s ľuďmi zlé skúsenosti a sú opatrné. Preto je dôležité zostať pri kontakte s cudzím psom zdržanlivý. 

Tip MAMA a ja:

Vysvetlite vášmu dieťaťu, že skôr ako začne cudzie zviera hladiť, musí si pýtať od jeho majiteľa povolenie. Priblížiť mu to môžete otázkou, či by sa mu páčilo, keby sa naňho vrhol úplne cudzí človek a začal by ho hladkať. Deti sú zvyčajne rozumné a dokážu takýto argument pochopiť. Prípadný nesúhlas majiteľa psa treba bezpodmienečne rešpektovať.

V prípade, že majiteľ psa povie dieťaťu „áno, pohladkaj si ho“, tak by sa malo dieťa najskôr opýtať, ako sa psík volá. Potom ho môže osloviť a až následne pohladkať, lebo nič nie je psovi také nepríjemné, ako nečakaný dotyk.

Je dôležité vedieť vnímať psiu reč

Deti by sa mali naučiť poznať „psiu reč“, a to nielen preto, aby lepšie porozumeli tomuto zvieraťu, ale hlavne aby včas rozpoznali varovné signály, ktoré k nim pes môže vysielať, a teda mohli prípadnému útoku psa predísť.

• Často sa deti na psov bezhlavo vrhajú, čo môže viesť najmä u bojazlivých alebo starých zvierat k nedorozumeniam. Naučte svoje deti, že psy nemajú rady, keď ich chytajú okolo krku a bozkávajú. Pohryznutia u detí sa najčastejšie vyskytujú v oblasti tváre a krku práve kvôli tomuto zvyku.

• Aj pes si želá najskôr sa s cudzím človekom zoznámiť. Na to používa svoj nos. Vhodné je teda nezačať psa hneď hladiť, ale ponúknuť mu dlaň na očuchanie.

• Vášmu dieťaťu by sa pravdepodobne nepáčilo, keby ste mu pridlho zízali do očí. Aj psy na to reagujú mimoriadne citlivo a vnímajú to ako výzvu do boja o pozíciu vo svorke. A túto výzvu by mohli prijať.

• Psy sú veľmi citlivé aj na bolesť a tej im deti uštedria veru dosť. Ťahajú ich za srsť, uši alebo chvost. Naučte dieťa, že pes nie je hračka, že to je živý, citlivý tvor, ktorý má svoje potreby.

• Okrem toho psy jasne ukazujú, kedy už majú dosť hladkania a hry – a to tak, že sa prikrčia, hľadajú únikový východ a odchádzajú preč. 

Vysvetlite dieťaťu, že psík chce mať teraz chvíľku pokoja. To dieťa určite pochopí. Tiež by sa mu asi nepáčilo, keby ho niekto hladkal donekonečna. 

• Dieťa by sa nikdy nemalo priblížiť k psovi, ktorý je, spí (dieťa nesmie zobudiť spiaceho psa; niektorí dokážu byť po prebudení dosť mrzutí a nečakané prebudenie by mohlo zmiasť i inak dobrého psa a mohol by potom dieťa pohrýzť) alebo sa stará o šteňatá. Nesmie siahať ani na psov, ktorí sú uviazaní, sú za plotom alebo v autách.

• Či už sa jedná o jedlo, hračky alebo čokoľvek iné – psy sa nerady delia.

To majú s mnohými deťmi spoločné. Ak sa toto pravidlo neberie do úvahy, začne pes na dieťa najskôr nahnevane vrčať, akoby naznačoval „Prestaň, lebo ťa uhryznem!“. Ak to dieťa ani teraz nepochopilo, na reakciu psa nemusí dlho čakať – bude pravdepodobne potrestané uhryznutím.

Pohrýzol vaše dieťa pes?

Napriek všetkým preventívnym opatreniam sa občas nepodarí zabrániť pohryznutiu dieťaťa psom. Takéto pohryznutie je vždy veľkou tragédiou, lebo dieťa nielenže utrpí fyzické zranenie, ale takýto zážitok na dlhšiu dobu otrasie i jeho psychikou.

Psie uhryznutie patrí medzi časté detské úrazy, pri ktorých treba postupovať nasledovne:

• Ošetriť ranu – ranu umyť tečúcou vodou a obviazať (utierkou, obväzom).
• Snažiť sa zistiť, komu pes patrí a či je očkovaný.
• Aj s malým poranením ísť okamžite k lekárovi, hrozí nákaza besnotou.
• K lekárovi vziať očkovací preukaz psa, ak je to možné.
• Majiteľ psa je podľa zákona povinný nechať psa vyšetriť veterinárnym lekárom (ihneď po poranení, a potom vyšetrenie opakovať po 5 dňoch).
• V prípade neochoty majiteľa psa s vami spolupracovať treba privolať políciu.
• U psa bez známeho majiteľa informovať o vzniknutej situácii políciu a veterinárnu správu.

Pozor! Pes nehryzie bez príčiny a nepovažuje deti za korisť. Pokiaľ ich pohryzie, väčšinou sa bráni, keď sa dieťa voči nemu správa agresívne či nevhodne.

Čo o psoch hovoria zákony?

Základné pravidlo vodenia psa sa upravuje zákonom o držaní psov č. 282/2002 Z. z. zo 16. mája 2002. Paragraf 4 daného zákona hovorí:

• Psa môže vodiť len osoba, ktorá je schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá.

Ide teda o osobu, ktorá dokáže psa ovládať, privolať ho, dať mu pokyn, ktorý pes uposlúchne a na verejnom priestranstve musí byť pes na vôdzke, príp. musí mať náhubok, aby nikoho neohrozil.

• Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Nedajte sa teda odbiť majiteľom psa, ktorý vám bude tvrdiť, že psa vyprovokovalo vaše dieťa.

• Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol. Tieto údaje sú dôležité kvôli potrebnému vyšetreniu psa u veterinára.

Ďalej je držiteľ psa povinný umožniť osobe, ktorú pes pohrýzol, nahliadnuť do dokladu o očkovaní psa.

V prípade, že sa ako rodič bojíte psov, nereagujte vydesene, keď okolo vás prechádza pes – vydesíte ho a vyvoláte v ňom reakciu „aha, pískajúca hračka“.

Skúste sa informovať v psej škôlke alebo kontaktujte nejakého chovateľa psa, väčšina vám určite rada vysvetlí, ako sa správať voči cudzím psom a naučí vás s nimi v pokoji žiť.

Nikdy nepištite a nestrkajte dieťa ani pred seba, ani za seba, za svoj chrbát. Pokúste sa zostať v pokoji a pes si vás väčšinou ani nevšimne a prejde. Tým, že začnete kričať a panikáriť, ho jedine vyprovokujete k zvedavosti a zviera na vás začne skákať.