Čo nerobiť pri záchvate vzdoru

Redakcia | 4. september 2021
Záchvat vzdoru

Ak sa dieťa dlhodobo a často nachádza stresových situáciách, môže sa stať, že sa poplašný systém v mozgu nebude vedieť po odoznení stresu „vypnúť“ a naše reakcie budú aj v dospelosti neprimerane agresívne, intenzívne, či dlhotrvajúce.

  • Dieťa fyzicky netrestajte, ani mu nehrozte fyzickým trestom.
  • Nekričte na neho, snažte sa zostať pokojní. Deti sa učia zvládať vzdor aj napodobňovaním svojich rodičov.
  • Nekritizujte ho a nezosmiešňujte.
  • Nepopierajte jeho pocity. Ignorovať môžete jeho správanie, nie však jeho emócie.
  • Počas záchvatu ho nenechávajte bez dohľadu. Nezatvárajte a nezamykajte ho do izby, môže si ublížiť.
  • Nesnažte sa za každú cenu, aby dieťa prestalo plakať – slzy z tela vyplavujú stresové hormóny.
  • Nevnímajte záchvat vzdoru ako vlastné zlyhanie – ak dieťa pred vami plače, je to znak, že sa cíti dostatočne isté na to, aby vyjadrilo bolestivé pocity. Aj preto deti zvyknú pri rodičoch vzdorovať častejšie ako pri iných opatrovníkoch.

Nenechajte ho "vyplakať"

O tom, aké dôležité je nenechávať dieťa príliš dlho plakať alebo hnevať sa bez ponúknutia podpory, nás môžu poučiť aj výskumy vyvíjajúceho sa mozgu.

Pri záchvate vzdoru sa v mozgu „zapne“ vyplavovanie hormónov, ktoré pripravujú telo na konanie v stresových situáciách – na „útok alebo útek“. Ak sa dieťa dlhodobo a často nachádza stresových situáciách, môže sa stať, že sa poplašný systém v mozgu nebude vedieť po odoznení stresu „vypnúť“ a naše reakcie budú aj v dospelosti neprimerane agresívne, intenzívne, či dlhotrvajúce.

Poučením z biológie je teda pomôcť dieťaťu zvládať poplašnú reakciu tým, že ho upokojíme (zastavíme vyplavovanie stresových hormónov) napríklad poskytnutím pocitu bezpečia, láskavým dotykom a podobne. Nemali by sme ho nechávať v boji so silnými emóciami samé.  

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: