Psychológia pre milujúcich rodičov: nechať dieťa vyplakať?
Metóda "vyplakania sa" má stále množstvo zástancov. Čo znamená pre bábätko a prečo by ste ju nemali skúšať?
Mnohých nás, rodičov, trápi spánok (a nespánok) našich detí.
10 tipov spánkovej odborníčky Jo Tantum pre lepší spánok bábätiek
Čo znamená metóda "vyplakania sa"?
Jedna z klasických metód, ktorá má svojich zástancov i v odborných kruhoch, je „Metóda vyplakania“. Možno ste už počuli radu:
„Dve noci si poplače a potom už bude zaspávať sám/sama." Možno ste to aj vyskúšali. Naozaj to funguje! V roku 2012 bol však publikovaný výskum, ktorý ozrejmuje, „čo za tým môže byť ".
25 detí vo veku 4 - 10 mesiacov sa zúčastnilo päťdňového tréningového programu, kde boli deti ponechané plakať, až kým zaspali samé. Ako sa očakávalo, mamičky a deti mali v prvých dňoch podobnú (vysokú) úroveň stresového hormónu kortizolu na začiatku uspávania, ako aj počas plaču, keď mamy čakali, kým bábätká zaspia.
Prečítajte si: Sprievodca detským spánkom v rôznych vekových obdobiach
Čo sa deje pri uplatňovaní metódy "vyplakania sa"?
Mamy aj deti prežívali stres. Na tretí deň sa počas zaspávania ukázalo, že nebolo v súlade to, ako sa správali, s tým, ako reagovali fyziologicky.
Úroveň kortizolu v slinách u detí bola vysoká a ukazovala, že stres prežívajú, napriek tomu, že navonok plačom známky stresu neprejavovali, neplakali.
Keď matky na tretí deň neregistrovali prejavy stresu bábätiek v ich správaní sa (nepočuli plač), stres sa u nich znížil. Výsledky sú diskutované aj v súvislosti s fyziologickým „zladením sa” mamičiek a bábätiek.
To, že po čase pri takomto spánkovom tréningu bábätká prežívajú stres, ale neplačú znamená, že mamičky ťažko odčítajú, čo sa v nich deje, a teda nemôžu citlivo reagovať na ich potreby.
Pri uspávaní bábätka buďte trpezliví
Aj keď môžeme tomuto výskumu vytknúť určité metodologické nedokonalosti, jeho výsledky podporujú názor, že k potrebám malého dieťatka je lepšie pristupovať citlivo a rešpektujúco.
Nespanie našich bábätiek môže byť vyčerpávajúce a nejeden rodič sa ocitne na pokraji fyzických a psychických síl.
Napriek tomu je lepšie hľadať menej radikálne metódy uspávania. Oproti „vyplakaniu sa“ môžu byť síce behom na dlhé trate, ale na druhej strane, dieťa a ani náš vzťah s ním nevystavujeme zbytočnému stresu.