Po čom (ne)túžia bábätká
Keď sa dieťa narodí, nepotrebuje toho veľa, no zároveň aj to málo, čo potrebuje, je niekedy pre rodičov veľmi náročné dosiahnuť.
To, čo potrebuje, je blízky kontakt, cítiť teplo matkinej náruče, jej vôňu, počuť tlkot jej srdca. Vtedy vie, že je v bezpečí. Vtedy sa samé dokáže priplaziť k prsníku a prisať sa. Teplo, bezpečie, známy hlas, tlkot srdca a vôňa matky. K tomu trochu mlieka na zahasenie smädu a hladu a na pokrytie potrebných dávok živín a vitamínov.
Vôbec to nevyzerá zložito, čo poviete? Napriek tomu to väčšina detí po pôrode nezažíva. Ležia pevne zviazané v perinke na vyhrievanom lôžku, separované od svojej matky na povinné minimálne dve hodiny pozorovania. Ako keby matka nedokázala svoje dieťa pozorovať. Kto iný však pozornejšie sleduje svojho novorodenca, než jeho matka? Je na to biologicky a hormonálne maximálne vybavená...
BONDING: Ako je to v skutočnosti na našich pôrodných sálach?
Koža na kožu
Na základe dlhoročných dôkazov Svetová zdravotnícka organizácia a Detský fond OSN odporučili, aby všetky zdravé matky a deti bez ohľadu na preferencie stravovania a spôsob pôrodu mali neprerušovaný kontakt koža na kožu.
Starostlivosť koža na kožu znamená ukladanie suchých, neoblečených novorodencov na matkinu holú hruď so zahriatymi ľahkými prikrývkami alebo uterákmi zakrývajúcimi chrbát novorodenca. Všetky rutinné postupy, ako sú vyšetrenia matiek a novorodencov, sa môžu uskutočniť počas starostlivosti koža na kožu alebo sa môžu odložiť až po citlivom období bezprostredne po narodení.
Citlivé obdobie počas prvej hodiny a krátko po narodení je významne ovplyvnené zvýšenými hladinami materského reprodukčného hormónu, oxytocínu, ktorý prechádza placentou k jej dieťaťu. Oxytocín, ktorý sa počas starostlivosti koža na kožu významne zvyšuje, podporuje pripútanie matky a novorodenca, znižuje stres matky a novorodenca a pomáha novorodencom pri prechode do postnatálneho života.
Dôsledky odlúčenia
Tento citlivý čas, ktorý sa niekedy nazýva „magická hodina“, „zlatá hodina“ alebo „posvätná hodina“, vyžaduje úctu, ochranu a podporu. Narušenie alebo oddialenie starostlivosti koža na kožu môže potlačiť vrodené ochranné správanie novorodenca, viesť k dezorganizácii správania, sťažiť pripútanie a dojčenie.
Nedostatok starostlivosti koža na kožu a skoré odlúčenie tiež môže narušiť väzby medzi matkami a deťmi, znížiť afektívnu reakciu matky na dieťa a mať negatívny vplyv na správanie matky. Ukázalo sa to vo výskumoch po pôrode – prejavy ako drsnejšie zaobchádzanie s dieťaťom počas kŕmenia, nižšie afektívne reakcie a menej citlivé správanie matky pri reakcii na podnety od dieťaťa po 4 dňoch po pôrode ( Dumas et al., 2013 ), po 1 a 4 mesiacoch ( Moore et al. , 2012 ) a po 1 roku (Bystrova et al., 2009 ) v porovnaní s matkami, ktoré neboli odlúčené od svojich novorodencov.
Sú to všetko poznatky známe minimálne jedno desaťročie. Nie sú to novinky z najnovších výskumov. Sú to POZNATKY, získané z praxe, z výskumov vedených odborníkmi. Keď som pred šestnástimi rokmi priviedla na svet svojho prvého syna, už som o škodlivosti separácie vedela, tieto poznatky boli v literatúre ľahko dostupné, dalo sa ich jednoducho vyhľadať, oboznámiť sa s nimi.
Napriek tomu v tom čase rutinne prebiehali postupy, ktoré neboli v súlade s dobrou praxou. A žiaľ, po takmer dvoch desaťročiach, ktoré odvtedy ubehli, viem o tom, že sa toho dodnes mnoho v pôrodniciach v našej krajine nezmenilo.
Bäbätká spia pri mamách pokojnejšie
Riziká separácie
Nielenže má kontakt novorodenca s jeho matkou nespočetné množstvo výhod pre matku aj pre novonarodené dieťa, ktoré sú popísané v mnohých odborných článkoch a publikáciách, sú tu aj riziká, ktoré prerušenie tohto kontaktu prináša.
„Prerušenie starostlivosti koža na kožu napríklad pri skorom umývaní novorodenca zvyšuje riziko novorodeneckej hypotermie, odstraňuje materské baktérie a vernix (čo zvyšuje riziko nozokomiálnej infekcie) a môže brzdiť reflex plazenia- čo potenciálne skracuje čas na účinné prisatie a rozbeh dojčenia. Výhody starostlivosti koža na kožu, vrátane priaznivej teploty, prospešnej flóry a skorej príležitosti „plaziť sa“ k prsníku, poukazujú na jeden z najlepších možných spôsobov pre matku aj dieťa.“ Uvádza dr. Jeannette T. Crenshaw v časopise Perinatálne vzdelávanie.
Separácia počas koronakrízy
Koronakríza sa stala modernou výhovorkou na separáciu novorodencov od ich matiek napriek tomu, že všetky zdravotné organizácie to odporúčajú naopak. Podpora dojčenia a kontaktu koža na kožu sa odporúča aj v prípade pozitívneho výsledku na ochorenie Covid-19. Usmernenie WHO stanovilo, že matky a deti by mali byť vyňaté z izolácie, aj keď je u nich potvrdené podozrenie na COVID-19 alebo je u nich podozrenie na toto ochorenie.
„Separácia matiek a novorodencov v prípade Covid19 môže spôsobiť viac škody než úžitku“, uvádza portál theconversation.com. Separácia novorodencov od ich matiek však bola na Slovensku problémom dávno pred prvým výskytom Covid-19.
Po čom teda bábätká túžia? Potrebujú toho naozaj tak veľa? Pokoj, teplo na matkinej hrudi s tlkotom jej srdca, jemný dotyk, známy hlas... Nič z toho zdravotníctvo nestojí žiadne finančné prostriedky. To, po čom určite bábätká netúžia je izolovaný pobyt na vyhrievanom lôžku medzi „kamarátmi“. Dieťa skutočne nepotrebuje nič iné, iba intímnu prítomnosť svojej matky. Vyžaduje to zmenu na úrovni spoločnosti, zmenu rutiny – zmenu zo škodlivej separácie na podporu kontaktu.