Plače a často grcká vaše bábätko? Možno ho trápi reflux.
Rodičia malých bábätiek často bývajú zúfalí.
Najmä v situácii, keď ich drobček už krátko po príchode z pôrodnice iba plače a plače, k tomu sa navyše pridá časté grckanie a nespokojné bábätko postaví do pozoru celú rodinu. Pátranie po príčine častokrát odhalí skutočnú príčinu: gastroezofageálny reflux.
Čo to ten reflux je?
Zjednodušene povedané – gastroezofageálny reflux (GER) je spôsobený samovoľným, opakovaným návratom obsahu žalúdka späť do pažeráka, a niekedy až do úst. Spôsobuje to nedokončený vývoj funkčného zvierača medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý sa vyvíja až do prvého roku života. Pokiaľ dieťa nemá iné problémy, napriek častejšiemu grckaniu dobre prospieva, hovoríme iba o refluxe a stav nevyžaduje liečbu.
Avšak, za istých okolností, prítomnosť kyslého žalúdočného obsahu môže vyvolať zmeny na sliznici pažeráka a aj mimo-pažerákové problémy. Vtedy hovoríme už o refluxovej chorobe. Je to ochorenie spôsobené patologickým (chorobným) gastroezofágovým refluxom. Vznik príznakov závisí od množstva a zloženia vracajúceho sa obsahu a dĺžky jeho pôsobenia na sliznicu pažeráka. Detí s refluxovou chorobu je veľmi málo a môžu mať problém s prospievaním.
Máme reflux! AKO si doma pomôcť?
Reflux u detí do jedného roku je bežný jav
Napriek tomu, že niektoré (a tým pádom aj rodičia) sa potrápia intenzívnejšie a dlhšie, netreba robiť paniku a treba vedieť, že je to v podstate normálne. Od narodenia do 3. mesiaca života sa reflux objaví asi u 50 % detí. Postupom veku sa stav upravuje a v jednom roku života pretrváva asi len u 1 z 300 detí. Častejšie sa objavuje u predčasne narodených, nezrelých detí. Príznaky objavujúce sa po 18. mesiaci života možno považovať za vrodené – patologické.
Faktormi, ktoré podporujú rozvinutie refluxu, sú napríklad dedičnosť (prítomnosť GER u súrodencov, rodičov), nízka pôrodná hmotnosť, neurologické ochorenia a poruchy svalového napätia, chronické ochorenia dýchacích ciest, zvýšený vnútrobrušný tlak, nevyzretá koordinácia satia a hltania. Zhoršenie stavu nastáva pri viróze alebo pri prerezávaní zubov.
Nespokojné bábätko. Čo je za tým?
Príznaky refluxu u dojčiat
- vracanie po jedle
- pálenie záhy, plynatosť, bolesť bruška
- podráždenosť dieťaťa
- zakuckávanie sa pri dojčení, odťahovanie sa od prsníka
- neprospievanie (refluxová choroba)
- opakované zápaly priedušiek a pľúc (najmä staršie deti)
Tieto príznaky sa zvyčajne nevyskytujú všetky naraz u jedného dieťaťa.
3 dôležité veci, ktoré by ste si mali všimnúť:
- Koľko dieťatko vygrcká. Väčšina dojčiat občas po jedle grcká. Niektoré grckajú často, po každom dojčení, ale je to malý objem (jedna čajová lyžička – skúste to doma, rozlejte jednu čajovú lyžičku vody, aby ste mali predstavu, aký je to objem tekutiny, prípadne aký veľký fľak vám po nej ostane). Je to iba také, ako hovoria Česi, „ublinknutí“. Na odgrgnutie si dieťa môže vyžadovať dlhší čas – do 30 minút.
- Drobček neobľubuje vodorovnú polohu, najmä krátky čas po nakŕmení. Deti s refluxom sa často javia ako nespokojné, plačlivé, najmä ak sú hneď po dojčení uložené do vodorovnej polohy. Zhruba o 10-15 minút môže nastať takáto plačlivá reakcia a dieťa zvyčajne po zodvihnutí na ruky reaguje tak, že sa upokojí. Ľudovo povedané – pokiaľ dieťa po dojčení uložíte do vodorovnej polohy, potrava sa mu vracia zo žalúdka do pažeráka, môže ho to obťažovať, ako keď nás páli záha. Po zodvihnutí na ruky sa zase potrava vracia späť do žalúdka a pocit nespokojnosti odoznieva.
- Veľa plače. Mnoho mamičiek v takejto situácii váha, či dieťa neplače od hladu a pre istotu ho znova po krátkom čase od predošlého dojčenia prikladá na prsník. Keď sa potom dieťa ocitá kvôli „domnelému hladu“ na prsníku každých 30 minút, veľa žien zhodnotí, že majú málo mlieka a predčasne pristúpia k zavedeniu umelej stravy. Toto je však mylný postup. Takéto deti skôr trpia prejedenosťou, než nedostatkom materského mlieka.
Aký je život s „refluxovým“ dieťaťom?
Dobré vedieť
Veľmi dôležité pri hľadaní príčin zvýšeného výskytu refluxu je polohovanie bábätka.
Čerstvé mamičky sa obávajú dávať deti na bruško, pretože sa veľa hovorí o súvislosti s touto polohou a SIDS (syndróm náhleho úmrtia novorodencov). Áno, deti by sme nemali dávať spať na bruško. Ale počas dňa by malo byť dieťatko v polohe na brušku niekoľkokrát. Jednak v tejto polohe spevňuje šijové svalstvo, učí sa postupne držať hlavičku, a v súvislosti s refluxom je dôležité to, že pri pobyte na brušku si tonizuje (posilňuje) brušné svalstvo. Takže jeho tráviaci trakt je potom schopný lepšie pracovať aj s potravou, ktorá sa vráti zo žalúdka.
SIDS: Strašiak všetkých rodičov
Naozaj má dieťa reflux?
Na túto otázku existuje jednoduchá domáca diferenciálna diagnostika: Samozrejme, vždy treba mať istotu, že dieťa dobre saje a prísun materského mlieka je dostatočný. Na to nám poslúži sledovanie pomočených plienok (6 za 24 hodín) a vzhľadu stolice (žltá, žltohnedá, ako praženica).
Pokiaľ máme istotu, že tento faktor je v poriadku a vieme, že dieťa síce grcká často, ale vždy je to mini objem, musíme skúšať tzv. režimové opatrenia.
Režimové opatrenia pri refluxe
Keď máme opakovanú skúsenosť, že plačlivé dieťa po zodvihnutí na ruky stíchne, netreba podliehať mýtom o tom, že dieťa nás chce terorizovať, a keď ho budeme nosiť na rukách, tak nám z nich nezlezie do 10 rokov.
Možno je to dieťa s refluxom, ktoré potrebuje po dojčení tráviť dlhší čas vo zvislej polohe, aby sa mu mliečko usadilo v žalúdku. Toto môže znamenať, že dieťa treba nosiť niekedy i 30 – 40 minút. Nemusí ho nosiť mama, vždy treba hľadať ruky, ktoré sú ešte k dispozícii, alebo si treba zabezpečiť nejaký nosič – napr. baby šatku alebo baby vak.
Pokiaľ nebude postačovať „domáca“ diagnostika, v rámci tej medicínskej môžete absolvovať USG vyšetrenie, ktoré je na bežnú diagnostiku u nekomplikovaných stavov postačujúce.
Ďalším vyšetrením (pre komplikovanejšie prípady) je 24-hodinová pH-metria, pri ktorej sa meria kyslosť prostredia v pažeráku a podľa toho sa hodnotí prítomnosť žalúdočného obsahu. Ide o invazívnejšie vyšetrenie, dieťa musí mať zavedenú sondu do pažeráka celých 24 hodín a vyžaduje si jeho hospitalizáciu. O potrebe vyšetrení rozhodne vždy pediater s ohľadom na stav a vek dieťaťa.