Prečo by som už nechcela rodiť s epidurálkou...

Mia | 18. apríl 2023
Prečo by som už nechcela rodiť s epidurálkou...

Rodiť s epidurálkou alebo bez? To je dnes častá otázka mnohých budúcich mamičiek. Prečítajte si skúsenosť jednej z vás.

Pred mojím prvým pôrodom som patrila k tým ženám, ktoré si hrdo hovorili, že pôrod zvládnu vlastnými silami a žiadnu epidurálku k tomu nepotrebujem.

Epidurálna analgézia
Prečítajte si tiež:

Epidurálna analgézia

Nemala som silu dýchať. O epidurálku som si požiadala

Z omylu ma vyviedol vyvolávaný pôrod, ktorý trval neskutočne dlhé hodiny a pritom takmer vôbec nepostupoval. Otvárala som sa tak strašne pomaly a keďže som už predchádzajúcu noc nespala, medzi kontrakciami som zaspávala. Nemala som silu dýchať, a tak som len plakala, čo ma ešte viac oberalo o sily. Najhoršie bolesti prišli však až po prepichnutí plodovej vody.

Nakoniec, keď som po dlhých hodinách bola otvorená už aspoň na štyri centimetre, mi lekári navrhli epidurálku. Neváhala som ani chvíľku. Bola som taká vyšťavená a vysilená, ubolená, doslova prevalcovaná bolesťou, že som jednoducho nemohla odmietnuť. Po pichnutí tej „vyslobodzujúcej“ injekcie som cítila absolútnu úľavu.

Spočiatku ťažký pôrod sa zmenil a uvoľnenie, ktoré mi epidurálka priniesla zrejme spôsobilo, že sa to celé krásne rozbehlo a o hodinku sme už držali nášho synčeka na rukách. Nemala som žiadne negatívne dôsledky epidurálky, len ma pár dní pobolievala hlava.

Do druhého pôrodu len s epidurálkou

Keď som čakala naše druhé dieťatko, bola som rozhodnutá, že bez tej „záchrannej“ injekcie do toho proste nepôjdem. A tak som si epidurálku „zaistila“ už vopred. Dala som si urobiť potrebné vyšetrenia a len som dúfala, že pôrod bude v priebehu dňa, pretože v našej pôrodnici nie je v noci epidurálka dostupná, keďže ju nemá kto pichnúť.

Dcérka si na príchod na svet vybrala dopoludňajšie hodiny, takže som sa tešila, že mi to vyšlo. Pôrodu som sa dosť bála po tej prvej skúsenosti, keď to všetko šlo tak veľmi pomaly. Tentokrát to však bolo iné. Pôrod pekne postupoval, otvárala som sa dobre, i keď bolesti boli naozaj veľké. Zvládala som ich ale lepšie, ako prvýkrát.

Lenže prišiel okamih, keď mi doktorka prepichla plodovú vodu a tu som celkom spanikárila. Pri pôrode synčeka totiž po prepichnutí plodovej vody prišli tie najhoršie bolesti a ja som sa zľakla, že to aj teraz bude také úporné. Hneď som žiadala epidurálku, i keď mi lekárka aj sestrička hovorili, že pôrod pekne postupuje a že tú epidurálku naozaj nepotrebujem. Bola som však tvrdohlavá, a tak som nakoniec túto „injekciu úľavy“ dostala. Uľavilo sa mi od bolesti, cítila som len akési tupé tlaky, no pôrod sa po tom trošku spomalil. V tej chvíli som bola šťastná, že necítim také strašné bolesti a že som mala možnosť využiť epidurálku.

Necítila som tlaky, ani bolesť. Na tretíkrát však už epidurálku nechcem

S odstupom času to však vnímam celkom inak. Ak by som vedela všetko, čo viem dnes, ak by som sa nenechala totálne „zblbnúť“ strachom z bolestí a verila si o trošku viac, nedala by som si „to“ pichnúť.

Predsa len to bol umelý zásah do pôrodu a aj keď sa na prvý pohľad nič zlé nestalo, nevedela som napríklad, kedy mám vlastne zavolať sestričku a lekárku, pretože som nevedela, či tlaky, ktoré cítim, sú už tie finálne, kedy sa naša dcérka tlačí von. A, veruže, nebyť sestričky, ktorá ma prišla pre istotu skontrolovať a zistila, že hlavička dcérky je už na dosah, neviem, dokedy by som tam len tak ležala a čakala, kedy ucítim tie pravé tlaky.
Nechcem ani myslieť na to, čo by sa mohlo stať s našou maličkou, keby som ju včas nevytlačila... Našťastie, všetko dopadlo dobre a dcérka sa narodila v poriadku.

O epidurálke som vždy počúvala len samé skvelé veci, a nad prípadnými rizikami som nikdy veľmi neuvažovala. Dnes mám pocit, že som si nechala vlastne niečo z môjho inak krásneho pôrodu zobrať. Dovolila som umelý zásah do procesu, ktorý tak dokonale vymyslela príroda.

Ak by som teda mala rodiť aj tretíkrát (a dúfam, že raz budem), epidurálku si žiadať nebudem. Budem viac dôverovať svojmu telu  a verím, že to konečne zvládnem aj bez pomoci „oslobodzujúcej injekcie“.

Aj vy máte svoj príbeh, skúsenosť, s ktorou sa chcete podeliť, alebo poradiť? Napíšte nám na: koscelnikova@orbisin.sk.  

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: