Môj piaty a predsa prvý pôrod

Môj piaty a predsa prvý pôrod
26.4.2016 v kategórii Mama, autor Laura Mynařová, foto: istockphoto.com

Ubehli štyri mesiace od pôrodu a ja sa zamýšľam nad tým, ako tento svoj pôrod opísať. Do mysle sa mi vkráda stále rovnaké slovo. POKOJ. Celé tehotenstvo bolo v znamení pokoja. Tuším prečo.

Štyri stratené pôrody

Štyri pôrody, ktoré som nezvládla.  Prvý - dali mi niečo na uspanie a potom sa to už samo nerozbehlo poriadne, pôrod dva dni, kliešte, rok hojenia. Popôrodné trauma. Druhý  som si pre istotu nechala vyvolať, pretože vraj „veľké deti nie je možné prirodzene porodiť“ - chlapci mali 4kg. Tretí pôrod som už  chcela zvládnuť sama, ale nátlak zo strany doktorov 10 dní po termíne bol silnejší ako ja. Pri štvrtom som si povedala, že sa už nenechám zmanipulovať, ale nebolo s kým sa dohodnúť. Opäť neustálý tlak zo strany zdravotníkov od 3. dňa po termíne – napokon mi ho vyvolávali  10 dní po ňom. Ale mala som aspoň jednu pozitívnu a zlomovú skúsenosť počas neho. Pôrodná asistentka bola nepríjemná a pohádala sa s manželom, dovolil si totiž plniť moje prianie držať mi mravčiacu nohu a masírovať ju a nie jej, aby mi pridržiaval na bruchu monitor. Keď som počas toho kričala, že rodím, nikto ma nepočúval, a tak som porodila tak nečakane, že doktor, ktorý bol poslaný pozrieť sa na tú nespoluprácu zachytil malú na poslednú chvílu. Položil mi ju na brucho, a kým všetko okolo upratali,  ja som zažila prvý raz bonding a pochopila...

Už chcem porodiť JA SAMA

Pochopila, že toto prežívať nechcem. Už chcem porodiť JA SAMA. Stále sa mi to vracalo. Stále som vedela, že niečo bolo inak než malo byť. Stále som riešila ako je možné, že som toľkokrát rodila a ani raz som to sama nedokázala. Neustále som narážala na ľudí a situácie, ktoré mi ukazovali riešenie, smer...

Inspired woman marec 2013 - konferencia, kde bol chirurg a pôrodník Michel Odent so svojou priateľkou Lilianou Lammers - dulou s dlhoročnou praxou. Zážitok. Liliana po prvom šialenom pôrode kliešťami porodila SAMA s Michelom doma ďalšie tri deti. Mala som potrebu objať ju. Aj som to urobila. Šla som za ňou a rozprávali sme sa. Ona to zvládla! Zvládla to aj za mňa.

Zvládnem to!

Oslava štyridsiatky, krásne leto plné zážitkov, po prázdninách do práce  a ja som tehotná. Ale nielen tehotná. Ja som dostala šancu!

Vedela som, že to bytostne potrebujem. A vedela som, že urobím všetko pre to, aby to tentokrát vyšlo. Vedela som, že potrebujem okolo seba ľudí, ktorí ma podporia v tom, aby som porodila sama. A našla som ich. Celé tehotenstvo som bola šťastná z toho, že to dokážem. Celé tehotenstvo som cítila ako obrovský dar pre mňa a moje bábätko. Pre nás oboch. Rešpektujúca gynekologička. Rešpektujúca pôrodná asistentka, ktorej dôverujem. POKOJ.

Všetko prebieha tak ako má. Prvýkrát ponúkam svojmu mužovi, že pokiaľ nechce ísť  k pôrodu, nemusí tam byť. Chce. Ale kvôli sebe. Ja chcem mať priestor. Svoj priestor.  Chcem si porodiť svoje dieťa sama.

Len JA. Moja absolútna potreba.

Začiatok 40. týždňa: Nič sa nedeje a napriek tomu niečo ďalšie zisťujem. Nemôžem ísť na monitor. Je to prístroj. Uberá mi kompetencie. Berie mi intuíciu. Neviem ako sa to mohlo stať, ale môj muž mi raz večer hovorí - Ty tam nepôjdeš, že? Nič som mu o svojom rozhodnutí nehovorila. Cítil to. Nemohla som tam ísť. Ďalšie dni som cítila odpoveď na všetko. Oveľa viac som cítila ako mi malý ukazuje, že je v poriadku. Vnímala som ho oveľa viac. Rozprávala som sa s ním. Počkám až príde Tvoj čas. Príď keď budeš pripravený. Verím Ti.

6. deň po termíne: Sobota. Ráno prvý náznak - hlienová zátka, to ale nemusí nič znamenať. Som pokojná. Od 14. hodiny sa nejako zastavujem. Kontrakcie. Slabučké, ale spomaľujú ma. Stále sa  naplno venujem svojim deťom. Upratujem po obede, rozprávame sa, stále sa niečo doma deje a ja po nejakom čase pociťujem kontrakcie, ktoré sa opakujú. Viem, že sa niečo deje, ale nikam sa neponáhľam. Večer uspávam dievčatá, občas v kontrakcii prosím o minútku pre seba, aby som potom mohla v činnosti pokračovať. Dievčatá zaspali, chlapci sa tiež chystajú do postele. O desiatej mi praskla voda. Pokojne volám pôrodnej asistentke. Pýta sa, po koľkých minútach sú kontrakcie. „Neviem, ešte som se nestihla pozrieť, uspávala som deti,“ odpovedám po pravde. Nech teda zavolám o hodinu. Za chvíľu však volám,  že kontrakcie po 3 minútach. Máme vyraziť do Vyškova a uvidíme sa tam.

Pôrodnica Vyškov: Zážitková jazda na nafukovacom kolese. Rozprávam sa s manželom, smejem sa, kontrakcia, rozprávam sa, smejem sa, kontrakcia, to je fakt zážitková jazda. Sme na mieste, navigujem manžela a predýchavam. Opäť sa smejem. Teším sa. Prichádza moja chvíľa. Zvládnem to. Viem to.
Je 22.50 a idem na pôrodnú izbu. Vítam sa s mojou pôrodnou asistentkou. Predstavuje ma lekárke, ktorá ma privíta a potom ju vidím až po pôrode. Hľadám polohu, ale ja už viem. Viem, že budem kľačať. Viem, že potrebujem gravitáciu. Krásne pôrodné kreslo s madlom. Tam sa chyť. Paráda. Všetka energia ide dole a ja sa môžem poriadne držať. Môžeme... 23.56 je Viktor na svete.

Len my dvaja, pôrodná asistentka ako moja opora a istota, manžel v pozadí. Môj malý Viktor hneď pri mne, stále pri mne. Všetko je tak ako má byť. Konečne!  Priala by som ten pocit všetkým ženám po pôrode.

12 hodín po ambulantnom pôrode som sa videla s celou svojou rodinou doma, aj babičky a dedkovia prišli, pretože dcéra mala oslavu a prvé sväté prijímanie.

Laura je Slovenka, žijúca so svojím mužom, 5 deťmi (synovia – 16, 14 a 1 rok, dcéry 10 a 8 rokov) a psom Beki v Brne. Ako koučka pracuje so ženami, ktoré riešia rôzne životné situácie  (prekonávajú strach z pôrodu, riešia situáciu po pôrode, prípadne zisťujú, že s dieťaťom zažívajú iné, nové situácie, ktoré nezvládajú, alebo chcú zvládať lepšie.)

Môže vás zaujímať:

Prečo pôrod doma?
Pôrodný plán
Prirodzený pôrod versus sekcia