Moj 5 rocny syn

Vidím, že to nie je ani tak zdravotný problém, veď teraz už tak často chorý v škôlke nebýva, ako výchovný. Jeho nevlastný brat asi býva s vami, musia si k sebe nejako nájsť cestu. Malý brat zväčša k tomu staršiemu vzhliada ako k svojmu vzoru, ale to by sa museli spolu aj hrať, nie len biť, ako spomínate. Neviem ako päťročný syn prijal súrodenca, ktorý sa medzitým pravdepodobne narodil. Váš problém treba riešiť v rodine: snažiť sa, aby deti mali spoločné záujmy, hra ale na druhej strane , keď že je medzi nimi vekový rozdiel, venovať sa aj každému zvlášť podľa jeho veku a záujmov. Starší by sa mohol mladším venovať , občas ich postrážiť, ale na druhej strane ho tým netreba veľa zaťažovať, mal by mať dostatok priestoru aj pre vlastné potreby a záujmy. Je to naozaj ťažké.
Je dôležité, aby ste si pri všetkých starostiach našli aspoň pol hodinky denne, kedy sa venujete len 5ročnému synovi: hráte sa spolu, kreslíte si, spievate, rozprávate sa, mal to robiť aj jeho otec. Len tak zistíte, či dieťa má o niečo záujem, prečo zase o iné veci záujem nemá. Na to, čo bolo v škôlke by ste sa mali opýtať pani učiteľky a keď malého nebaví sa o tom rozprávať, tak to s ním nepreberajte, rozprávajte sa a bavte sa o vašich spoločných veciach a o tom, čo má rád a na čo sa teší: stačí možno stavať kocky alebo lego, ísť na prechádzku so psom, alebo za zvieratkami. Výchova detí je najťažšia úloha a nikto nás ju neučí. Treba však na ňu veľa lásky a trpezlivosti, s tým nič nepokazíte.

Rok je ešte dlhá doba na to, aby sa chlapček naučil veľa nových vecí.
Psychomotorický vývoj dieťaťa, jeho schopnosť učiť sa, zapamätať si nové veci závisí od mnohých faktorov. Začína to už priebehom tehotenstva, pôrodu, raného vývoja v priebehu prvého roka a hlavne vývinu reči a poznávania sveta po prvom roku života. Veľ+mi negatívne na rozvoj schpností pôsobí včasné sledovanie televízie a hlavne sledovanie mobilov a ipedov a mnohých hier a videí na nich.
Dieťa treba ďalej sledovať, opýtať sa aj učiteliek v materskej škole ako vidia vývin dieťaťa a pri akýchkoľvek pcyhbnostiach, či je vývin v norme je vhodné kontaktovať lekára, prípadne detského psychológa.

Otázka je, či je jediné dieťa : v takom prípade má asi veľa pozornosti a potom sa nevie zahrať sám. Taktiež je však dôležité, či sa mu venujete: hranie, šport, prechádzky, čítanie a na druhej strane či mu nechávate dostatok času, aby sa hral sám a rozvíjal svoju fantáziu. V takom prípade však nemožno zakazovať, ak je hlučnejší, urobí neporiadok, rozloží hračky po celom byte, robí stan z epedov, diek a podobne. To sú hry detí. na druhej strane ak má napríklad mladšieho súrodenca, ktorý vyžaduje viac vašej pozornosti, samozrejme , že sa snaží strhnúť pozornosť na seba, ideálne tak, že niečo vyvedie. Druhou stránkou mince je, ak má dieťa stále organizovaný čas, chodí na krúžky už v tomto veku, má rôzne organizované aktivity, potom sa nevie sám zahrať. Naozaj môžu byť príčiny rôzne, treba ich analyzovať, nájsť riešenie a hlavne byť vo výchove láskavý, nie všetko zakazovať ale byť dôsledný a venovať dieťaťu veľa času, aj len obyčajným hraním, stavním lega, fotbalom, plávaním. Máte možno náročné, možno aj neposlušné dieťa ale jeho výchova je vo vašich rukách. Najprv však treba hľadať chybu v sebe: ste dôslední, dávate mu dosť priestoru na hru, na druhej strane dostatočne sa mu venujete. nepozerá stále televíziu? atd. Keď sú ťažkosti neudržateľné, je na mieste konzultácia u psychológa-

Mám málo informácií, aby som vám vedela pomôcť. Sama musíte zhodnotiť situácia. Neprišiel do rodiny súrodenec, čim sa staršiemu synovi menej venujete a on si takýmto správaním pozornosť vyžaduje? Ako funguje život rodiny, nerozviedli ste sa, nemáte striedavú starostlivosť, kedy dieťa takto dáva najavo infromácie, ktoré nevie spracovať? Netrávi dieťa veľa času pri televízii? Nebolo svedkom konfliktných situácií? K tomu všetkému samozrejme patrí ajzhodnotenie tehotenstva, pôrodu, chorobnosti dieťaťa, nástupu do kolektívu a podobne. Pri poruchách správania alebo akýchkoľvek problémoch s výchovou okrem psychologického vyšetrenia veľmi pomáha vyšetrenie u detského psychiatra.

Skôr by som pátrala po súvislosti s konzumáciou určitej potravy, alebo niečim, čo práve v tom čase robíte, návšteva mimo domov, reštaurácia, psychická záťaž. Záleží aj na tom, či ke´dže sa to opakuje, neschudol, nie je unavený a podobne.