lozenie verzus nelozenie

Dobrý deň pani doktorka, chcela by som sa opýtať na Váš názor na to, či podľa Vás je veľký problém v živote dieťaťa keď nelozilo a rovno začalo behať, a loziť začalo až keď vedelo behať. So synom som chodila do neurologic poradne jeho prvý rok života (vždy kontrolo po 2 mesiacoch), kôli tomu že bol predčasník (35t.t). Vždy na kontrolách bolo všetko naprostom poriadku, kontroli boli také iba "pre istotu" že ako predčasník bude neurologcky vporiadku. A aj bol, a aj JE vporiadku. Teraz keď má 18 mesiacov na kontroly už chodiť nemusíme. No zarazilo mo keď ma neurologička, mňa ako matku vyhrešila, že dieťa nelozilo po štyroch, ale že sa rovno stavá na nohy od 9-10 mesiaca sám, tak, že sa chytí taburetky, alebo gauča, steny, stolyčky a postaví sa sám na nohy, že to mu nemám dovoliť, že má loziť. Už od 11 mesiaca sa púšťal sám behať. V chodítku nebol. Ja priznávam, že som ho v tom čase okolo 9 mesiaca zriedkavo dávala nabruško. (tak nebol nútený, plaziť sa, loziť). Veľa v tom čase sedával normálne na koberci, poduške s hračkami okolo seba.Bola blýzko aj taburetka a tak sa on so sedu taburetky chytil a na nohy sám staval. Takto sa to naučil sám od 9 mesiaca. Pomalyčky okolo taburetky cupkal, na nohách,držiac sa rukou a v 11 mesiacoch sa pášťal SÁM behať. Dávala som ho málo na bruško, bol zvyknutý hrať sa posediačky. Toto bol asi dôvod prečo sa loziť naučil až záreveň s chodením. Takýchto detí je však na Slovensku statisíce a neurologicky boli aj budú vporiadku. Tak prečo ma za toto pani neurologička tak hrešila? Nechápem to. Nevidela som dieťa, ktoré je zdravé a nevedelo by v 2 rokoch, behať, skákať, blázniť sa, tešiť sa, behať po schodoch. Toto všetko sa deti naučia úplne normálne, prirodzene aj keď najprv začalli, behať až potom loziť. Aký je na toto Váš názor?