Zachádzanie

Je drobnejší, ale stále v medziach normy. Treba rast stále sledovať a prihliadať aj na výšku rodičov.
To zachádzanie je tzv. afektívny záchvat, podľa mojich skúseností aj literárnych údajov nikdy neprechádza do žiadneho ochorenia, je to jednoducho druh vzdoru a typ povahy dieťaťa. Najlepšie je veľmi si to nevšímať a neustupovať dieťaťu. Ak sa to však často opakuje, aj s premodrávaním, v tomto veku niekedy pošlem dieťatko na neurologické, eventuálne psychologické vyšetrenie. Je to dôležité, aby rodičia vedeli aké vychovné metódy u dieťaťa používať.

Zachádzanie sa býva zvčša až v neskoršom veku, je to afektívny záchvat, kedy dieťa niečo chce a nie je mu to povolené. Vtedy plače, silno kričí, nenadýchne sa, takže niekedy až zmodrie, keď už je nedostatok kyslíka značný, podráždi sa centum nádychu a dieťa sa nadýchne. Pri afektívnom záchvate dieťa nie je v bezvedomí ani neodpadne.
Stav, ktorý popisujete vy nehodnotím ako zachádzanie sa. Dieťa možno sleduje zvuk pri plači a zrazu akoby ten zvuk stlmí a ďalej sleduje, čo sa deje. neviem, či ak sa mu v tom období ticha prihovoríte, reaguje na vás alebo nie. teda či je pri vedomí, alebo nereaguje na podnet. Ako často sa to stáva? Viete identifikovať vyvolávaciu príčinu? Ak je to niečo neobvyklé, je potrebné sa poradiť s lekárom. Dnes viete všetko nahrať na telefón, je dobré to spraviť a zhodnotiť stav s lekárom, ktorý dieťa pozná a vyšetrí ho.

Ak by to bol môj pacient, po takejto epizóde v tomto veku by som ho odoslala na neurologické vyšetrenie.