zachadzanie sa

Dobry den pani doktorka,

chcela by som sa opytat na Vas nazor, mame 1,5 rocneho syna, ktory ked sa niecoho velmi zlakne (padne a necaka to a pod.) alebo nahneva, tak sa zajde, ale takym sposobom, ze naozaj dlho neplace, je to cca 10 sekund a omdlie, ocka vyvratene, cele telicko vypnute, je bledy a tento stav trva aj minutu. S manzelom nas to vzdy velmi vystrasi, nepomaha nam fuknut do tvaricky, niecim zaujat, stlacit nos, akurat naposledy nam pomohlo poliat ho troskou vody. Ked sa nakoniec nadychne, je velmi bledy, unaveny, dlho zbiera sily.
Citala som na internete, ze si to netreba vsimat, ze to prejde, ale toto sa neda nevsimat, ked vzdy takto omdlie, to musime nieco robit. Kedze ale nikdy nevieme, kedy to takto prejde do zajdenia (ale zaroven to trva velmi kratko, kym sa zajde), tak sa mu snazime radsej veci vysvetlovat, pozitivne ho motivovat a nezakazovat prilis, aby sme sa tomu vyhli. Bojim sa ho nechat plakat, aj ked by si to niekedy z vychovneho hladiska mozno zasluzil - samozrejme, nie dlho, na to ani ja nemam povahu :-), ale potom sa moze casom stat, ze sa mi bude hadzat o zem kvoli kazdej malickosti....tak neviem, ako mam postupovat.
Nasa pani doktorka nas poslala na neurologiu, ale nie som spokojna s vysledkom, pretoze pan doktor sa na maleho ani nepozrel, nevysetril ho, iba sa nas opytal na par veci a koniec. Myslite, ze ma vyznam ist este niekam na dalsie neurologicke vysetrenie, alebo kedze by casom mal z toho maly vyrast, je lepsie ho nestresovat dalsimi vysetreniami a radsej trpezlivo sa mu venovat.
Vopred dakujem za Vasu odpoved.