Laska

Dobry den,mam 14 rokov a mam velky problem.Paci sa mi jeden muz,ale su tu dva problemy:1.-je to dospely chlap ma 37rokov. 2.-je to moj ucitel zemepisu.Problem je v tom ze som donho strasne zalubena.Myslim nanho stale ked idem spat,ked vstavam.Uz to budu skoro dva roky co som donho zalubena a je to uprimna laska,ale on otom nevie.Strasne rada by som mu to povedala ale bojim sa ako zareaguje.Kebyze mu poviem ze som donho zalubena tak on by to nevykrical celej skole.On je velmi citlivy a srandovny a strasne peky.Nie preto som donho zalubena ze je pekny ale pretoze k nemu nieco citim..Vzdy ked ho vidim tak sa mi rozbusi srdce a neviem co mam robit.Prosim vas poradte mi co mam robit,ked mna to boli ze ho nemozem mat pri sebe.Vopred dakujem za odpoved.

dobrý deň, rada by som sa spýtala na Váš názor.. otec mojich 5 a pol ročných dvojčiat (chlapec, dievča) s nami nežje od ich 10 mesiacov, už sme aj rozvedení..obom nám záleží, aby mali dobrý vzťah, preto som nikdy nerobila problémy aby sa s nimi stretával..bráva si ich každý druhý víkend, niekedy aj na viac dní, majú pekný vzťah..býva v inom meste...asi pred rokom a pol sa začala vyskytovať jedna "teta" so synom, za ktorými chodievajú do nejakého penziónu, vraj tam ona pracuje..malý mi raz prezradil, že ocino a teta sú asi frajeri, lebo ich videl sa bozkávať...tak sme sa o tom rozprávali a vtedy som pochopila, ako rýchlo si deti domyslia a vyrobia problém...myslel si, že nebudú môcť k ocinovi už chodiť, lebo keď má frajerku, tak sa zamiluje a budú mať samozrejme dieťatko ( keďže deti sa rodia lebo sa dvaja milujú:)) a potom sa ocino odsťahuje k tete, lebo ona nevie, kde on býva oni chodia za ňou). tak som bývalému povedala, že má malý problém, nech sa s ním porozpráva a vysvetlí mu, že sa nič nedeje, aj ja som sa s ním rozprávala, že je to normálne, že sa ocino zaľúbil, že aj ja sa snáď ešte zamilujem atď. viem, že tú tetu majú radi, pekne sa k nim chová, s jej synom sú kamaráti..lenže môj bývalý nie je úprimný ani sám k sebe, všetko poprel, vraj sa s ňou nebozkáva, ani to nie je jeho frajerka...odvtedy ich deti nevideli, že by sa bozkávali alebo dotýkali pred nimi, chodia za ňou stále...takže predpokladám, že sa pred nimi tvária ako kámoši.
a teraz neviem ako mám postupovať ja sama..pred pár mesiacmi som sa zamilovala a prvý krát od môjho rozchodu s exmanželom je to vzťah vážny...myslím, že som stretla správneho človeka pre život..plánujeme postupne začať spolu bývať..dosiaľ sme sa stretali cez víkendy, keď som mala deti u bývalého..priatľ má synčeka v rovnakom veku ako sú moji drobci. pred 3 týždňami bol u nás na návšteve, keď boli aj deti doma, som ich zoznámila, povedala som, že príde môj dobrý kamarát..perfektne si sadli, priateľ sa im veľmi páčil, má super vzťah k deťom..minulý týždeň sme sa rozhodli, že zoznámime všetky deti, aj on vzal syna, šli sme do ZOO..jeho malý musel ísť večer domov, my sme u priateľa prespali (deti boli nadšené). víkend vyšiel stobodovo, som z toho veľmi šťastná..teraz neviem, kedy by sa mali deti dozvedieť, že sme viac ako kamaráti a akým spôsobom..zatiaľ sme sa pred nimi nedotýkali, nebozkávali..mám kamaráta psychológa, ktorý mi povedal, že načo sa hráme, že sme to mali deťom hneď povedať, že veď nie sú hlúpe a určite to aj samé vedia..no ja neviem...5 a pol roka mali maminu len a len pre seba, podľa mňa s novou situáciou predsa len môžu mať problém...ďakujem za Váš čas a hlavne názor.

Chcem sa spýtať, a tým reagovať aj na článok Maznanie - neznáma. Nemal by ten partner sa venovať aj jej deťom a jej, a nielen svojmu synovi? Nie je to tak normálne? Každé dieťa dostáva od svojich rodičov maximálne množstvo lásky, ale nie na úkor druhých. Láska k partnerovi je potom kde, na ktorom mieste? Tie jej deti právo na lásku nemajú?

Dobry den. Som zamestnana matka 9 rocneho syna (bol narodeny predcane o mesiac skor)a som 4,5 roka rozvedena. Syn bol sudom zvereny do mojej opatery. Syn sa so svojim otcom styka pravidelne kazdy 2.vikend v mesiaci. Rada by som sa spytala na Vas nazor, ktory ma uz dlhsiu dobu trapi, pretoze sa odzrkadluje na spravani syna. Trapi ma spravanie mojho 9rocneho syna, ktory sa podla mna aj nazoru blizkeho okolia zacina spravat sebecky, nevsimavo, lahostajne a uprednostnuje otca predo mnou, vsetko co spravi otec je spravne, co ja, to nie je. Viem, ze otec ma na neho velky vplyv, vravi mu o mne klamstva, nakupuje mu drahe dary, ktore mu nakoniec nedovoli vziat si k nam domov. Slubuje mu dovolenky, a nakoniec na ne aj tak nejdu. Nerada by som, aby sa svojmu ocovi podobal vo vsetkom, co robi. Ako mam postupovat, aby pochopil, ze ja ako matka robim pre neho dost, ze spravanie otca nie je spravne, ze si ma vazit ludi a ako mam z neho vychovat cloveka, ktory si bude vazit hodnoty ako su laska, cestnost,atd.. proste uplne ine hodnoty ako ma jeho otec? Mam dojem, ze mu uz nestaci, ak mu idem prikladom ja. Moje dohovaranie jeho otcovi nepomaha.
Dalej ma trapi asi aj predcasny nastup puberty u syna. Vsima si druhe pohlavie, ma podla mna poznamky k vyzoru zien, ktore sa k jeho veku nehodia. Odvrava mi, ako ho napomeniem, neposluchne ma na prvykrat a na vsetko ma odpoved typu "ja nic, ja muzikant".

Dakujem za odpoved.

Dobry den pani Kasakova,

dovolte mi v kratkosti Vam vysvetlit moj problem. Verim, ze mi dokazete poradit. Som 2 roky rozvedena, dcerka ma 5 rokov. Byvaly manzel si ju berie pravidelne 1x do tyzdna. Ja som vzdelanim ucitelka a co-to o detskej psychologii viem, takze si uvedomujem dolezitost oboch rodicov v zivote mojho dietatka. Moj problem spociva v niecom inom - otec nijako nerespektuje moje prosby a usmernenia, napr. ze dcerka je po chorobe a nema ist s nou von, nema jej kupit zmrzlinu, ze by mala popoludni spat, ci aby jej nepustal cely den televizor. Vy viete pochopit, ake tazke je pre matku byt sama a zastavat rolu i toho dobreho, laskaveho a hraveho rodica a zaroven toho, ktory dodrziava pravidla, vstepuje jej disciplinu a pokusa sa z nej vychovat zdraveho, vyrovnaneho a dobreho cloveka. Ja s jej otcom nedokazem bojovat, on ma v nicom nepocuvne a mne sa v nedelu vecer vrati domov dieta, ktore na veceru chce lizatko a tvrdi, ze spat chodia len "krpci". Neviem, ako jej vysvetlit, ze jej otec sa myli, ze jej nehovori veci spravne. Chcem jej to vysvetlit bez toho, aby som ho musela zhodit, na co som zial, nenasla zatial recept. Zvacsa to riesim tak, ze jej poviem, dobre, nechod spat, neposlusne deti aj tak nesmu spat...a ona sa vtedy zbada a hned sa ide umyt. To ale stale neriesi problem dvojitej vychovy... Pani Kasakova, poradite mi prosim? Dakujem velmi pekne.

DObry den ...Neviem na koho sa mam obratit tak skusam sa spitat vás ..Moja dcéra ma 12 a je vhodne aby mala chlapca , frajera ako to mam nazvať .. Ale ona sa mi nechce zdôveriť ...A v poslednej dobe je smutná .. Je to vhodne aby teda mala toho chlapca , aby sním chodila von , a aby sa bozkávali .. Viete a ona je taká blazdniva a bojím sa žeby prislo k nechranenemu pohl. styku .. Prosím poradte mi čo mam robit .. Ja som znej uz zúfala proste začala sa zle ucit , neraňajkuje a ani sa snami nerozpráva a teraz ma malú sestričku a je na nu odporná ... čo mam snou robit ?