rocny syn

Dobry den, mam malinkeho syna(1rok), nezijem s jeho matkou ale kazdy vikend od jeho narodenia ho navstevujem a travim s nim vacsinu dna sam. O syna by som sa chcel vacsmi starat a chcel by som si ho nechavat cez vikend aj cez noc u mna a vratit ho matke az na druhy den.Chcel by som sa opytat na ake reakcie by som sa od takeho maleho stvorenia mohol ocakavat kedze zatial travil vsetky noci s matkou. Nebude sa pri mne bat cez noc, a ak tak ako by som sa mal v tom pripade zachovata pripadne ho upokojit? Dakujem.

Náš 9-ročný syn nosí neustále zo školy poznámky, že sa bije. Ak sa s ním doma o tom rozprávame vyjde najavo, že nie je on vždy ten, kto začne. Má prchkú povahu a často reaguje neadekvátne hlavne na výsmech. Dohovárame mu, nech si to nevšíma, nech sa kamaráti len s tými, s ktorými si rozumie,ale vždy sa nájde niekto, kto ho vyprovokuje. Pani učiteľka to vyriešila tak, že cez prestávky sedí sám na lavičke pri zborovni, čiže ho z kolektívu vyselektovala. Pri rozhovore s ňou nám tvrdila, že syn nám klame a on je ten, kto deti provokuje. Síce pri tých situáciách priamo nebola, ale tak jej to povedali deti. Synovi potom ako trest zakazujeme veci, ktoré má rád, ale keďže sa to často opakuje, míňa sa to účinku. My sme sa presťahovali, preto syn je v škole s inými deťmi ako bol v škôlke a tam sme problémy nemali. Už je tretiak a za 3 roky sa problém pomaly stupňoval. Učí sa na samé jednotky a keď je učiteľka v triede, je disciplinovaný. Doma je poslušný, pomáha s malým bračekom, plní si povinnosti, s každým vychádza, aj s kamarátmi na ulici. Je potrebné to riešiť cez psychológa alebo je to problém atmosféry v triede?

Dobrý deň. Poptreboval by som pomoc. Moj 7 rocný synovec zije so mnou mojim manzelom a nasou 5 mesacnou dcerou. On je syn mojej sestri ktora sa onho nestara a je alkoholicka. Otec tiez nejavy zaujem. S manzelom sme sa rozhodli, vziat si ho. Este sice nebol sud, ale starame sa onho. Mame s nim velke problemy. Niekedy mam pocit, akokeby to boli dvaja odlisny chlapci. Jednu chvilu je zlaty a potom znicoho nic sa obrati o 180 stupnov. Ju kumne hruby nepocuva. Dnes mi volala jeho pani ucitelka, ze vraj povedal, ze si prepasuje z domu nozim a zabije ju. To ma velmi zarazilo. Chcem s nim navsevovat psychologa. Aky je vas nazor mame sancu, ze z neho bude vyrastat slusny chlapec alebo sa mame obavat genov po jeho rodicoch. Kde alkohol a agresivita bola na prvom mieste. Prosim Vas poradte nam co snim mame robit. Velmi pekne Vam dakujem.

Dobrý deň,
potrebovala by som poradiť ako reagovať na situácie, v ktorých 9 ročný syn "využíva", že sme s jeho otcom rozvedení. Napr. pri obyčajnom sledovaní televízie, nie je syn ochotný diskutovať o výbere programu a trvá na svojom a končí to tým, že žaluje svojmu otcovi. Ten ma pred synom nazýva neochotnou a sebeckou "hentou" alebo "akožematkou", hoci celej situácie nebol účastný.
Nakoniec sme pozerali program, čo si syn vybral, ale ja som sa mu snažila vysvetliť, že to takto nemôže fungovať a že nie je správne takto "využívať" situáciu, v ktorej som s jeho otcom.
ˇdakujem za odpoved.

Dobrý deň. Môj partner už tri roky nežije so svojou, toho času už bývalou manželkou, a jeho 7-ročný syn si zatiaľ nevie na túto skutočnosť zvyknúť. Hneď po tom, ako sa rozišli, tak kontakt so synom neprerušil, dá sa povedať, že starostlivosť o neho majú striedavú. Jeho synovi to tak tiež vyhovuje, lebo je aj s otcom a aj s matkou. Výhodu majú aj tú, že bývajú v jednej dedine. My dvaja sme sa zoznámili v apríli minulého roku, ja mám dve deti. Deti si na seba zvykli v pohode, ale mňa jeho syn nechce vôbec akceptovať. Od novembra 2009 bývame v spoločnej domácnosti, avšak ani to nepomohlo. Myslím, že ešte zhoršilo. Neustále priateľovi rozpráva, že chce, aby sa ozval mame, aby sa dali znovu dokopy a neustále vyžaduje jeho pozornosť a takisto aj maznanie. Pre mňa a myslím, že aj pre moje deti je to dosť ťažké, pretože im otec zomrel pri autonehode, a ja toho času čakám s priateľom dieťa. Jeho sedemročný syn túto skutočnosť nezobral vôbec dobre, moje deti v pohode, dokonca dcéra mi prisľúbila, že mi bude pomáhať. Už neviem, čo mám robiť, pretože sa cítime byť mimo a keď som to priateľovi povedala, že mi povedal, že sa bojí, že syna stratí a že túlenie a vyžadovanie si pozornosti v jeho veku je normálne. Mne osobne sa to normálne nezdá, pretože do vzťahu išiel s tým, že aj ja mám deti a že im chce nahradiť otca, aspoň z časti, a nie že sa bude venovať iba tomu svojmu. Ešte by som chcela dodať, že jeho syn s ním chce aj spávať a on mu to umožňuje. Ráno, keď ja vstanem skôr, hneď dobehne za ním do postele a vyžaduje od neho, aby sa k nemu túlil a pritom sa tak trošku aj mlezní. Som už z toho po citovej stránke úplne mimo, a čo ma bolí najviac je to, že s partnerom čakáme dieťa a ja bojím, čo bude, keď sa malé narodí...