Maznanie
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň. Môj partner už tri roky nežije so svojou, toho času už bývalou manželkou, a jeho 7-ročný syn si zatiaľ nevie na túto skutočnosť zvyknúť. Hneď po tom, ako sa rozišli, tak kontakt so synom neprerušil, dá sa povedať, že starostlivosť o neho majú striedavú. Jeho synovi to tak tiež vyhovuje, lebo je aj s otcom a aj s matkou. Výhodu majú aj tú, že bývajú v jednej dedine. My dvaja sme sa zoznámili v apríli minulého roku, ja mám dve deti. Deti si na seba zvykli v pohode, ale mňa jeho syn nechce vôbec akceptovať. Od novembra 2009 bývame v spoločnej domácnosti, avšak ani to nepomohlo. Myslím, že ešte zhoršilo. Neustále priateľovi rozpráva, že chce, aby sa ozval mame, aby sa dali znovu dokopy a neustále vyžaduje jeho pozornosť a takisto aj maznanie. Pre mňa a myslím, že aj pre moje deti je to dosť ťažké, pretože im otec zomrel pri autonehode, a ja toho času čakám s priateľom dieťa. Jeho sedemročný syn túto skutočnosť nezobral vôbec dobre, moje deti v pohode, dokonca dcéra mi prisľúbila, že mi bude pomáhať. Už neviem, čo mám robiť, pretože sa cítime byť mimo a keď som to priateľovi povedala, že mi povedal, že sa bojí, že syna stratí a že túlenie a vyžadovanie si pozornosti v jeho veku je normálne. Mne osobne sa to normálne nezdá, pretože do vzťahu išiel s tým, že aj ja mám deti a že im chce nahradiť otca, aspoň z časti, a nie že sa bude venovať iba tomu svojmu. Ešte by som chcela dodať, že jeho syn s ním chce aj spávať a on mu to umožňuje. Ráno, keď ja vstanem skôr, hneď dobehne za ním do postele a vyžaduje od neho, aby sa k nemu túlil a pritom sa tak trošku aj mlezní. Som už z toho po citovej stránke úplne mimo, a čo ma bolí najviac je to, že s partnerom čakáme dieťa a ja bojím, čo bude, keď sa malé narodí...